Používame cookies. +

 V českom filme Křídla Vánoc jeden z protagonistov vysloví prianie – podľa neho celkom skromné: „Jen trochu klidu a životního prostoru!“ Tiesni sa totiž so svojou rodinou v malom byte (aj so škrečkom). Želanie sa mu splní, ale úplne inak, než by si prial: polovica rodiny príde o život pri tragickej nehode. A zrazu má aj priestor, aj nezvyklé ticho, nikto okolo neho nebehá, nik sa neháda...
   Pred niekoľkými rokmi sme v Novinách uverejnili príspevok od mladého otca štyroch detí, ktorý pri stavbe domu takmer prišiel o tretie dieťa – vytúženého syna. Priznáva, že štvrté dieťa už neplánovali a chvíľu mu trvalo, kým to vo svojom vnútri spracoval. Po tejto udalosti si jasne uvedomil,

Čítať ďalej


Koľko     Je to už hodně dávno, co se mě sestřenice zeptala, jestli nevím, jaký je ten správný počet dětí, který by měl katolík mít. Byla krátce vdaná, já mladá a svobodná – nevěděla jsem. To téma jsem do té doby neřešila. Tak jsem si řekla, že to zjistím. Vyptávala jsem se a zjistila, že prý tři děti – jedno pro Pána Boha, jedno pro vlast a jedno pro jistotu, kdyby něco... Ta odpověď se mi moc nezamlouvala a tak jsem si řekla, že bych mohla zjistit, jak to měli v životě svatí.   
    No, zjistila jsem zajímavé věci: sv. Zdislava (tehdy ještě blahoslavená) měla děti 4, sv. Tomáš

Čítať ďalej


dobrodružstvo rodičovstva

     Je to už několik desítek let, co jsem z úst gynekologa slyšela:“ Jste těhotná. Tak co, necháme TO?“ Byla jsem šokovaná. S tím jsme nepočítali. Plánovali jsme sice před svatbou, že chceme mít větší rodinu, ale ne tak rychle po sobě – půl roku od předešlého porodu. Nevím, co jsme si tenkrát vlastně mysleli, ale symptotermální metodu jsme neznali a ta tenká brožurka o PPR (tehdy jediná dostupná v celé republice) nám evidentně nestačila. Ale v té chvíli jsem věděla jediné – že TO je naše dítě, které nechci zabít, i když jsme jeho příchod neplánovali. Můj rozum to věděl, ale srdci to trvalo ještě

Čítať ďalej


Prečo je ten ujo taký tučný? Táto teta je už stará, že? Oni sú chudobní? Z vlastnej skúsenosti by sme ešte určite poriadne perly povyťahovali, čo všetko sa deti opýtali dostatočne netaktne a dostatočne nahlas na to, aby to tí, ktorých sa to týkalo, zreteľne počuli. A ako všemožne sme sa to snažili uhrať do autu, že sme to nepočuli, alebo sme sa to ponáhľali pretáčať do miernejšej polohy, aby sme toho druhého neurazili, neponížili, nezarmútili.

Už čakáte?

Napriek tomu sa sami pýtame rovnako netaktne a rovnako nahlas a dostatočne verejne na jednu oblasť, ktorá zďaleka nie je verejná a ani náhodou sa o nej ľahko nerozpráva

Čítať ďalej


Keď sme pred časom zistili, že čakáme štvrté dieťatko, nebolo to pre nás príjemným prekvapením. Neplánované tehotenstvo nás zaskočilo. Vtedy sme mali dve dcérky v predškolskom veku a vytúženého 9 mesačného syna Filipa. No a k tomu rozostavaný dom.

V tú jeseň sme takmer každú sobotu pracovali na stavbe domu. Bolo tak aj koncom októbra, robili sme omietky na hrubo. Práca na dome šla dobre, ešte zopár úprav a lešenie sa môže rozobrať. Filipko, ktorý mal takmer rok, sa zo záujmom pozeral na všetky činnosti okolo. Niektorí z chlapov sa už lúčili. Podali ruku aj tým, ktorí rozoberali lešenie. Zrazu len bolo počuť výkrik: „Pozor, lešenie!“ To sa začalo

Čítať ďalej