Používame cookies. +

Už ako 17 ročná som mala cysty a podstúpila operáciu, pri ktorej mi zobrali pol vaječníka. Neskôr nastali znovu komplikácie, cysty sa mi tvorili ďalej a lekár mi povedal, aby som sa rýchlo vydala a otehotnela, lebo ak bude treba ďalšiu operáciu, nezaručuje, že budem môcť mať deti. A tak bola svadba. Keby nebolo jeho „naliehania“, nebola by som sa ponáhľala so svadbou. Veď tak ako mnohí mladí ľudia dnes, aj ja som si chcela užívať. Aj keď sme so svojím nastávajúcim spolu intímne žili aj pred svadbou, otehotnela som až po svadbe.

Cysty popraskali, narodil sa nám chlapec Tomáš a hneď po roku ďalší – Miško. Veľmi som plakala, lebo som nechcela mať hneď ďalšie dieťa. To malo prísť až po 5 rokoch. Chcela som byť štíhla, páčiť sa mužovi, venovať sa spoločným záľubám. A druhé dieťa tieto plány prekazilo. Nebrala som ho ako dar, ale ako záťaž. Postupne prichádzali problémy v manželstve, viac detí som nechcela (ako si to my ľudia vieme určiť). Staviame sa voči Bohu. My si určujeme, čo chceme a čo nie.

V tejto situácii ma známa nahovorila na „antikoncepčné“ teliesko DANU. Veľa som si vytrpela, mala často zápaly. A tak mi DANU horko-ťažko vybrali.

Aby sme zabránili ďalšiemu počatiu, používali sme iné antikoncepčné prostriedky. Jedného dňa, pri použití kondómu tento praskol a … ja som znovu otehotnela. Rozmýšľala som dať počaté dieťa „preč“, ale manžel rozhodol, že aj to tretie vychováme. Rázne som mu však povedala – dosť, je to posledné a viac už nie. V tom období som nemohla tehotné ženy ani vidieť. V poradni mi doktorka hneď navrhla potrat. Keď som nesúhlasila, nahovorila ma, aby si manžel dal urobiť sterilizáciu – vazektómiu, že to bude lepšie, ako keby som ju mala podstúpiť ja, nakoľko u mužov je to rýchle a bezproblémové. Mať ďalšie dieťa mi už neodporúčala aj pretom, že s manželom máme nepriaznivo rozdielne Rh faktory krvi. Veľmi som uvažovala čo a ako, až som nakoniec manžela presvedčila, aby tú operáciu podstúpil. Sľúbila som mu, že ak pre mňa niečo také urobí, budem s ním rada „spať“ aj trikrát za deň. Avšak človek mieni, Pán Boh mení. Aj najlepšieho jedla sa človek dokáže prejesť. Manžel si dal urobiť sterilizáciu pred tretím pôrodom. V tej chvíli som bola šťastná. Netrvalo to ale dlho. Prišli problémy. Mávala som znovu zápaly a aj náš spoločný život sa pomaly rúcal. Bola som podráždená, zlá, sex sa mi pomaly hnusil. Muž popíjal, často sme sa hádali.

Keď som už psychicky nevládala, začala som sa modliť a prosiť Pannu Máriu (ani neviem prečo). Chcela som veľmi zmeniť svoj život, ale sama som nevládala. Bola som zúfalá a bolo mi ľúto, ako zle žijeme. Aj manžel prichádzal na to, že nežijeme tak, ako sme si to predstavovali. Hrýzlo ma svedomie. Jedna kamarátka mala dieťa, potom druhá a mne bolo ťažko, lebo manžel má deti rád – také v perinke.

Vyspovedala som sa, začala som prijímať Pána Ježiša a ten mi pomohol. Ukázal mi inú cestu, cestu pokánia a uzdravil našu rodinu. Modlila som sa, aby mi nebeská Matka poslala niekoho do cesty, kto by nám pomohol. Často som chodila do kostola. Istá pani ma oslovila a pozvala na modlitby Večeradla s Pannou Máriou. Od nej som sa dozvedela niečo o prirodzených metódach. Zapáčilo sa mi to a chcela som, aby sme aj napriek manželovej sterilizácii žili takýmto spôsobom. Chcela som tak urobiť ako zadosťučinenie za náš predchádzajúci život. Manžel nebol nadšený – najprv ho nahovorím na sterilizáciu, a potom chcem od neho zdržanlivosť.…

Zoznámila som sa aj s jednou slobodnou doktorkou, ktorá prednášala Billingsovu metódu. Teoreticky všetko vysvetlila, ale vzhľadom na uskutočnené gynekologické operácie som mala problémy zorientovať sa podľa hlienu, a tak som hľadala ďalej. (Nebola som si istá). Na konferencii vo Zvolene som stretla paniu, ktorej som sa zdôverila so svojimi problémami a ona ma pozvala na kurz LPP, ktorý sa mal u nej konať. Môj manžel súhlasil s tým, aby som kurz absolvovala a chcel, aby som sa naučila používať metódu. Už v tomto období sme uvažovali o spätnej operácii, avšak doktor sa zdráhal argumentujúc, že muži po spätných zákrokoch sú aj tak neplodní a naviac mal aj pokazený prístroj, oprava ktorého bola dlhodobou záležitosťou. Modlili sme sa, chceli sme napraviť chyby, ktorých sme sa dopustili. Prosili sme Boha o uzdravenie. Verila som, že Panna Mária mi pomôže, keď sa jej odovzdám do rúk. A pomohla. Ruženec je sila.

Kurz LPP som absolvovala, naučila som sa metódu, ale nebola som si taká istá. Veľmi dobre mi padlo, keď som sa mohla ísť poradiť aj s ostatnými pármi, ktoré na kurze LPP boli.

Raz dávali v televízii reláciu a v nej rodinu s deviatimi deťmi. Prišlo mi veľmi ľúto, išlo mi srdce puknúť. Šla som do izby, plakala som a modlila sa. Doliehali na mňa výčitky svedomia. Pri modlitbe som pocítila pokoj. „Neboj sa a dôveruj!“ Po modlitbe prišiel domov manžel a oznámil mi, že doktor súhlasí so spätnou operáciou. Bol smutný, mal strach, ale ja som mu povedala, čo som zažila pri modlitbe. Pocítili sme, že je to Božia vôľa, že musíme veriť. Bohu nič nie je nemožné.

Spätná operácia trvala šesť hodín a bola úspešná. Ešte úžasnejšie bolo, že krátko na to sme počali a narodila sa nám po troch chlapcoch dcérka – Mária. Sme veľmi šťastní, že ju máme. Dieťa je veľký Boží dar, ktorí si ľudia nevážia, možno až vtedy, keď ho stratia.

Boh pomôže, ak človek nechce hrešiť, dá silu a pošle ľudí. Lebo hriech robí človeka nešťastným a zlým. Verím Bohu, že ak by som aj napriek nášmu plánovaniu neplánovane otehotnela, bude to pre nás požehnaním, nakoľko On dáva ľuďom len dobré veci a toľko, koľko vládzu uniesť. A keď nám malým dá viac, tak dá aj silu k zvládnutiu všetkého, čo s tým súvisí.

Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá. Pretože Pán nezavrhne naveky… zmilúva sa, hoc i zarmucuje – svojou veľkou milosťou.

D. + I. T., Slovensko