Ľudovít mal svoje hodinárstvo a Zélia bola renomovaná čipkárka. Svoje podnikanie vybudovala doslova od nuly. Keď ju neprijali do kláštora, absolvovala kurz výroby alenconskej čipky. Zdokonalila sa v tomto remesle natoľko, že mohla zamestnávať ďalšie dievčatá a ženy. Dnešným jazykom by sme povedali, že ich zamestnala na „homeoffice“ – zadala im čiastkové úlohy – háčkovali podľa jej návrhu časti čipky. V štvrtky Zélii doniesli svoju prácu a dostali za ňu mzdu. Štvrtok nebol zvolený náhodne – v tento deň bývali v meste trhy, a tak si ženy mohli rovno nakúpiť, čo potrebovali. Pomocnica v domácnosti neskôr povedala, že napriek organizačne nabitému dňu a starostlivosti o deti Zélia nikdy nevynechala cez deň pravidelné…

Když jsem plánovala vlastní vaginální porod po císařském řezu (VBAC), slova „ruptura dělohy“ ve mně vyvolala živou představu, jak se mi rozestupuje jizva po císařském řezu a děloha mi vytéká z břicha. Ale co je to ruptura dělohy a jak bychom se měli k této možnosti postavit při plánování porodu?
Veľmi rád sa pozerám, ako malé kuriatka vykúkajú zvedavo spod kvočky, ako sa objavujú a vzápätí miznú v jej teplom perí. Majú tam takmer ideálne podmienky. Ak však chcú vyrásť, musia jesť a piť. Vtedy je nevyhnutné, aby opustili teplo a bezpečie. Ani si neuvedomujú, že týmto pobehovaním tam a späť sa dokonale otužujú, až kým nie sú schopné udržať si vlastné teplo. Cez tieto stvorenia vnímam jednoduchosť a praktickosť prirodzených zákonitostí.