Blanka Breadonová

Už je to rok, co jsem do MaMiTy připravovala překlad kapitoly o „tandemovém kojení“ z knihy „The Womanly Art of Breastfeeding“ (Umění ženy kojit) vydané La Leche League International. Tehdy jsem byla maminkou 18 měsíčního Daniela a očekávala jsem narození dalšího děťátka.

Syn byl kojený po celou dobu mého druhého těhotenství bez nejmenších problémů. Věděla jsem, že nové těhotenství není kontraindikací ke kojení prvního dítěte, že nikdo z aktérů — tedy ani matka, ani dítě, ani plod tím nejsou nijak ohroženi a byla jsem teoreticky vybavena informacemi o tzv. kojení v tan-demu. Nicméně jsem však byla velmi zvědavá, jak…

Čítať ďalej

Zuzana Košťálová

Sú to už tri roky, čo som naposledy dojčila naše štvrté dieťa. Teraz pod srdcom nosím piate a onedlho si ho prvý krát priložím k prsiam. Veľmi sa teším na tento okamih. Viem, že to nebude niekedy ľahké vzhľadom na to, že dojčenie nie je len láskyplné pritúlenie dieťaťa, ale zároveň zaberá matke aj veľa času. Je to hlavne v prvých týždňoch. Ešte si spomínam na tie prvé dni našich detí, kedy po zvyknutom „stereotype“ prišli dni „chaosu“, starostlivosti o naše bábätko. Na jednej strane som chcela toľko času venovať bábätku, na druhej mi často tiekli slzy trápenia,…

Čítať ďalej

     No, trošku sme tomu pomohli, povie si možno niekto, a až také úplne prirodzené to nebolo. Ale poďme po poriadku. Chcem sa podeliť so svojou skúsenosťou, ktorá nemá byť len o tom, ako dlho dojčiť, ani o tom, ako je to jednoduché či ľahké... chcem sa podeliť skôr o tom, že je dojčenie je spôsobom prirodzenej materskej starostlivosti, nielen kŕmením.

   

  
     
   Pred časom som písala o tom, ako sme si zachránili dojčenie – v skratke: synček bol narodený mierne predčasne ako „hranične zrelý“, od narodenia mal problém prisať sa pre prirastenú podjazykovú uzdičku, nastrihnutie…

Čítať ďalej

Mária Kohutiarová

Ešte dodýchavam s ospalými očami minulú noc. Boli sme na katarínskej zábave, ktorú sme si „upiekli“ sami. Banda rodičov školopovinných a ešte menších detí. Najmenšie bolo naše – a bolo tam s nami.

Klasicky, keď niektorú mamu nahováram na nejaké „bláznovstvo“, brzda nastane tu: dojčím, ako by som mohla ísť? Neviem, či za tým všetkým nestojí len príliš veľký strach.

Nie som frajer, mávam ho aj ja. Ale napriek tomu, že dojčím stále svojho skoro dvojročného posledného beťára, nie som typ, ktorý odovzdane sedí na zadku a čaká, kedy moje rozkošné pokolenie zo spánku či z bdenia zahlási…

Čítať ďalej