Advent je čas očakávania. Často pozývam ľudí prežiť ho ako sprevádzanie Panny Márie v poslednom mesiaci pred pôrodom. To môže rodinám, ktoré už prijali dieťa alebo očakávajú narodenie dieťaťa, alebo sa chystajú prijať dieťa, pozrieť sa novým pohľadom na to, ako sa dá v tejto situácii pozerať na zázrak nového života i na to, že často stačí málo, aby sa veľa pomohlo, aby čas očakávania i pôrodu bol časom pokoja a radosti.
Ako kňaz, ktorý sprevádzal mnohé rodiny, mám skúsenosť toho, čo môžeme nazvať komplikáciami, ťažkosťami a ohrozením dieťaťa či matky. Preto vás chcem pozvať pozrieť sa na vzácny, ale často aj náročný čas tehotenstva, ktorý je väčšinou výzvou zmobilizovať všetky sily tak, aby sme z týchto deviatich mesiacov vyšli ako manželia, rodičia i rodina posilnení, viac sa milujúci, viac zjednotení a viac dôverujúci v Božiu Prozreteľnosť. Môj pohľad je kombináciou biblicko-exegeticko-pastoračných poznatkov s poznatkami neonatológie.
Pozrime sa spolu, ako to mala s počatím a očakávaním Panna Mária a čo sa z tohto dôležitého príbehu s dôležitým teologickým i ľudským posolstvom môžeme naučiť pre sprevádzanie matiek v očakávaní. A ako im pomôcť, aby sa ich tehotenstvo menilo na požehnaný stav. Zvestovanie ako mimoriadny Boží zásah do života Panny Márie a svätého Jozefa nám pripomína, že samotné počatie i očakávanie môžu byť prekvapením, v ktorom sme pozvaní viesť dialóg s Nebom. Viedla ho zaskočená Mária: „Ako sa to stane? Veď ja muža nepoznám.“ Viedla ho tá, ktorá bola milostiplná. Nakoniec dostala dôležitú informáciu: „Lebo Bohu nič nie je nemožné.“
Stať sa chrámom milosti.
Keď som kedysi pripravoval snúbencov, tak som ich prosil, že po otcovi by som chcel byť druhý, ktorý bude vedieť o počatí ich dieťatka. Aby sa začalo čím skôr s duchovnou starostlivosťou o matku a dieťa. Prvé, čo považujem za potrebné, je, aby sa žena, ktorá už vie, že pod jej srdcom je nový život, stala chrámom milosti a čím skôr prijala sviatosť zmierenia a Eucharistiu; a tak aj počas celého očakávania. Matka potom môže prežívať ďalšie dni, týždne, mesiace v stave milosti posväcujúcej, lebo tá ju privádza do požehnaného stavu, a s dieťaťom si môže a má užívať jeho privilégiá. Okrem iného napríklad to, že sa na nej napĺňa prisľúbenie: „kde sú dvaja, alebo traja v mojom mene, tam som ja...“ Ona je v stave milosti , dieťa je Božím darom, a preto len čo sa zobudí a vzbudí si úmysel prežiť ten deň v Božej prítomnosti, jej deň sa mení na neustálu modlitbu; predovšetkým modlitbu srdca a kontemplatívnu modlitbu.
Zároveň sa to dá spájať s prípravou na krst, vždy spolu s požehnaním matky a dieťaťa, prípadne aj otca. Mohlo by to byť potom 5 - 7 stretnutí, s prijatím milostí, modlitbou a požehnaním. Toto by sa malo určite diať najmenej od 5. mesiaca očakávania. Zároveň so skúmaním, čo vplýva či nevplýva v tom období na pohodu matky a dieťaťa. Inými slovami, čo u matky vyvoláva vyplavovanie adrenalínu a čo serotonínu. Keďže dieťa od 6. mesiaca vníma hlas, pri ktorom mu je zle (adrenalín), a pri ktorom mu je dobre (serotonín), je dôležitá nielen pravidelná modlitba a žehnanie matky, ale aj vyhýbanie sa prostrediu, situáciám a ľuďom, ktoré dieťaťu ubližujú.
Sprevádzať žehnaním a modlitbou
Stretnutie Panny Márie a svätej Alžbety nás učí o dobre plynúcom zo žehnania a sprevádzania žehnaním a modlitbou pre ženy v očakávaní, najmä tie s rôznymi problémami. Navštívenie je príkladom námahy, ktorú vynakladá mladá matka, aby išla navštíviť príbuznú Alžbetu, ktorá už je v 6. mesiaci. Cestovala najmenej 150 km tam. Ona hneď pri príchode slúži tým, že pozdravuje Alžbetu. Slúži, lebo jej pozdrav prináša požehnanie, ako to píše sv. Lukáš: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý“ (Lk 1,41).
Mária je plná milosti, pod srdcom nosí vtelené Božie slovo, je Archou, je živým Bohostánkom. A zaznievajú nádherné slová, keď to Alžbeta plná radosti kričí na plné hrdlo (grécky kále megalé): „Požehnaná si ... a požehnaný je plod tvojho života...“ V praktickej reči je to výzva pre nás: Ak sa niekto vyberá navštíviť matku v očakávaní, mal by byť podľa možnosti v stave milosti a vedome jej žehnal; mal by si byť zároveň jasne vedomý, že môže priniesť žene i dieťaťu požehnanie a pokoj.
S blížiacim sa pôrodom sa väčšinou všetko naň chystá. Aj Máriu v rámci prípravy čakala v poslednom trimestri náročná cesta: ďalších vyše 150 km z Nazareta do Betlehema; a neprijatie. Skončila v maštali. No mňa fascinuje, že má po boku muža, ktorý to tiež nemal vôbec ľahké: či už prijať samotný fakt očakávania dieťaťa, ktoré mal vyhlásiť za svoje, sprevádza ju do Ain Karimu a späť - ako sa dozvedáme z prvej knihy 8-zväzkového diela Mystické mesto Božie od mystičky, ctihodnej sr. Márie z Agredy, potom do Betlehema. No bol to muž „spravodlivý“, „syn Dávidov“, muž modlitby, ktorý všetko riešil dialógom s Nebom. A vždy „urobil, čo mu bolo povedané ...“. Aj Jozef nachystal všetko pre príchod dieťaťa. My už vieme z evanjeliového rozprávania, že nad tým bdeli chóry anjelov. Prečo nepredpokladať, že tak bdejú nad každým dieťaťom? Veď o tom hovorí sám Ježiš: „Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 10).
Poučení z tejto správy aj my môžeme v rámci prípravy na pôrod robiť to, čo nám Nebo prostredníctvom Cirkvi aj dnes ponúka. Nie je toho málo. Okrem odslúženia svätých omší a modlitbového sprevádzania matky (pred a počas pôrodu) je to aj liturgický obrad požehnania matky pred pôrodom. Keďže ide o liturgický obrad, znamená to, že ho uskutočňujeme my, služobníci liturgie: kňazi alebo diakoni. Je vhodné o tom viac hovoriť.
Vo farnostiach je samozrejmosťou, že kňazi v rámci pastoračnej služby chodia spovedať chorých a starých a prinášajú im Eucharistiu. Som presvedčený, že mamičky s rizikovým očakávaním sú rovnako dôležité ako chorí a starí, a aj ony potrebujú silu zo sviatostí. V jednom meste, kde som bol kaplánom, sme mali naraz 8 takýchto matiek. Samozrejme, bolo treba urobiť všetko, aby boli v stave milosti a aby sme im mohli čím častejšie prinášať Eucharistiu. Niektorí kňazi vedia, mnohí nie, koľko žien v ich farnosti doma leží už mesiace v naklonenej rovine, aby konečne vedeli donosiť možno prvé alebo ďalšie dieťa. A keďže kňaz nemôže všetko registrovať, čo sa deje okolo neho, nebojte sa, milé mamy, zatelefonovať mu, aby za vami prišiel.
V tých rodinách, kde prebiehala takáto modlitbovo-eucharistická príprava spojená z požehnávaním, mal pôrod zvyčajne dobrý priebeh, bez vážnych komplikácií. V dnešnej dobe internetu a mobilov nie je problém naťukať jednu krátku SMS s informáciou: Odchádzame do pôrodnice. To dokáže spustiť veľkú „modlitbovú reťaz“, do ktorej sa môže ľahko zapojiť množstvo ľudí. A Boh počuje modlitby svojho ľudu.
Pre mňa toto všetko znamená žiť v bázni pred Pánom, byť múdrymi: teda vedieť, čo máme robiť, a robiť to. Dobrotivý Boh, Betlehemské dieťa, nám ponúka neustále dary svoje milosrdnej lásky. Záleží už na nás, či sa náš život stane jeho chválou, či do všetkých každodenností spojených s príchodom, očakávaním a narodením dieťaťa necháme vstúpiť jeho a žehnať.
Brat Anton Ján, pustovník zo Skalky