Používame cookies. +

 

V poslednom čase sa medzi kresťanmi, ale aj v spoločnosti a cirkevných kruhoch spomína výraz gender. Čo znamená? Je na ňom postavená nejaká teória, filozofia, ideológia, z ktorej by vyplývalo nebezpečenstvo pre život človeka, rodiny, spoločnosti? Alebo je len neškodným jednotiacim termínom medzinárodnej agendy, zjednodušením komunikácie?

Slovo gender pochádza z anglickej jazykovej skupiny, resp. pôvodne z latinského kmeňa genus.  V preklade do slovenčiny znamená pohlavie, rod, sexum. Donedávna vyjadrovalo všeobecné označenie človeka buď s mužskou alebo so ženskou identitou. Pod výrazom gender equality sa ako samozrejmosť v medzinárodnej agende rozumelo rovnosť medzi mužmi a ženami v zmysle ich nediskriminácie, vzájomného rovnocenného postavenia, rovnakých možností a príležitostí  v pracovnom, politickom a kultúrnom živote.  Pod týmto chápaním vznikli aj prvé dôležité európske charty a dokumenty (Charta práv OSN, CEDAW - Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Deklarácia OSN o odstránení násilia voči ženám, Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu...). V nich sa hovorí o dvoch pohlaviach – mužskom a ženskom, resp. o mužoch a ženách, o spravodlivosti medzi nimi či rovnocennosti pred zákonom i v praxi. Všetky základné dokumenty majú toto za cieľ,  nejdú nad rámec týchto definícií. Napriek tomu určité lobistické skupiny (nielen ženské feministky, ale aj muži zapojení do obrovského profitu z tzv. práv žien, predovšetkým reprodukčného práva a z práva slobodného prístupu k zdravotníckym službám) „znásilňujú“ terminológiu a usilujú sa pod označením gender šíriť osobitnú tzv. genderovú ideológiu. Ideológia sa od filozofie odlišuje tým, že neponecháva slobodu v myslení, ale predkladá hotové myšlienkové projekty. Je to politická doktrína zdôvodňujúca program politického konania. Prejavuje sa nízkou toleranciou, exkluzivitou, odsudzuje a zosmiešňuje ľudí s opačným názorom, kontroluje, cenzuruje a manipuluje, používa ako nástroj propagandu. Lobistickým skupinám sa vďaka pasivite mlčiacej väčšiny postupne darí presadiť do zákonov medzinárodných inštitúcií niekoľko malých terminologických zmien, avšak s veľkým dosahom. Na základe pomerne vágnej definície zdravia podľa WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá vznikla v roku 1948 ako špecializovaná agentúra OSN), ktorá za zdravie nepovažuje len neprítomnosť choroby alebo postihnutia, ale „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody“, sa dokumenty odvolávajú tiež na právo mať slobodný a bezpečný pohlavný život a sexuálny zážitok. Nazývajú reprodukčným právom, zahŕňajúcim právo regulovať  svoju plodnosť.  Reprodukčné právo pritom nikde nedefinuje právo na potrat, ale len právo slobodne si zvoliť počet detí, regulovať ich počatie, čo automaticky nezahŕňa potrat,  ale len preventívne opatrenie proti počatiu.  Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW – Convention on the Elimination of Discrimination against Women, New York, 1959),  ktorý prijala aj bývalá ČSSR a ktorý vstúpil do platnosti vyhláškou v roku 1987,  ukladá prijať „všetky príslušné opatrenia na odstránenie  diskriminácie žien v oblasti starostlivosti o zdravie, s cieľom zabezpečiť na základe rovnoprávnosti mužov a žien prístup k zdravotníckym službám, včítane tých, ktoré sa vzťahujú na plánovanie rodiny“ (CEDAW čl. 12) , zabezpečiť „ prístup k primeraným zariadeniam starostlivosti o zdravie, včítane informácií, poradenstva a služieb v oblasti plánovania rodiny“ (čl. 14) , garantovať mužom a ženám „rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia ich detí a mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom, ktoré im umožnia uplatňovať tieto práva“ (čl. 16).

Keďže právo na zdravie patrí medzi základné ľudské práva,  bránenie v reprodukčnom práve sa chápe ako diskriminácia. Lobistické kruhy pod reprodukčné práva však nenápadne implementovali aj právo na umelý potrat, čo odporuje napríklad samotnému názvu a poslaniu  jednej z najznámejších spoločností propagujúcich antikoncepciu Medzinárodnej federácii plánovaného rodičovstva (IPPF), ktorá oficiálne deklaruje plánovanie, nie ničenie splodeného života. Potrat považuje len za krajné riešenie. Skutočnosť oproti deklarovanému  je však, žiaľ, iná. Dôkazom toho sú neustále snahy IPPF presadiť v štátoch registráciu prípravkov chemického či medicínskeho potratu , namiesto aby sa sústredili na doteraz najzdravšie a najšetrnejšie metódy prirodzenej regulácie počatia (na Slovensku ŠUKL registroval dva potratové prípravky Medabon a Mifegyn v roku 2012 ) .

Teória gender v plnej miere podporuje reprodukčné práva a  tzv. bezpečný sex, ktorý možno zaistiť širokým používaním antikoncepcie a intercepcie.  Intercepcia je odborný názov pre chemický potrat formou prípravkov, ktoré nezabraňujú počatiu, ale ukončia vývin oplodneného vajíčka čiže dieťaťa v jeho najranejšom štádiu  vývinu. V pozadí lobistických snáh stoja predovšetkým zisky farmaceutického priemyslu produkujúceho spomenuté prípravky. Ideológia gender sa odvoláva na diskrimináciu v sexuálnej oblasti a v mene individuálnych ženských práv nabáda ženu, aby si kontrolovala vlastnú plodnosť prostredníctvom antikoncepčných a potratových tabliet.   

Čo hlása z filozofickej stránky teória gender? Spochybňuje dualizmus ľudstva, teda rozdelenie na mužský a ženský rod, na mužov a ženy. Neodmieta síce biologické pohlavie, ale tvrdí, že identita muža a ženy sa tvorí  nezávisle od biologických daností. Rozlišuje medzi pohlavím a rodom. Pohlavie je biologickou diferenciou a rod sociálnou kategóriou. Podľa J. Butlerovej sa „ľudia násilne priraďujú k jednému z obidvoch pohlaví, akoby to boli prirodzené danosti, pričom rozdiely medzi pohlaviami sú len fiktívne“.  Snaží sa dekonštruovať systém dvojrodovosti (muž-žena). V skutočnosti identitu človeka vytvárajú v prvom rade  kultúrne, psychologické a sociálne podmienky. Tieto sa podľa gender teórie formovali na základe tisícročia prevládajúcej patriarchálnej mentality, a preto je potrebné zmeniť doterajšie mužské a ženské stereotypy, ktoré diskriminujú ženu. Presvedčením gender teórie je, že zmazaním rozdielov vytvorených kultúrno-dejinnými podmienkami odstráni nadvládu muža nad ženou.  Gender nepovažuje mužskosť a ženskosť za prirodzený a určujúci stav, ale chápe rod ako neutrálnu kategóriu,  na základe ktorej si môže každý podľa svojich preferencií zvoliť vlastnú sexuálnu orientáciu.  Gender štúdie nekladú dôraz na pohlavie a genetickú výbavu, ale na sexuálnu náklonnosť človeka. Tá môže variovať od heterosexuality cez homosexualitu, transsexualitu, intersexualitu až k bližšie neidentifikovanej identite. Filozoficky ide o úplné oddelenie biologickej a psychickej stránky človeka. Teória odporuje základnej antropologickej a personalistickej koncepcii človeka ako osoby vo svojej neoddeliteľnej jednote tela, duše a ducha. Sexualita je podľa učenia Jána Pavla II. totiž konštitutívnym prvkom osoby. Mužskosť alebo ženskosť je dar, ktorý si nemôžeme vybrať, ale ho môžeme iba prijať, alebo odmietnuť. Svoju identitu budujeme na základe genetických a biologických daností. Pohlavnosť postupne začleňujeme do svojej osobnosti. Ak ju neprijmeme, spôsobuje to ťažké psychické ujmy a úchylky, čo zaiste vyvoláva  potrebu hľadať teóriu, ktorá by ospravedlňovala takéto neprijatie. Gender sa okrem iného javí ako pomôcka  na zdôvodnenie homosexuality. No „existuje len jedna sexualita, ktorá má rozmer vzťahu k druhému pohlaviu, tzv. alteritu. Ak sa táto alterita vytratí, aby uvoľnila miesto pre „homo“, stratí sa aj sexualita“  (M. Fula:  Antropológia ženy, Bratislava: Don Bosco, 2004, s. 213).

Teória gender sa na verejnosti skrýva za úsilie o spravodlivosť medzi mužmi a ženami.  Iba preto mohla byť prijatá ako stratégia - tzv. gender mainstreamig - a začlenená do základnej dokumentácie európskych štátov. S pojmom gender sa zreteľne manipuluje. Kým v originálnych dokumentoch sa striktne dodržiava termín „rovnosť medzi mužmi a ženami“, na Slovensku sa prekladá výrazom „rodová rovnosť“, čím jednoznačne vnáša ideológiu gender. Napríklad na európskej úrovni existuje Správa EÚ o stave pokroku v rovnosti žien a mužov za rok 2012, kým slovenská verzia má názov Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti za rok 2012.  Pojem diskriminácia podľa narodenia (angl. birth) je preložená ako diskriminácia rodu.

 Osobitne zradné je vzájomné miešanie pojmov feminizmu a gender teórie.  Feminizmus vznikol na podklade skutočného úsilia žien o spravodlivosť  v politickej či spoločenskej oblasti a uznania ženy ako rovnocennej partnerky mužovi. To však v prvom rade predpokladá uznať ich odlišnosť, len vtedy má zmysel porovnávať ich postavenie.  Gender teória však zahmlieva delenie ľudstva na dvojaké pohlavie, preto nevytvára predpoklady ani na ich vzájomnú spoluprácu, ani na úsilie odstrániť skutočnú diskrimináciu. Stáva sa kontraproduktívnym článkom vývinu civilizácie. To sa napokon v jasnej miere prejavuje v jej boji proti rodine a v obhajobe takých manželských zväzkov, ktoré narušujú zdravú reprodukciu generácií a ohrozujú civilizáciu zvnútra.

Feminizmus je samostatnou témou. Má svoje prúdy a od radikálneho feminizmu až po kresťanský feminizmus, ktoré treba starostlivo rozlišovať. Otázka osobitnej pozornosti žene má totiž svoje opodstatnenie aj v súčasnosti - v spoločnosti i v Cirkvi. Poslední pápeži na to viac ráz upozorňovali. Doteraz nie je dostatočne ocenená úloha ženy a najmä rozpracované dôsledky jej väčšieho vplyvu na verený život. Na príčine sú, žiaľ, konkrétni ľudia, ktorí brzdia vývoj štúdií o dôstojnosti ženy, alebo nechápu dostatočne ich význam pre zdravé vzťahy medzi mužmi a ženami. Okrem toho aj samotné radikálne feministky, ktoré ženám robia „medvediu službu“ tzv. rodovou teóriou. Bolo by vhodné a spravodlivé  jasne oddeliť feminizmus od genderového feminizmu.

Podľa personalistickej antropológie Jána Pavla II. a novších štúdií o žene sa zdá sa, že ani zaužívaný termín komplementarita muža a ženy nie je ideálny,  hoci sa často objavuje v slovníku katolíkov. Komplementárne sú totiž dve súčasti, ktoré do seba zapadajú, ale nehovoria nič o hodnote každej z nich. Vytvárajú celok iba ako spojené diely. Muž a žena však vytvárajú jednotu dvoch, v ktorej každý je samostatnou osobnosťou a čím viac ňou je, tým väčšiu jednotu dokáže vytvoriť s druhým. Komplementarita skôr hovorí o vzájomnej závislosti na odlišnosti. Muž a žena môžu len vtedy existovať vo vzájomnom porozumení, ak každý z nich nepovýši seba, ale v plnej miere uzná osobnosť a cenu toho druhého. Žena nehľadá jednotu s mužom, pretože v ňom nachádza to, čo nemá ona, to by bola egoistická túžba, ale preto, lebo v darovaní seba druhému v láske napĺňajú obaja vyšší zmysel. Vzťah muža a ženy je skôr recipročný, je „spolunažívaním v jedinečnosti a vo vzťahu, v rovnosti a diferencii, v spoločenstve a odstupe“. Takáto reciprocita tiež predpokladá, že osoba sa môže spoznať, len ak sa uzná v inej osobe. Ján Pavol II. v dokumente Mulieris dignitatem používa termín reciprocita a vyhýba sa termínu komplementarita, pretože ten môže posilňovať myšlienku podriadenosti ženy voči mužovi, ale aj neúplnosti muža vzhľadom na ženu.

Keďže teória gender je vo vývine, aj jej hodnotenie zo strany kresťanstva nie je uzavreté. Už teraz však ukazuje cez praktické dôsledky, že sa priraďuje ku kultúre smrti.

                                                                                             Autorka:    MÁRIA RAUČINOVÁ

Literatúra:

Pápežská rada pre rodinu: Rod – kontroverzná téma, Trnava: SSV, 2013

Ján Pavol II.: Apoštolský list Mulieris dignitatem, Rím: SÚSCM, 1991.

Fula, Milan: Antropológia ženy, Bratislava: Don Bosco, 2004.

CEDAW - Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z www.amnesty .sk.

www.gender.gov.sk

Glosár rodovej terminológie z www.aspekt.sk