Pred pár dňami sme si pripomenuli 25. marec – sviatok Zvestovania Pána, ktorý je verejnosťou stále intenzívnejšie známy ako Deň počatého dieťaťa. Súvis je zrejmý: Boh zostúpil z neba a vzal si telo z Panny. V tomto okamihu sa Slovo stalo telom. Asi si dostatočne neuvedomujeme skutočnosť, že Vianoce, keď slávime Ježišovo narodenie, sú dôsledkom tejto prvotnej udalosti: Ježiš by sa nenarodil, keby jeho telo nezačalo existovať v okamihu počatia, keď Mária dala Bohu svoje áno.
 
A ďalšia skutočnosť, ktorá sa nás dotýka úplne „telesne“, je práve tá pripravenosť dať Bohu svoje áno, keď nám ponúkne dar, ktorý sme neočakávali a sami si ho neplánovali.Teda celkom konkrétne: keď žena (a potom aj muž) zistí, že je tehotná. Nesnažili sa o tehotenstvo, momentálne si ho neplánovali a zrazu sa musia vyrovnať s touto nečakanou situáciou. Myslím, že je to aktuálna otázka aj pre všetkých tých, ktorí PPR praktizujeme a dobre vieme, že jeho vysoká spoľahlivosť (PI 0,4) je odborne preukázaná. Avšak vieme aj to, že túto „užívateľskú spoľahlivosť“ značne ovplyvňujeme sami. Buď máme vážny dôvod tehotenstvu predísť a vtedy prijmeme odporúčanie väčšej zdržanlivosti alebo „riskneme“ nejaký ten deň s predpokladom, žeby mal byť neplodný… ale tú 100 % istotu nemáme nikdy.
 
Bolo by lepšie, keby sme vedeli so 100 % istotou určiť, či je alebo nie je tenktorý deň plodný? Niekedy sa zdá, že zvlášť niektorí muži by ľahšie prijali zdržanlivosť, keby presne vedeli, koľko bude trvať. Ale pochybujem, žeby to tak bolo lepšie. Pán života, ktorý je autorom aj týchto biologických zákonitostí, to dobre vymyslel. Azda práve táto nie 100 % istota nás viac učí vzájomnej dôvere, komunikácii, odovzdanosti Bohu. Pretože splodenie života je záležitosťou dvoch ľudí, učíme sa milovať – nie sa iba uspokojovať. K láske nevyhnutne patrí ochota prijať obetu, ťažkosti – jednoducho niesť spolu všetko, čo nás stretne. Neznamená to, že sme oslobodení od pocitov, alebo žeby neistota, strach, možno aj úzkosť z tohto zistenia boli niečím hriešnym.
 
Danielle Beanová píše vo svojej knihe Mamy mamám: „Veľmi dobre poznám búrku protichodných pocitov sprevádzajúcich neplánované tehotenstvo, keď som na tehotenskom teste zreteľne videla dve ružové čiaročky. Tvárou tvár tejto nečakanej správe som urobila to, čo robievajú ženy, keď veci nejdú podľa ich predstáv: rozplakala som sa. (…) Celkom som nerozumela dokonalému Božiemu plánu, kým neprešlo deväť mesiacov a neporodila som dieťa. Konečne som pochopila: Boh nám poslal túto dcérku, pretože práve ona mala byť naša. Nie nejaké iné dieťa, ktoré by sme počali o rok, či o dva.“
 
A keď myslím na nazaretskú Pannu, vravím si: Aj ona počala nečakane. Nesnažila sa o bábätko, bolo to neplánované tehotenstvo. Navyše v situácii, keď nemala vôbec istotu, ako jej tehotenstvo prijme Jozef, jej snúbenec, a nielen to – aj rodina, okolie… navyše jej hrozilo ukameňovanie. To počatie bolo viac o Božej vôli než o ľudskej. Mária je vzorom a povzbudením pre všetky ženy a mužov, ktorí neočakávane zistia, že Pán si ich vybral, aby im zveril dar života. A najmä v tom, aby spoznali, že tu nejde o zlyhanie. Počaté dieťa nie je nikdy chybou. Keď sme vyslovovali manželský sľub, sľúbili sme otvorenosť pre rodinu. Keď sa usilujeme o manželskú čistotu a rozhodneme sa ju realizovať prostredníctvom prirodzených metód, znamená to, že v každom našom intímnom zjednotení si navzájom darujeme všetko, aj svoju potenciálnu plodnosť. A ako pripomína blahoslavený Ján Pavol II., neznamená to, že musíme mať pri každom manželskom akte úmysel splodiť dieťa – postačí vedomie „môžem byť otcom, môžem byť matkou“ a prijatie tohto vedomia. Nevylučujeme dar života. A dôverujeme, že Boh, ktorý je darcom a pánom života, dá nám všetky potrebné milosti, aby sme aj tomuto dieťaťu mohli byť dobrými rodičmi. Božia matka nebola zabezpečená ekonomicky, nemala vopred postieľku, prebaľovací pult, balík oblečenia pre maličké… a prvé, čo urobí, je to, že si všíma Alžbetu a ide jej pomôcť.
 
Neplánované a neočakávané dieťa neznamená aj neprijaté a nemilované. Ak nás alebo niekoho z našich blízkych Pán prekvapí takýmto nečakaným darom, skúsme sa tešiť z daru života a povedzme Bohu spolu s Máriou svoje áno.
 
Mária Schindlerová
[Redakčná poznámka:
V čase prípravy tohto čísla Novín z rodiny nás zastihla SMS našej priateľky, ktorá sa zúčastnila kurzu LPP v Liesku a prosila o modlitbovú a praktickú odbornú pomoc pre mamičku, ktorá sa na ňu obrátila v situácii, že neplánovane čakala štvrté dieťa. Spustili sme SMS mobilizáciu a okrem iného na našu prosbu zareagovala ďalšia naša priateľka- Betka Dubjelová, ktorá nás pozvala a zorganizovala minulý rok na jeseň kurz v Podolínci. Práve nahrali rozhovor pre rádio Lumen, ktorý bol odvysielaný ako rozhovor týždňa v stredu 26.3. a v ktorom hovorili o svojom manželstve a podelili sa aj o skúsenosť s tým ako ťažko sa vysporiadávali so štvrtým- neplánovaným tehotenstvom. Celý rozhovor si môžete vypočuť z archívu rádia Lumen alebo z nášho webu]
 
Rozhovor s Peťoma Betkou Dubjelovými: