Stratégiu kultúry smrti výstihol psychiater MUDr. Alojz Rakús v článku pre Impulz revue z ktorého časť vyberáme:
Keby som bol diablom a ako taký chcel našu (na židovsko-kresťanskej morálno-kultúrnej tradícii založenú) civilizáciu zničiť a získať pritom „čo najviac duší“, usiloval by som sa skorumpovať, deštruovať, znivočiť dobré fungovanie tejto civilizácie, lebo v zle fungujúcom spoločenstve sa ľahšie rozsieva a rozmnožuje zlo. Tento cieľ by som však asi ťažko dosiahol priamo, preto by som si vybral elementárnejšiu (a presnejšie mierenú) úlohu: takmer s istotou by som sa rozhodol pre deštrukciu základného stavebného kameňa a piliera spoločnosti – pre deštrukciu rodiny.
Na deštrukciu rodiny by som šiel okľukou, lebo ešte donedávna mala rodina vysokú a ťažko otrasiteľnú autoritu: zameral by som sa preto na deštrukciu jej hlavného predpokladu – stabilného manželstva. Stabilné manželstvo by som sa usiloval zlikvidovať postupným spochybňovaním či „rozpúšťaním“ jeho takpovediac biologického lepidla – sexuálnej vernosti.
Na spochybnenie a postupnú deštrukciu sexuálnej vernosti by som sa usiloval vyvolať sexuálnu revolúciu. Sexuálna revolúcia vedie cez počiatočné „odtabuizovanie“ sexu a sexuality k čoraz výraznejšej absolutizácii hodnoty sexuality a sexuálnej slasti.
Na vyvolanie sexuálnej revolúcie a na pretrvanie jej výsledkov potrebujem mať k dispozícii vhodné (= vhodne manipulujúce) masmédiá, potrebujem dosiahnuť vhodnú (= vhodne manipulujúcu) sexuálnu výchovu na školách atď. Zároveň potrebujem vyvinúť technológie, ktoré by zabezpečili spoľahlivé a úplné oddelenie sexuality od reprodukcie (od antikoncepcie až po potraty) a budem to v duchu orwellovského newspeaku zahrňovať pod pojem sexuálneho a reprodukčného zdravia. Potom môžem tvrdiť, že sexualita už nemusí mať pre človeka nejakú významnejšiu inštrumentálnu hodnotu (ako nástroj, prostriedok na reprodukciu ľudí), lebo môže mať hodnotu rýdzo autonómnu (a možno ju uprednostňovať pre ňu samu, napríklad pre rozkoš, ktorú ľuďom poskytuje). Napokon, v spojitosti s ohrozením reprodukcie ľudí sa súčasné pokroky v reprodukčných technológiách nemusia v celospoločenskom kontexte verejnosti prezentovať ako utópia, ale – keď na to príde – ako potenciálna „záchrana prežitia“. Viem, že sa na to všetko budú „nabaľovať“ rôzne problémy: aby zbytočne nevzbudzovali pozornosť, budem systematicky vyvíjať a hlásať zodpovedajúcu ideológiu a inštitucionalizovať ju pomocou takých organizácií ako je Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (International Planned Parenthood Federation, IPPF), ba pokúsim sa preniknúť i do takých ctihodných inštitúcií ako je Organizácia spojených národov, Svetová zdravotnícka organizácia či Európsky parlament.
Kultúra smrti vedie vojnu útočnú, kým kultúra života vojnu obrannú. Nesmie nás miasť, že protagonisti kultúry smrti sa usilujú každý obranný akt kultúry života dezinterpretovať ako akt útočný, a to všetkými prostriedkami (lož nevynímajúc).