Ľudská plodnosť
Plodnosť ženy je cyklická. Prejavuje sa menštruačným cyklom, ktorý nastupuje medzi 9.- 17. rokom veku dievčaťa a končí prechodom cca v 45.- 50. roku veku ženy. Je podmienená primeraným vzájomným pôsobením niekoľkých hormónov. V počiatočnej fáze cyklu hypofýza vylučuje hormón stimulujúci folikul (FSH). Tento hormón stimulovaním folikulov (malých bunkových váčkov obsahujúcich vajíčka), ktoré sa začínajú vyvíjať v jednom z dvoch vaječníkov, pripravuje proces, na konci ktorého je zrelé, oplodnenia schopné ženské vajíčko uvoľnené do vajcovodov.
Folikul pri svojom raste vylučuje estrogén, ktorý zabezpečuje vývoj endometria - vnútornej výstelky maternice. Estrogén tiež spôsobuje, že krčok maternice (cervix) sa mení a vylučuje hlien, ktorý je nevyhnutný pre normálnu plodnosť, pohyb a výživu spermií. Keď vajíčko dozreje, hypofýza vylúči luteinizačný hormón (LH), čo vyvolá ovuláciu, t.j. z folikulu sa vyplaví vajíčko, ktoré v ňom bolo uzavreté.
Po ovulácii ten istý folikul nadobudne nový vzhľad a dostáva nové pomenovanie. Keďže zožltne, nazýva sa už žlté teliesko (latinsky - corpus luteum ) a začne vylučovať hormón progesterón, ktorý blokuje ďalšiu ovuláciu, udržiava endometrium – sliznicu maternice pripravenú pre uhniezdenie novovzniknutého života, ak prišlo v danom cykle k počatiu. Progesterón tiež spôsobuje mierne zvýšenie rannej - bazálnej teploty. Kombinácia zníženia hladiny estrogénu a zvýšenia hladiny progesterónu zastavuje vylučovanie cervikálneho hlienu a zatváranie krčka maternice. Ak neprišlo k počatiu, žlté teliesko zaniká ( cca po 14 dňoch), čo spôsobí náhly pokles hladiny progesterónu a následné odlúpnutie vnútornej výstelky maternice, ktorá odchádza z organizmu menštruačným krvácaním. Žena, ktorá pozoruje a zaznamenáva príznaky (symptómy) svojej plodnosti, má k dispozícii presné informácie o tom, v ktorej časti cyklu sa práve nachádza a prospešnosť týchto poznatkov presahuje rámec prirodzeného plánovania rodičovstva.
Podľa pôsobenia hormónov lekári delia cyklus na dve fázy - folikulárnu ( obdobie vývoja folikulu) a luteálnu (obdobie pôsobenia žltého telieska). Hovorí sa o bifázickom cykle.
Pre účely prirodzenej regulácie počatia hovoríme o troch fázach cyklu:
I.fáza – obdobie predovulačnej neplodnosti
Začína prvým dňom menštruačného krvácania a vo všeobecnosti trvá do objavenia sa prvého hlienu krčku maternice. V tomto období nie je v ženskom tele prítomné oplodnenia schopné, dozreté vajíčko.
II. fáza – plodné obdobie
Trvá niekoľko dní. Bezprostrednú plodnosť zdravého manželského páru v jednom cykle môžeme ohraničiť na sedem dní, nakoľko životnosť spermií sa pohybuje v rozsahu troch až piatich dní a životnosť vajíčka je maximálne 24 hodín. Sedem dní bezprostrednej plodnosti manželov zahŕňa aj veľmi zriedka sa vyskytujúcu situáciu, keď by v rámci jedného cyklu prišlo nie k jednej, ale k dvom ovuláciám (môžu byť počaté dvojvaječné dvojičky). Tieto ovulácie prebiehajú spravidla súčasne, alebo len s minimálnym časovým odstupom (max. do 24 hodín), teda skôr, než začne byť žlté teliesko hormonálne aktívne.
III. fáza – poovulačná neplodnosť
Táto fáza sa začína niekoľko dní po ovulácii, keď je už vajíčko v štádiu rozkladu, a preto ho už nie je možné oplodniť.
Hoci plodnosť ženy trvá po ovulácii len niekoľko hodín, plodnosť manželského páru vzhľadom na životnosť spermií sa začína najneskoršie 5 dní pred ovuláciou. Preto vzhľadom na rôznu dĺžku cyklov býva obdobie predovulačnej neplodnosti rôzne dlhé. Vychádzajúc zo štatistických údajov, pravdepodobnosť počatia je v najplodnejšom období pre mladé, zdravé páry 80-85%.
Ďalej →
Ako začať
Na to, aby manželia porozumeli reči ženského tela a vyznali sa vo svojej plodnosti, je potrebné, aby jednotlivé príznaky pozorovali a zaznamenávali. Na zaznamenávanie svojho pozorovania slúži manželom záznamová tabuľka ( viď obr.).
Jedna záznamová tabuľka slúži na zaznamenanie jedného menštruačného cyklu. Prvý deň menštruačného krvácania (označujeme ho krížikom v riadku krvácanie) je prvým dňom cyklu a zároveň aj prvým dňom STM záznamu. Prvý deň ďalšieho menštruačného krvácania, ktoré sa objaví po prebehnutí cyklu, signalizuje začiatok ďalšieho cyklu, a preto ho zapíšeme do záznamovej tabuľky na novom liste. Záznamová tabuľka je skoncipovaná tak, aby v nej bolo možné zaznamenať cyklus s maximálnou dĺžkou 42 dní. (viď 1.riadok záznamu - deň cyklu). Pri dlhšie trvajúcich cykloch pokračuje záznam na ďalšom záznamovom liste.
Druhý riadok záznamu slúži na zaznamenanie dní krvácania alebo špinenia v cykle (silné krvácanie sa zaznačuje krížikom, slabé krvácanie jednou paličkou a špinenie bodkou).
Tretí riadok slúži manželom na záznam manželského styku. Informácia o styku má význam vtedy, ak sa manželia snažia o počatie, alebo prišlo k nečakanému počatiu a chcú svoju situáciu konzultovať s učiteľským párom.
Na ľahšie zorientovanie sa medzi reálnym kalendárom a konkrétnym dňom cyklu poslúži štvrtý riadok - deň mesiaca. Manželia si doň môžu vpísať, ktorý deň mesiaca zodpovedá ktorému dňu cyklu. ( Ak 1.deň cyklu pripadne napr. na 14. september, bude v prvom „okienku“ pri dni mesiaca napísaná číslica 14 ).
Veľmi dôležitý je piaty riadok - nepravidelnosti. Do tohto riadku sa krížikom označuje upozornenie, že teplota meraná v určitý deň nebola meraná pri dodržaní zásad merania bazálnej teploty alebo má žena opodstatnené podozrenie, že nameraná hodnota môže byť skreslená (napr. začínajúcim ochorením...)
Ďalšiu, rozsahom najväčšiu časť tabuľky, tvorí teplotný raster v rozpätí od 36,1°C do 37,4°C, ktorý slúži na zaznamenávanie hodnoty nameranej bazálnej teploty. Na ľavej strane od tohto rastra je predtlač na zaznamenanie zvyčajnej doby merania a miesta merania bazálnej teploty.
Pod teplotným rastrom je opäť riadok - deň cyklu a pod ňou nasledujú štyri riadky slúžiace na záznam a vyhodnotenie zmien hlienu krčka maternice: vonkajšie pozorovanie, vnútorné pozorovanie, vyhodnotenie hlienu medzinárodnými značkami a vrcholný deň hlienu.
Posledný riadok slúži na záznam zmien krčka maternice.
Záhlavie tabuľky obsahuje predtlač na zapísanie veľmi užitočných informácií z predchádzajúcich cyklov, ktoré manželom slúžia pri aplikácii niektorých pravidiel a môžu pomôcť pri posudzovaní situácií v zaznamenávanom cykle. Zošit záznamových tabuliek si môžete objednať v ústredí LPP.
Začíname.
Pri prvom meraní na začiatku menštruačného cyklu je potrebné, aby si žena zaznamenala do záznamovej tabuľky štandardné podmienky pre svoje meranie: zvyčajnú dobu merania a spôsob merania. V prípade, že príde k nejakej zmene oproti tomuto štandardu, ale i v prípade nejakých pochybností, nepresností, je nutné všetky tieto zmeny označiť do tabuľky. Teplotu je potrebné merať v rovnakom čase, prípustná výchylka je +/- 30 minút oproti zvyčajnému času merania. Aspoň prvých 12 záznamov (kedy sa žena učí spoznávať zmeny svojej bazálnej teploty a hodnotiť svoju teplotnú krivku) je užitočné začať merať a zaznamenávať do tabuľky bazálnu teplotu hneď po skončení menštruačného krvácania.
Ráno nameraná bazálna teplota sa zaznačí k príslušnému dňu cyklu a večer sa záznam doplní informáciou o prítomnosti a kvalite hlienu prípadne zmien krčka maternice (na základe pozorovania týchto príznakov počas dňa). Po nameraní minimálne piatich teplôt trvalého teplotného vzostupu už nie je potrebné merať v ďalšie dni teploty, avšak pre páry začínajúce s praktizovaním STM Liga odporúča, aby si žena prvé dva-tri cykly merala bazálnu teplotu celý cyklus až do nástupu nového menštruačného krvácania. Ak si žena zabudne odmerať teplotu, nie je to dôvod na to, aby prestala v ostatných dňoch cyklu merať teplotu. Jednoducho v deň. kedy nebola teplota nameraná bude v zázname prázdno.
Jednotlivé príznaky plodnosti - bazálna teplota, hlien, krčok maternice, ich pozorovanie a zaznamenávanie je podrobnejšie rozpísané v nasledovných podkapitolách tejto sekcii webu.
Začať sa sledovať a zaznamenávať zmeny bazálnej teploty a hlienu ( prípadne krčka maternice) je základ pre spoľahlivé praktizovanie STM. Na základe záznamu každý certifikovaný učiteľký pár LPP alebo poradkyňa (ktorých zoznam je uvedený v sekcii Lektori) s radosťou poradí a pomôže zorientovať sa v cykle.
Ďalej →
Bazálna teplota
Bazálna telesná teplota (BTT) je teplota oddýchnutého ľudského organizmu meraná v pokoji, neovplyvnená jedlom, pitím alebo telesnou námahou.
Po ovulácii sa prasknutý folikul mení na žlté teliesko - corpus luteum a začína produkovať hormón progesterón, ktorý spôsobuje poovulačný vzostup bazálnej teploty. Tento vzostup trvá až do najbližšej menštruácie. Pre zdravú plodnú ženu sú preto typické dvojhladinové teplotné krivky, ako znázorňuje obrázok.
Meranie bazálnej teploty je veľmi užitočné, pretože umožňuje:
a.) jednoduché potvrdenie, že v cykle skutočne dozrelo vajíčko (prebehla ovulácia)
b.) veľmi presný odhad termínu najbližšieho menštruačného krvácania, čo ocenia najmä ženy s nepravidelnými cyklami / bližšie informácie nájdete v Príručke symptotermálnej metódy PPR /
c.) bezplatné a rýchle potvrdenie tehotenstva
d.) presný odhad dátumu pôrodu
Na vyhodnotenie teplotnej krivky a určenie plodného a neplodných období v cykle existujú presné pravidlá, ktoré si môžete naštudovať sami z publikácie Príručka symptotermálnej metódy PPR.
Liga ponúka možnosť naučiť sa symptotermálnu metódu aj formou kurzu STM, na ktorom na rozdiel od knihy môžete využiť prítomnosť učiteľského páru pre detailnejší výklad a osobnú konzultáciu.
Pravidlá merania
- Základnou podmienkou správneho merania BTT je, aby bola v priebehu cyklu meraná po prebudení vždy v rovnakom čase. Meraniu by mal predchádzať cca šesťhodinový odpočinok. Malé odchýlky v dobe merania ( ± 30 minút ) sú bezvýznamné. Väčšie výkyvy oproti obvyklej dobe merania môžu spôsobiť, že nameraná hodnota bazálnej teploty je zavádzajúca, čo môže viesť k nesprávnemu hodnoteniu teplotnej krivky. V prípade, že teplota bola meraná mimo rámca povolenej výchylky, je potrebné v záznamovej tabuľke nameranú teplotu označiť v riadku nepravidelnosti a vyznačiť čas, kedy bola meraná, prípadne dôvod neplatnosti teploty.
- Bazálna teplota sa meria v telesných dutinách: v ústach pod jazykom, v konečníku alebo v pošve. Nie pod pazuchou alebo v ušnej dutine.
Aj keď najviac rozšírené a všeobecne dostatočne presné je orálne meranie (v ústach pod jazykom), teploty merané v konečníku a v pošve bývajú spravidla presnejšie, pretože výsledok merania v ústach môže byť skreslený nestálosťou prostredia ústnej dutiny. Teploty namerané v ústach bývajú cca o 0,5°C nižšie ako teploty odmerané v pošve alebo konečníku.
- Bazálna teplota sa meria digitálnym teplomerom na meranie bazálnej teploty alebo bazálnym, prípadne lekárskym ortuťovým teplomerom.
Bazálny ortuťový teplomer meria teploty v rozsahu od 35°C do 38°C a jeho rozpätie je rozdelené po 0,05°C, čo je v praxi prirodzených metód potrebné. Meranie ortuťovými teplomermi má trvať minimálne 5 minút a po nameraní je potrebné teplotu buď vždy hneď odčítať a zaznamenať, alebo vždy nechať a zaznamenať neskoršie.
Digitálny teplomer umožňuje lepší užívateľský komfort, doba merania je cca 60-90 sekúnd a ukončenie merania je signalizované zvukovým signálom. Posledná nameraná teplota sa dá vyvolať z pamäte pred nasledovným meraním. Pri používaní digitálneho teplomeru nerozhoduje značka teplomera,je však potrebné, aby používaný teplomer meral na dve miesta za desatinou čiarkou a výrobcom garantovaná presnosť merania bola +/- 0,05°C
- V priebehu jedného cyklu je potrebné merať bazálnu teplotu tým istým teplomerom. V prípade, že sa teplomer stratí alebo rozbije, je potrebné do záznamovej tabuľky zaznačiť, kedy sa začal používať nový teplomer.
S meraním teploty stačí začať po skončení menštruácie. Ak má žena krátke cykly (kratšie ako 25 dní), je užitočné merať teplotu od 4.dňa cyklu. Žena, ktorá si meria teplotu v ústach, nemá pred meraním teploty piť alebo fajčiť, avšak pohár vody napr. o 4.30 hod. určite neovplyvní teplotu meranú o 6.30 hod.
Všeobecne platí, že bazálna teplota sa meria ráno po cca 6 hodinovom odpočinku. Pre niektoré ženy, najmä dojčiace matky, sa môže zdať dodržanie tejto podmienky v ich momentálnej situácii nereálne. Na základe skúseností z praxe je však možné povedať, že vstávanie počas noci napr. súvisiace so starostlivosťou o dieťa, nemá významný vplyv na rannú bazálnu teplotu, pokiaľ nemusí žena vyvíjať veľkú telesnú aktivitu. Dokonca, aj keď je žena určitú dobu v noci hore, môže očakávať, že jej ranná bazálna teplota bude spoľahlivá, ak pred meraním aspoň hodinu odpočívala na lôžku. Pokiaľ by teplota po noci s prerušovaným spánkom (veľmi časté nočné vstávanie) bola neočakávane vyššia, je potrebné do tabuľky urobiť poznámku o nedostatočnom odpočinku a túto teplotu považovať za neplatnú (označiť ako nepravidelnosť).
Zaznamenávanie teploty
Pri prvom meraní na začiatku menštruačného cyklu je potrebné, aby si žena zaznamenala do záznamovej tabuľky štandardné podmienky pre svoje meranie: zvyčajnú dobu merania a spôsob merania. V prípade, že príde k nejakej zmene oproti tomuto štandardu, ale i v prípade nejakých pochybností, nepresností, je nutné všetky tieto zmeny označiť do tabuľky. Teplotu je potrebné merať v rovnakom čase, prípustná výchylka je +/- 30 minút oproti zvyčajnému času merania. Aspoň prvých 12 záznnamov (kedy sa žena učí spoznávať zmeny svojej bazálnej teploty a hodnotiť svoju teplotnú krivku) je užitočné začať merať a zaznamenávať do tabuľky bazálnu teplotu hneď po skončení menštruačného krvácania. Ráno nameranú bazálnu teplotu zaznačí k príslušnému dňu cyklu (a večer záznam doplní informáciou o prítomnosti a kvalite hlienu prípadne zmien krčka maternice). Po nameraní minimálne piatichch teplôt trvalého teplotného vzostupu už nie je potrebné merať v ďalšie dni teploty, avšak pre páry začínajúce s praktizovaním STM Liga odporúča, aby si žena prvé dva-tri cykly merala bazálnu teplotu celý cyklus až do nástupu nového menštruačného krvácania. Ak si žena zabudne odmerať teplotu, nie je to dôvod na to, aby prestala v ostatných dňoch cyklu merať teplotu. Jednoducho v deň. kedy nebola teplota nameraná bude v zázname prázdno.
Pri zaznamenávaní teplôt sa namerané hodnoty zaokrúhľujú na 0,05°C a zaznačujú plným krúžkom na zvislé čiary záznamového rastra. Napr. teploty v rozmedzí 36,31°C až 36,32°C sa zaokrúhlia na 36,30°C, teploty 36,33°C - 36,37°C na 36,35°C ( zaznačia sa na zvislej čiary príslušného dňa medzi horizontálne čiary s číslami 36,30 a 36,40) a 36,38°C a 36,39°C na 36,40°C.
Na to, aby bol teplotný záznam prehľadný a neprišlo pri vyhodnocovaní bazálnych teplôt k chybám, je potrebné body spojiť do teplotnej krivky, ako to znázorňuje obrázok.
( Cyklus začal menštruačným krvácaním 29.mája. Dňa 30.mája, t.j. druhý deň cyklu, žena namerala 36,5°C. 1.júna, t.j. vo štvrtý deň cyklu bola nameraná teplota 36,35°C.)
Meranie bazálnej teploty je veľmi užitočné, pretože umožňuje:
- jednoduché potvrdenie, že v cykle skutočne dozrelo vajíčko (prebehla ovulácia)
- veľmi presný odhad termínu najbližšieho menštruačného krvácania, čo ocenia najmä ženy s nepravidelnými cyklami / bližšie informácie nájdete v Príručke symptotermálnej metódy PPR /
- bezplatné a rýchle potvrdenie tehotenstva
- presný odhad dátumu pôrodu
Na vyhodnotenie teplotnej krivky a určenie plodného a neplodných období v cykle existujú presné pravidlá, ktoré si môžete naštudovať sami z publikácie Príručka symptotermálnej metódy PPR.
Liga ponúka možnosť naučiť sa symptotermálnu metódu aj formou kurzu STM, na ktorom na rozdiel od knihy môžete využiť prítomnosť učiteľského páru pre detailnejší výklad a osobnú konzultáciu.
Neplatné teploty
V prípade, že teplota bola meraná mimo rámec povolenej výchylky, alebo jej hodnota môže byť ovplyvnená vonkajšími rušivými vplyvmi, nemôžeme sa pri určovaní plodnosti na ňu spoľahnúť. V záznamovej tabuľke je preto potrebné nameranú teplotu preškrtnúť, aby nás nemýlila pri vyhodnocovaní teplotnej krivky, do riadku nepravidelnosti k príslušnému dňu zapísať "x" a urobiť si poznámku napr. kedy bola teplota meraná, alebo aký rušivý vplyv mohol teplotu ovplyvniť.
Najčastejšie rušivé vplyvy, ktoré zvyšujú hodnotu nameranej BT :
- choroba, aj keď len začínajúca (nádcha, žalúdočné problémy, bolesti hlavy…)
- neskoršie meranie teploty nad rámec povolenej výchylky ( ± 30 minút), zmena letného času na zimný
- málo spánku, fyzická námaha pred ranným meraním
- pitie väčšieho množstva alkoholu ( nemusí to byť až do stavu opilosti)
- napätie, stres, cestovanie, zmena časovej zóny
- zmena teplomeru. ( Teploty merané novým teplomerom môžu byť vyššie, ale rovnako tak aj nižšie ako by sa nameralo pôvodným teplomerom.)
Nepravidelnosti
Spoľahlivé vyhodnotenie teplotnej krivky, je podmienené tým, že sa vyhodnocujú regulárne (platné) bazálne teploty. Preto bazálne teploty ovplyvnené rušivými vplyvmi nemôžeme pre prax symptotermálnej metódy spoľahlivo využívať, označujeme ich ako nepravidelnosti a pri vyhodnocovaní teplotnej krivky ich neberieme do úvahy. Do záznamovej tabuľky sa k príslušnému dňu cyklu v piatom riadku označenom ako „nepravidelnosti“, napíše krížik, čo znamená, že nameraná teplota nie je platná. V teplotnom rastri sa teplota tiež preškrtne (aby nemýlila manželov pri vyhodnocovaní teplotnej krivky) a do spodnej časti tabuľky (alebo na inom vhodnom a viditeľnom mieste) sa napíše poznámka, aký rušivý vplyv ovplyvnil nameranú teplotu.
Najčastejšie rušivé vplyvy:
-
choroba, aj keď len začínajúca (nádcha, žalúdočné problémy, bolesti hlavy…)
-
meranie teploty v čase mimo rámec povolenej výchylky ( ± 30 minút) zmena letného na zimný čas (resp. naopak)
-
zmena miesta spánku (napr. počas dovolenky, víkendového pobytu)
-
málo spánku, fyzická námaha pred ranným meraním
-
pitie väčšieho množstva alkoholu (neznamená stav opilosti)
-
napätie, stres, cestovanie, zmena časovej zóny
-
zmena teplomeru
Ďalej →
Hlien krčka maternice
Hlien krčka maternice - cervikálny hlien.
Hlien krčka maternice je normálny, zdravý sekrét (výlučok) krčku maternice tvoriaci sa vplyvom hormónov estrogénov. Od chorobného výtoku z rodidiel sa dá odlíšiť tým, že jeho výskyt nie je sprevádzaný nepríjemnými pocitmi, napr. svrbením, pálením na rodidlách, zmenou konzistencie na hrudkovitú alebo zápachom. Tento hlien sa zvyčajne objavuje na rodidlách niekoľko dní pred ovuláciou a v dobe ovulácie. Po ovulácii sa obvykle stratí.
Hlien krčka maternice je veľmi pozitívnym znakom plodnosti, nakoľko poskytuje spermiám výživu a vhodné prostredie na pohyb. Prostredie pošvy je kyslé a ak nie je prítomný hlien, spermie v priebehu 4-8 hodín odumierajú. Počas prítomnosti hlienu sa životnosť spermií predlžuje na tri až päť dní. Veľmi ojedinele sa môže stať, že v ideálnych podmienkach je životnosť spermií ešte dlhšia.
Zmeny kvality
Väčšina žien zaznamená po menštruácii niekoľko suchých dní. Keď sa objaví prvý hlien, býva spravidla lepkavý, hustý, zakalený, belavý, prípadne žltkastý.
Ak sa ho žena pokúsi napnúť medzi prstami zistí, že sa trhá. Hoci je tento typ hlienu pre spermie menej užitočný a označuje sa ako menejplodný hlien, je aj tak na začiatku cyklu známkou začínajúcej plodnosti.
Obr. Zakalený, lepkavý - menej plodný typ hlienu
S blížiacou sa ovuláciou hlien krčka maternice redne, obvykle sa stáva ťažným, priesvitným a vzhľadom pripomína surový vaječný bielok. Je možné napnúť ho medzi prstami ( často aj na niekoľko centimetrov). V mnohých prípadoch hlien v období ovulácie natoľko zredne, že voľne vyteká z pošvy a žena na vonkajších rodidlách zaznamená už len pocit mokra. Ťažný alebo vodnatý hlien vytvára pre spermie optimálne prostredie, označuje sa ako viacplodný (plodnejší) a obdobie, počas ktorého sa vyskytuje, je považované za obdobie s najvyššou plodnosťou.
Obr. Viacplodný, ťažný, číry hlien
V období tesne okolo ovulácie sa začne hlien znovu meniť. Začína strácať vlastnosti plodného typu a trhá sa. Stáva sa opäť lepkavým, hustým, prípadne sa zakalí a u väčšiny žien postupne zmizne. Proces, v priebehu ktorého sa viac plodný typ hlienu zmení na menej plodný, prípadne až zmizne, sa nazýva vysychanie.
Množstvo
Množstvo hlienu býva rôzne. Niektoré ženy majú hlienu také množstvo, že potrebujú vložku (Liga odporúča namiesto toho častejšiu výmenu nohavičiek, viď Odporúčania na úpravu hlienového príznaku , zatiaľ čo iné si hlien sotva všimnú. Typický hlienový príznak začína malým množstvom hlienu. S blížiacou ovuláciou sa toto množstvo spravidla zväčšuje. Po ovulácii hlienu ubúda a u mnohých žien úplne zmizne.
Pozorovanie a záznam
Žena môže zmeny hlienu posúdiť pocitom, hmatom a zrakom
- na vonkajších rodidlách - hovoríme o vonkajšom pozorovaní hlienu,
- na krčku maternice- hovoríme o vnútornom pozorovaní (vyšetrení).
Vonkajšie pozorovanie.
Žena sa v priebehu dňa sústreďuje na vnímanie pocitov vlhkosti, mokra alebo sucha na vonkajších rodidlách. Niektoré ženy vnímajú ťažko definovateľný pocit vo vnútri pošvy, niekedy popisovaný ako „bublanie v pošve,“ ktorý jasne hovorí, „že sa niečo deje“. Tento pocit ich informuje o nástupe hlienového príznaku. Svoje pocity môže žena niekoľkokrát za deň doplniť skúškou hmatom a posúdením zrakom, využijúc prirodzené návštevy toalety alebo bezprostredne potom, keď pocítila vlhko na vonkajších rodidlách. Jednoducho si prejde po vonkajších rodidlách prstom alebo toaletným papierom. V niektorých dňoch sa prst (papier) posúva ľahko, akoby sa kĺzal, hovoríme o pocite klzka (K). Ak je na vonkajších rodidlách hlien, nájdeme jeho čiastočky na prste (papieri) a urobíme vizuálne hodnotenie kvality tohto hlienu. Je užitočné robiť hmatovú skúšku ešte pred močením, lebo po močení je papier vždy mokrý a malé množstvo hlienu by sme mohli ľahko prehliadnuť. Vizuálne hodnotenie predstavuje popísanie vzhľadu a ťažnosti hlienu. Hlien môže byť hustý, rôsolovitý, hrudkovitý, biely, žltkastý, priehľadný, ako vaječný bielok. Ťažnosť najlepšie posúdime, keď stlačíme trošku hlienu medzi palcom a ukazovákom (alebo stlačíme hlien na preloženom toaletnom papieri) a ich pomalým rozpojením pozorujeme, aké dlhé vlákno sme natiahli.
Záznam zmien hlienu.
Ak má žena pocit sucha, na prste ani papieri nemá žiadny hlien do záznamovej tabuľky zapíše značku S (sucho), alebo medzinárodný symbol:
Keď žena zaznamená hlien, posúdi jeho kvalitu a zaradí ho do jednej z nasledovných kategórií: menejplodný hlien alebo viacplodný (plodnejší) hlien.
Viacplodný typ hlienu - hlien ťažný, ktorý sa dá napnúť medzi prstami viac ako cca 1 cm, hlien číry, alebo ten, pri ktorom žena vníma pocit klzka alebo mokra, sa do záznamovej tabuľky zapíše značkou T (ťažný), Č (číry), M (mokro), K (klzko),VB (ako vaječný bielok) alebo jednoduchým univerzálnym medzinárodným symbolom:
Menejplodný typ hlienu - hlien lepkavý, hustý, ťažkodefinovateľný, ktorý však nemá charakteristiku plodnejšieho typu hlienu ( keď si ho žena zoberie medzi prsty, nedá sa vôbec napnúť, alebo sa nenapne viac ako cca 1 cm ), sa do záznamovej tabuľky zapíše značkou L (lepkavý), Z (zakalený), H (hustý, ťažkodefinovateľný - nie plodnejší typ hlienu) alebo jednoduchým univerzálnym medzinárodným symbolom:
Záznam pozorovania hlienu
Kedy a ako často robiť vonkajšie pozorovanie hlienu?
S vonkajším pozorovaním hlienu je potrebné začať hneď po menštruácii. Ak má žena krátke cykly - 25 dní a menej – je užitočné robiť skúšku toaletným papierom hneď, ako prejde silné krvácanie. Prax ukázala, že s vonkajším pozorovaním hlienu je užitočné začať najneskôr 6. deň cyklu aj vtedy, ak tento deň žena ešte trochu špiní. Vizuálne pozorovanie hlienu sa odporúča robiť pred močením a po stolici predovšetkým v I. a II. fáze cyklu. Pozorovanie hlienu v III. fáze cyklu pri praktizovaní symptotermálnej metódy PPR nie je potrebné a väčšina žien má v tieto dni cyklu úplne sucho. Je však užitočné ( pokiaľ sa hlien vyskytuje) na to, aby sa žena naučila rozpoznať menejplodný typ hlienu.
Účelom vnútorného vyšetrenia hlienu je získať hlien pri jeho zdroji, krčku maternice. Význam takéhoto pozorovania je v tom, že žena môže nájsť hlien na krčku obvykle o jeden až tri dni skôr, ako sa tento objaví pri vonkajšom pozorovaní. Skúsenosť ukazuje, že vnútorné pozorovanie hlienu pomáha mnohým ženám vyznať sa vo svojom hlienovom príznaku v prípade, že im vonkajšie pozorovanie nedáva jasnú informáciu.
Na vyhodnotenie zmien hlienu krčka maternice a určenie plodného a neplodných období cyklu existujú presné pravidlá, ktoré si môžete naštudovať sami z publikácie Príručka symptotermálnej metódy PPR.
Liga ponúka možnosť naučiť sa symptotermálnu metódu aj formou kurzu STM, na ktorom na rozdiel od knihy môžete využiť prítomnosť učiteľského páru pre detailnejší výklad a prípadnú osobnú konzultáciu.
Ďalej →
Zmeny krčka
Krčok maternice je pevný valcovitý útvar s priemerom asi 2,5 cm, ktorý vyúsťuje do pošvy. Otvor v krčku, ktorý sa označuje ako bránka, je možné nahmatať ako malú jamku, či priehlbinku v jeho strede. Zmeny krčka maternice sú v systéme symptotermálneho pozorovania posledným objektívnym príznakom, ktorým ženské telo reaguje na striedanie plodného a neplodného obdobia v rámci menštruačného cyklu.
V neplodnom období cyklu zostáva krčok pevný a uzatvorený.
S približujúcou sa ovuláciou nastávajú nasledovné zmeny:
a.) bránka sa mierne otvára tak, že je možné do nej vsunúť špičku prstu
b.) časť krčku, ktorá je vysunutá do pošvy, mäkne, získava pružnosť a jemnosť podobnú stenám pošvy
c.) krčok sa dvíha a je ťažšie dosiahnuteľný
Po ovulácii sa krčok vracia do pôvodnej polohy, klesá, je pevnejší a bránka sa uzatvára.
Na presné určenie súvislostí zmien krčka maternice a ostatných príznakov, ktoré nám umožňujú definovať plodné a neplodné obdobia v cykle, existujú presné pravidlá, ktoré si môžete naštudovať sami z publikácie Príručka symptotermálnej metódy PPR.
Liga ponúka možnosť naučiť sa symptotermálnu metódu aj formou
kurzu STM, na ktorom na rozdiel od knihy môžete využiť prítomnosť učiteľského páru pre detailnejší výklad a osobnú konzultáciu.
