o nepriaznivých účinkoch hormonálnych antikonceptív a sterilizácie na ženský organizmus.
--------------------------------------------------------------------------------
MUDr. Milan Puchala, CSc. internista-kardiológ

Mnohé denníky a týždeníky poskytujú v poslednom čase stále veľa priestoru na svojich stránkach propagácii hormonálnej antikoncepcii, sterilizácii, z tvrdenia ktorých vyplýva “jedinečnosť týchto postupov”.
 

Dovoľte prehovoriť aj tým, ktorí s ich následkami bojujú, často aj o záchranu života ale aj v mene tých, ktoré už nemôžu prehovoriť.

Moja 26 – ročná medicínska prax internistu-kardiológa, niekoľkoročné skúsenosti konziliárneho internistu a tým neustály kontakt s jednotlivými odborníkmi poskytli mi spoznať ich profesionalitu i úskalia, ktoré z nej môžu vyplynúť na úkor globálnejšieho pohľadu na chorého, ako objektu medecínskeho bádania v tom najširšom slova zmysle.

Jednotlivé poznatky o nepriaznivých dôsledkoch hormonálnych antikonceptív a sterilizácie na ženský organizmus odprednášal som v roku l987 na XXVI. Východoslovenských lekárskych dňoch v Novom Smokovci a v decembri l987 na X. Endikrinologických dňoch – reprodukčnej endokrinológie v Plzni.

Hormonálne antikonceptíva sú syntetické /umelo pripravené/ ženské hormóny /estrogény/, na ktoré ženský organizmus v mnohých prípadoch reaguje obranne. V dôsledku snahy znížiť percento výskytu týchto nepriaznivých účinkov na ženský organizmus bolo poznanie, že znižujúcou veľkosťou dávky týchto preparátov sa znižuje aj frekvencia výskytu vedľajších účinkov, čo je dnes akceptovanou skutočnosťou u všetkých producentov hormonálnych antikonceptív. Skúsenosti však ukazujú, že týmto riešením síce došlo k poklesu výskytu vedľajších účinkov, ale iba v oblasti menej závažných komplikácií. Avšak závažné, často život ohrozujúce komplikácie sa týmto opatrením nezredukovali. Potvrdením toho je skutočnosť, na ktorú upozorňuje už dlhodobo skupina francúzskych lekárov, ktorá obohatila medicinske poznatky v tejto oblasti v roku l991 – V. Beaumont et al.: Oral contraceptives, sex steroid – induced antibodies and vascular thrombosis: results from 1318 cases. Eur. Heart J., 12, 1219 – 1224, 1991/.

Títo autori podrobili dôkladnej analýze 1 318 žien, ktoré užívali hormonálne antikonceptíva, a u ktorých objavili žilné alebo tepenné trombózy /končatín včítane pľúcnych embolizácií, vencovitých srdcových ciev, mozgových ciev, pečeňových žíl a pod./. Do štúdie zaradili aj kontrolné skupiny žien, ktoré neužívali hormonálne antikonceptíva a skupinu žien, ktoré síce užívali hormonálne antikonceptíva, ale v čase štúdie ešte nemali klinické príznaky spomínaného ochorenia.

Výsledky sa dajú zhrnúť do nasledovného, tzv. antiethynil-estradiolové protilátky /protilátky proti hormonálnym antikonceptívam/ sa neobjavili u žiadnej zo žien, ktoré neužívali hormonálne antikonceptíva. Objavili sa až u 33 % žien, ktoré užívali hormonálne antikonceptíva, ale v čase štúdie sa u nich ešte neobjavili klinicky rozpoznateľné ochorenia horespomínaného charakteru. Až v 72 % prípadov sa objavili spomínané protilátky u žien s hormonálnymi antikonceptívami a súčasne boli zaradené do súboru 1318 žien s rôznymi formami žilnej alebo tepennej trombózy.

Vysvetlenie tohto javu tkvie v tom, že vzniknuté protilátky reagujú s cievnou stenou /imunologický proces/ a podmieňujú tvorbu trombóz – krvných zrazením s následným upchatím týchto ciev. Konštatujú, že prítomnosť týchto protilátok u zdravých konzumentiek hormonálnych antikonceptív predstavuje skryté riziko vzniku trombózy. Ďalším ich poznatkom je skutočnosť, že prítomnosť týchto protilátok je už celoživotná a neodstráni sa ani po vy nechaní hormonálnych antikonceptív. Potrvdzujú, že znížením veľkosti dávky estrogénov v tabletách znížil sa iba výskyt žilných trombóz, neznížil sa však výskyt tepenných trombóz, ako aj neznížila sa úmrtnosť podmienená týmito preparátmi. To je v súlade s poznaním, že veľkosť dávky estrogénu v tabletách hormonálnych antikonceptív neovplyvňuje tvorbu týchto pre život tak nebezpečných protilátok.V decembrovom čísle Vnitřního lekářství z roku 1994 vyšla práca zo zdravotníckeho zariadenia NsP Jeseníky pod názvom: “Je perorální antikoncepce bezpečná?” Ide o popis 4 mladých žien so život ohrozujúcou pľúcnou embolizáciou, ktoré užívali rôzne typy hormonálnych antikonceptív.

Pacientka narodená v roku 1975, tri mesiace užívala preparát Neogast. Prijatá pre opakované synkopy /stavy bezvedomia/ pod obrazom rozvíjajúceho sa šokového stavu. Potvrdená masívna pľúcna embolizácia, stav sa podarilo zvládnuť fibrinolytickou liečbou.


Pacientka narodená v roku 1969, užívala tri mesiace preparát Diane 35. Prijatá s obrazom opakovaných synkop, resuscitácia včítane trombolitickej liečby bola bez efektu, pacientka zomrela. Pitva potvrdila masívnu pľúcnu embolizáciu.


Pacientka narodená v roku 1974 po ročnom užívaní preparátu Trinovum prijatá pre bolesti v pravom hrudníku a následného zápalu hlbokých žíl ľavej dolnej končatiny. Potvrdená embolizácia do pľúc. Po trombolytickej a antikoagulačnej liečbe stav upravený.


Pacientka narodená v roku 1964 užívala mesiac preparát Cilestin. Prijatá pre synkopu s následným rýchlych rozvojom šoku, echokardiograficky potvrdený rozsiahly trombus v pravej predsieni, ktorý vzápätí embolizoval a vyvolal zástavu krvého obehu. Komplexná resuscitácia v trvaní 45 minút, včítane trombolytickej liečby viedli k obnove životných funkcií s následnou záchranou života.


Ako by asi reagoval gynekológ, ktorý by bol svedkom takejto udalosti, boja pacienta o život, boja celého tímu lekárov o záchranu života? Zmenil by názor na toto jeho počínanie, alebo by hľadal rôzne ospravedlnenia, filozofie, ktoré by nijako už neovplyvnili životný osud? On to nevidí, alebo to nechce vidieť, pretože dôsledky jeho konania sa odohrávajú na interných, neurologických a resuscitačných oddeleniach.

Masívne pľúcne embolizácie sú väčšinou bez lekárskej pomoci smrteľné, v mnohých prípadoch aj po vyčerpaní všetkých dnes v medicíne známych opatrení sa nepodarí život zachrániť. Takto postihnutý obyčajne končí život mimo dosahu lekára. Tí, ktorí sa dostanú s masívnou pľúcnou embolizáciou do kontaktu so zdravotníckym zariadením, predstavujú iba vrchol plávajúceho ľadovca.

Tieto skutočnosti v mojich prednáškach aj publikáciách opakovane zdôrazňujem. Poukazujem na ne, aby gynekológ, ktorý propaguje hormonálne antikonceptíva mal predovšetkým toto na zreteli, a aby sa cítil zodpovedným za možné následky, pretože tieto prostriedky ponúka zdravým ženám. V každej gynekologickej ambulancii a čakárni sú dnes tieto preparáty formou firemných letáčikov propagované a prezentované ako neškodné. Ani v jedinom prípade som sa nestretol v praxi so ženou užívajúcou hormonálne antikonceptíva, aby bola vyrozumená gynekológom o týchto možných, často život ohrozujúcich dôsledkoch. Potvrdením tejto skutočnosti je aj forma prezentácie popredných slovenských gynekológov na stránkach denníka SME, Nového času a Slovenky.

Pre čitateľa si dovolím poodhaliť ovzdušie, v ktorom sa niesli diskusie na spomínaných XXVI. východoslovenských lekárskych dňoch v roku 1987 a na endokrinologických dňoch - reprodukčnej endokrinológie v Plzni v r. 1987, na ktorých sa zúčastnila aj moja kolegyňa - okresná endokrinologička, a tak dať čitateľovi objektívne podklady pri formovaní svojho názoru.

K prednáške v Novom Smokovci diskutovali dvaja primári interných oddelení a potvrdili zo svojej praxe a literárnych poznatkov škodlivosť hormonálnych antikonceptív na ženský organizmus. V tomto duchu sa k nim pripojil aj diskutujúci neurológ. Avšak okresný primár - gynekológ nevyberaným spôsobom, bez medicínsky adekvátnych argumentácií sa tomu bránil a skončilo sa to až osobným osočovaním, ktorého sa mi dostalo po prednáške a diskusii. Situáciu zachránil tam prítomný pán akademik MUDr. Branislav Lichardus, DrSc., ktorý odporúčal túto prednášku prezentovať na nastávajúcich Endokrinologických dňoch v Plzni, kde mali byť vtedy najpovolanejší špecialisti – gynekológovia a endokrinológovia.

Keď som prednášal v Plzni, predsedal istý pražský sexuológ, ktorý v úvode diskusie k mojej prednáške začal asi takto: “Viete kolega, nedávno som sa vrátil z USA a tam 14-ročné dievčatá bežne užívajú hormonálne antikonceptíva... “Na toto konštatovanie sa z radov poslucháčov postavil pán prof. MUDr. Schreiber, DrSc. s konštatovaním, že nás na tomto fóre nezaujíma ako si počínajú 14-ročné dievčatá v USA, sú to záležitosti predovšetkým komerčné, ale že sa plne zhoduje s témou, ktorú predniesok kolega zo Slovenska s konštatovaním, že Endokrinologická spoločnosť už pred dvoma rokmi zaujala jednoznačné stanovisko k hormomálnym antikonceptívam. Tieto prostriedky sú také škodlivé, že majú byť z trhu stiahnuté. Konštatoval, že naši gynekológovia pokračujú v tejto praxi a nerešpektujú toto varovanie. Jeho stanovisko o nepriaznivých dôsledkoch hormonálnych antikonceptív potvrdili aj dvaja ďalší pražskí internisti. Keďže pán adademik MUDr. B. Lichardus, DrSc. bol v tom čase predsedom Československej endokrinologickej spoločnosti, vyzval tam prítomných gynekológov, ktorí zastupovali v tom čase asi 3 000 odborníkov – gynekológov v Československu, aby sa vyjadrili k prednesenej problematike. Na toto vyzvanie ani jeden z nich nereagoval.

Dovolím si citovať jeden z písomných ohlasov z Vítkovíc na publikované práce o škodlivých účinkoch hormonálnych antikonceptív. Citujem: “Chcem Vám poďakovať za článok – Niekoľko poznámok k nepriaznivých účinkom hormonálnych antikonceptív, ktorý ste uverejnili v Praktickom lekáři 69, 1989, č. 7. Moja dcéra /narodená 1966/, žijúca v Amsterdame, po polročnom užívaní hormonálnych antikonceptív začala trpieť rôznymi ťažkosťami, ktoré vyvrcholili v bezvedomí s kŕčmi. Privolaný pohotovostný lekár vyslovil domnienku, že ide o epilepsiu. Po jej telefonickom oznámení spomenula som si na Váš článok a článok MUDr. Kříža /Praktický lekař, 65, 1965, č. 7/ a prikázala som jej okamžite antikoncepciu vynechať. Odvtedy, ako antikoncepciu neužíva, všetky ťažkosti sa stratili a opakované neurologické vyšetrenia sú bez nálezu.

Je nutné konštatovať, že podobne ako u nás nie je táto problematika lekárom známa a žiadny zošetrujúcich lekárov /pohotovostný lekár, praktický lekár a neurológ/ sa jej na skutočnosť, či užíva hormonálne antikonceptíva, neopýtal. Tým viac som vďačná za fakty, uverejnenie, ktorých uchránilo moju dcéru pred ďalšími, pravdepodobne tragickými dôsledkami. S úprimnou vďakou PhDr. XZ /kópia listu v redakcii/.

Záverom treba o hormonálnych aktikonceptívach konštatovať, že až 1/3 žien užívajúcich tieto prostriedky zareaguje na hormonálne antikonceptíva tvorbou protilátok, ktoré poškodzujú cievnu stenu a majú za následok trombózu – jej upchatie, s možnými až smrteľnými dôsledkami.

Je nezodpovedné od každého gynekológa, o to viac od ich najvyšších stanovských predstaviteľov, ak táto zavádzajúco na stránkach dennej tlače informujú o týchto prostriedkoch a dezinformujú verejnosť, a aj v dennej praxi túto skutočnosť obchádzajú, aby získali ženy na konzumáciu týchto prostriedkov.

Zostáva otázkou, čo tým gynekológovia sledujú, keď na takého silné argumenty nereagujú. Stavajú sa k ľudskému životu benevolentne? Na stránkach denníka SME sa cítia byť dotknutí, že sú spoločnosťou absurdne označovaní za bojovníkov za prerušenie tehotnosti. Svedčia o tom pripojené počty prerušeného tehotenstva v rokoch 1987 – 89, v priemere 50 tisíc prerušených životov ročne na Slovensku. Neviem o tom, žeby tieto prerušenia realizoval iný lekár ako odborný lekár – gynekológ (česť výnimkám, ktoré poznám aj z najbližšieho okolia, ako aj osudy týchto svedomitých lekárov – gynekológov). Ospravedlnili sa spoločnosti za túto genocídu národa, ktorú za čias minulých rokov robili pod rúškom štátnej ideológie, ktorej sa stali poplatnými a presadzovali aj štátnu politiku sterilizácie žien, keď žena bola za tento úkon aj finančne odmenená?

Terajšie uprednostňovanie hormonálnej antikoncepcie pred prerušením tehotenstva mi pripadá ako prestupovanie z blata do kaluže. Tým blatom je likvidácia plodu a kalužou je žena, poznamenávam, že zdravá, ktorá je vystavená až život ohrozujúcim následkom hormonálnych antikonceptív.

O sterilizácii žien sa gynekológovia v spomínaných periodikách vyjadrujú, že bezprostredné riziko tohto zákroku nie je vyššie, ako je riziko pri narkóze. S tým sa dá plne súhlasiť. Ale opäť zabudli pripomenúť skutočnosti, ktoré ich kolegovia na stránkach gynekologických a endokrinologických štúdií nezabúdajú konštatovať. Sú to práce Cattanacha z r. 1988, ktorý na veľkom súbore sterilizovaných žien zistil predčasné zníženie činnosti vaječníkov s prejavmi, ktoré klinicky rozdelil do troch skupín:

- abnormálne maternicové krvácanie
- somatické prejavy – srdcovo-cievne, poškodenie svalstva,kostí a prejavy na močovopohlavnom ústrojenstve
- psychologicko-psychiatrické prejavy

V spomínaných publikáciách som uviedol klasický príklad takto postihnutej ženy. V snahe zbagatelizovať tieto poznatky, určitá skupina gynekológov u nás urobila dotazníkovú akciu sterilizovaných žien a veľkodušne spochybnila tieto poznatky tak precízne medicínsky doloženej Cattanachovej štúdie, ale aj iných. Uvediem závery zo 106. kapitoly – Ženská sterilizácia, v knihe K. L. Beckera z r. 1990 Principlex and practice of endocrinology and metabolism. Citujem: “Možnými dôsledkami tubálnej sterilizácie závažného významu sú stavy nepravidelného maternicového krvácania a bolesti panvy, ktoré sú označované ako posttubálny sterilizačný syndróm. Mnoho žien, ktoré sa podrobili sterilizácii, trpí týmito príznakmi”.

Takéto ženy sú už v mladom veku odkázané na náhradnú hormonálnu liečbu, aby sa zmiernili ich ťažkosti. Našťastie, pri tejto liečbe sa aplikujú prirodzené etrogény, ktoré sa podávajú v neporovnateľne vyšších dávkach, a pretože sú prirodzenej povahy, organizmus na takéto lieky reaguje priaznivo.

Zámerom týchto riadkov bolo zodpovedať na otázku nastolenú už jeho názvom: Prečo nepoznať pravdu o nepriaznivých účinkoch hormonálnych antikonceptív a sterilizácie na ženský organizamus? Impulzom k tomuto rozhodnutiu bol článok v denníku SME, ktorý ma postavil do nezávideniahodnej pozície: mlčať znamená svedčiť. Nemal som v úmysle sa týmto osobne niekoho dotknúť. Ak by sa predsa niekto cítil byť dotknutý a bránil by sa nemedicínskymi argumentmi, dôsledky ktorých osobne z mojej praxe nepoznám z nedávnej minulosti, verím, že ich zvládnem, pretože hodnoty pravdy sú mi neporovnateľne cennejšie ako falošné osobné sympatie.

Nakoľko sa mi tento zámer podarilo splniť, to ponechávam na rozhodnutie čitateľa.