Aký je vlastne rozdiel medzi PPR a antikoncepciou? Nie je PPR len kresťanskou alternatívou antikoncepcie? Veď úmysel je rovnaký – nepočať dieťa.
Na konci predošlého zamyslenia sme povedali, že je výsostným právom rodičov rozhodovať o počte detí, aj o odstupoch medzi nimi. Ako každé právo, aj toto je spojené so zodpovednosťou.
Sme zodpovední pred Bohom, pred svojou rodinou, ba aj pred spoločnosťou za to, ako spolupracujeme s Bohom Stvoriteľom. Ak máme dobrý, spravodlivý dôvod na to, aby sme predchádzali počatiu, nie je jedno, ako tento úmysel zrealizujeme. Cieľ nesvätí prostriedky.
Často diskutovanou otázkou je práve táto:
Aký je vlastne rozdiel medzi PPR a antikoncepciou? Nie je PPR len kresťanskou alternatívou antikoncepcie? Veď úmysel je rovnaký – nepočať dieťa. Ide tu len o bariéru medzi vajíčkom a spermiou – kondóm tvorí bariéru priestorovú a PPR časovú, zabránia počatiu dieťaťa rovnako.
Na internetových diskusiách sa nájdu takéto a podobné názory:
„Aj mne to pripadá farizejské. Buď chcem počať dieťa, a tak urobím všetko pre to, alebo nechcem počať dieťa, a potom sa vyhnem situácii, keď sa môžu spojiť tie dve zárodočné bunky. Ja nevidím rozdiel medzi prirodzenou metódou a použitím kondómu, veď k oplodneniu nedôjde.“
„Nevidím zásadný rozdiel medzi „falošným“spojením s použitím antikoncepcie v plodných dňoch (kde JE možnosť počatia, žiadna antikoncepcia nie je dokonalá) a sexom len v neplodných dňoch, keď k počatiu dôjsť skrátka tiež nemôže. Veď v oboch prípadoch ide o to isté a určite tieto metódy nepraktizujeme z dôvodu možnosti počatia. Naopak, zdá sa mi falošnejšie mať sex v dobe, keď k ničomu dôjsť nemôže, a myslieť si, ako som na to „vyzrál“, pretože žiadnu umelú antikoncepciu nepoužívam. Osobne nevidím v antikoncepčných metódach zásadný rozdiel, pokiaľ neškodia zdraviu. Je divné, prečo je symptotermálka „povolená“, keď je to tiež plnohodnotná antikoncepčná metóda ako každá iná.“
Princíp antikoncepcie a PPR
Keby bola „symptotermálka“ antikoncepčnou metódou, nebola by „povolená“. PPR totiž nie je antikoncepcia. Prečo?
Antikoncepcia – či už hormonálna, bariérová, úmyselná sterilizácia, prerušovaný styk a pod. má iný princíp, povedali by sme, „inú filozofiu“. Jej princípom je zásah do fyziologických procesov nevyhnutne nutných k počatiu v ktorejkoľvek fáze plodivého procesu.Antikoncepcia zámerne zneplodňuje pohlavný styk. Ch. West pripomína, že antikoncepcia tu nie je v prvom rade ako prostriedok zamedzenia nechcenému počatiu. Ten prostriedok tu bol už dávno – abstinencia. Antikoncepcia je tu v konečnom dôsledku na to, aby sa ľudia vyhli ťažkostiam, ktoré zdržanlivosť prináša.
Princípom PPR je vedomá orientácia vo vlastnej plodnosti a integrácia tohto poznania do zámerov pri plánovaní rodiny. PPR nijako nezasahuje a nenarúša fyziologické procesy. PPR nepotláča plodnosť, ani nesmeruje k sterilite, neslúži ako „ochrana“ proti plodnosti.
Veľmi často si veriaci myslia, že Cirkev nedovoľuje antikoncepciu, lebo antikocepcia, najmä hormonálna, má veľa nežiadúcich vedľajších účinkov – tie sú, nakoniec, pri každom prípravku uvedené v príbalovom letáku.
Omyl. Je síce pravdou, že negatívne vedľajšie účnky antikoncepcie sú nasmerované proti zdraviu, ničia toto dobro. Ale nie „vedľajšie účinky“, ale práve hlavný, povieme primárny cieľ antikoncepcie je nezlučiteľný s láskou a vernosťou manželského života. Aj keby veda niekedy v budúcnosti vynašla antikoncepciu absolútne neškodnú pre zdravie (osobne si myslím, že to nie je možné), aj tak by bola zlá, nemorálna, hriešna.
Čo je prirodzené
Tu je dôležité pochopiť význam slova „prirodzený“. Termín „prirodzené“ môže mať najmenej dva významy: jeden, ktorý označuje to, čo je „prírodné“, nie umelé, nevyrobené človekom, druhý ním označuje také skutky, ktoré sú v súlade s poriadkom stvorenia a poznateľné ľudským rozumom – teda v súlade s prirodzeným zákonom. Cirkev sa vo svojom učení o zodpovednom rodičovstve odvoláva na druhý význam tohto slova. Nedelí antikoncepciu na prírodzenú (prírodnú, ekologickú...), a teda dobrú – a na umelú (chemickú latexovú...) a teda zlú.
Používať preto pre PPR pojem „prirodzená antikoncepcia“je nepresné. PPR by sme mohli zaradiť medzi antikoncepciu len vtedy, ak by sme za antikoncepciu považovali aj abstinenciu – pretože metóda PPR je založená na periodickej abstinencii.
Cieľ nesvätí prostriedky
Druhou podstatnou skutočnosťou je to, že samotný úmysel neurčuje mravnú povahu nášho skutku. Jednoducho povedané, nestačí mať dobrý úmysel na to, aby sme si ním ospravedlnili všetko, čo robíme. Ale na to, aby bolo naše konanie mravné – aby bol skutok dobrý – musí byť dobrý nielen cieľ, ale najmä samotná „povaha“ skutku, okolnosti, aj použité prostriedky (porov. KKC 1755, 1756).
Napríklad, ak chceme získať dobrú známku pri skúške – máme dobrý cieľ, dobrý úmysel.
Ale nie je jedno, či výbornú známku získame podvodom, alebo či ju získame za poctivo nadobudnuté vedomosti. Ak chce mladá rodina vyhovujúci dom, je to dobrý úmysel. Ale nie je jedeno, či si naň peniaze nakradne alebo našetrí, či požičia. Ani nemôže z domu, ktorý chce kúpiť, vyhnať majiteľa a nasťahovať sa tam.
A v tom je zásadný rozdiel medzi PPR a antikoncepciou – v použitých prostriedkoch, nie v úmysle. Manželia nehrešia, ak majú úmysel vyhnúť sa počatiu. Majú predsa právo i povinnosť uplatniť svoju zodpovednosť. Zdržanlivosťou v plodnom období, ak uznajú za zodpovedné počatiu sa vyhýbať, ovládajú sexuálny pud rozumom a vôľou. Keby sme museli vždy poslúchať svoje pudy, boli by sme ako zvieratá, ktoré sa ovládať nevedia. V skutočnosti práve používaním antikoncepcie sa človek znižuje na úroveň zvierat. Počína si tak, aby nemusel svoje pudy ovládať. Vtedy sa sexualita pre človeka redukuje iba na potrebu, ktorej treba vyhovieť, nie oslavou Boha Stvoriteľa.
Časová a priestorová bariéra
Ďalší rozdiel medzi PPR a antikoncepciou je v „prijatí času“ . Je čas objímať a je čas zdžiavať sa objatia, čítame v knihe Kazateľ. Niekto sa spýta – aký je už len v tom rozdiel, či počkáme na neplodné obdobie a tým, či si tú neplodnosť“ zabezpečíme sami? Na to odpovedá Christopher West výstižnou protiotázkou: Aký je už len v tom rozdiel, či nenarodené dieťa zomrie interrupciou alebo pri spontánnom potrate? Aký je rozdiel medzi tým, či chorú babičku doopatrujeme a tým, že jej „vybavíme“ eutanáziu, tým, že ju zabijeme? Veď výsledok je vždy rovnaký – tehotenstvo nepokračuje, aj babička je mŕtva.
Počkať na obdobie, ktoré je prirodzene neplodné, nepochybne vyžaduje askézu, odriekanie, zdržanlivosť. Ale to láske neškodí, lež dáva jej vyššiu hodnotu. Ak žena vie, že jej manžel ju rešpektuje v jej ženstve, s jej cyklom a striedaním plodných a neplodných období, môže sa cítiť ako žena. Žena, ktorú uspôsobil Boh dokonale a netreba ju „vylepšovať“, prerábať na neplodnú ani hormonálnou antikoncepciou, ani kondómom, ani ničím iným.
A pokiaľ porovnáme „časovú“ a „priestorovú“ bariéru – priestorová bariéra, napr. kondóm, neplodnosť daného pohlavného spojenia spôsobuje. Časová bariéra však v skutočnosti neexistuje. Pohlavný styk v určitom čase buď plodný je alebo nie je, nezávisle od vôle manželov. Pri PPR sledovaním príznakov plodnosti manželia nespôsobujú neplodnosť daného možného styku, len získavajú informáciu o aktuálnom stave svojej plodnosti. Karel Skočovský používa veľmi jednoduché prirovnanie: Hodinky nás informujú o správnom čase, ony ho nespôsobujú. Tak nás aj príznaky plodnosti informujú o aktuálnej plodnosti v danom cykle ženy, ale ony ju nespôsobujú.
Ak by sme mali považovať odloženie manželského spojenia za časovú bariéru postavenú na jednu úroveň s „priestorovou“ bariérou, znamenalo by to, že vždy, keď manželia nemajú styk, kladú túto časovú bariéru, a teda používajú v tomto zmysle antikoncepciu. To by bolo absurdné.
Túžba milovať a byť milovaný
Potreba uspokojiť sexuálny pud nie je rovnaká, ako potreba jesť a piť. Viktor Frankl hovorí zo skúseností koncentračného tábora, že aj sexuálny pud bol utlmený tlakom zachovať si život. Nik ešte nezomrel na nedostatok sexu. Potreba uspokojiť sexuálnu túžbu nás odkazuje na oveľa hlbšiu potrebu, a tou je potreba lásky – každý túži milovať a byť milovaný.
Scott Hahn píše v jednej zo svojich kníh, že anjeli môžu milovať, ale nemôžu sa rozmnožovať. Zvieratá sa môžu rozmnožovať, ale nemôžu sa milovať.Ľudia majú úžasnú schopnosť robiť oboje prostredníctvom aktu manželskej lásky.
Aby však manželské spojenie bolo naozaj aktom lásky, nemôžeme z neho vylúčiť jeho zjednocujúci a zároveň plodivý význam nijakou antikoncepciou.