Prečo je ten ujo taký tučný? Táto teta je už stará, že? Oni sú chudobní? Z vlastnej skúsenosti by sme ešte určite poriadne perly povyťahovali, čo všetko sa deti opýtali dostatočne netaktne a dostatočne nahlas na to, aby to tí, ktorých sa to týkalo, zreteľne počuli. A ako všemožne sme sa to snažili uhrať do autu, že sme to nepočuli, alebo sme sa to ponáhľali pretáčať do miernejšej polohy, aby sme toho druhého neurazili, neponížili, nezarmútili.

Už čakáte?

Napriek tomu sa sami pýtame rovnako netaktne a rovnako nahlas a dostatočne verejne na jednu oblasť, ktorá zďaleka nie je verejná a ani náhodou sa o nej ľahko nerozpráva…

Čítať ďalej

 V českom filme Křídla Vánoc jeden z protagonistov vysloví prianie – podľa neho celkom skromné: „Jen trochu klidu a životního prostoru!“ Tiesni sa totiž so svojou rodinou v malom byte (aj so škrečkom). Želanie sa mu splní, ale úplne inak, než by si prial: polovica rodiny príde o život pri tragickej nehode. A zrazu má aj priestor, aj nezvyklé ticho, nikto okolo neho nebehá, nik sa neháda...
   Pred niekoľkými rokmi sme v Novinách uverejnili príspevok od mladého otca štyroch detí, ktorý pri stavbe domu takmer prišiel o tretie dieťa – vytúženého syna. Priznáva, že štvrté dieťa už neplánovali a chvíľu mu trvalo, kým to vo svojom vnútri spracoval. Po tejto udalosti si jasne uvedomil,…

Čítať ďalej

     Je to už hodně dávno, co se mě sestřenice zeptala, jestli nevím, jaký je ten správný počet dětí, který by měl katolík mít. Byla krátce vdaná, já mladá a svobodná – nevěděla jsem. To téma jsem do té doby neřešila. Tak jsem si řekla, že to zjistím. Vyptávala jsem se a zjistila, že prý tři děti – jedno pro Pána Boha, jedno pro vlast a jedno pro jistotu, kdyby něco... Ta odpověď se mi moc nezamlouvala a tak jsem si řekla, že bych mohla zjistit, jak to měli v životě svatí.   
    No, zjistila jsem zajímavé věci: sv. Zdislava (tehdy ještě blahoslavená) měla děti 4, sv. Tomáš…

Čítať ďalej

Keď sme pred časom zistili, že čakáme štvrté dieťatko, nebolo to pre nás príjemným prekvapením. Neplánované tehotenstvo nás zaskočilo. Vtedy sme mali dve dcérky v predškolskom veku a vytúženého 9 mesačného syna Filipa. No a k tomu rozostavaný dom.

V tú jeseň sme takmer každú sobotu pracovali na stavbe domu. Bolo tak aj koncom októbra, robili sme omietky na hrubo. Práca na dome šla dobre, ešte zopár úprav a lešenie sa môže rozobrať. Filipko, ktorý mal takmer rok, sa zo záujmom pozeral na všetky činnosti okolo. Niektorí z chlapov sa už lúčili. Podali ruku aj tým, ktorí rozoberali lešenie. Zrazu len bolo počuť výkrik: „Pozor, lešenie!“ To sa začalo…

Čítať ďalej

Sme rodičmi troch malých detí a manželmi sme ôsmy rok. S manželom som sa zoznámila v Prahe počas vysokoškolských štúdií. On študoval informatiku a ja medicínu. Myslím, že to bola láska na prvý pohľad (obaja sa v tom zhodujeme :)). Ako sme dozrievali v láske, stále sme prosili a bojovali o čistotu a robili sme všetko preto, aby sme si ten pre nás najvzácnejší dar – seba – priniesli ako dar do nášho manželstva. Náš vzťah počas piatich rokov prechádzal skúš kami. Hlavne ja som sa borila s medicínou a veci sa vyvinuli tak, že som odišla z Prahy a nanovo som začala študovať medicínu v Martine.

Počas prvého roka štúdia v Martine sme mali 25…

Čítať ďalej