Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR) ako „metódy plánovania a predchádzania tehotenstva na základe sledovania prirodzene sa vyskytujúcich známok a symptómov plodných a neplodných fáz menštruačného cyklu ženy, s absenciou pohlavného styku v plodnej fáze, pokiaľ sa využíva s cieľom tehotenstvu predísť“.
Ako synonymá sa niekedy pre PPR používajú pojmy „metódy plodných a neplodných dní“, „metódy periodickej zdržanlivosti“, metódy porozumenia plodnosti, prípadne „prirodzená antikoncepcia“. Tento posledný pojem je však nepresný a zavádzajúci, hoci sa niekedy používa aj v odbornej zdravotníckej literatúre. Je ho však potrebné spomenúť, lebo nie vždy je jasné, čo sa pod ním myslí. Termínom „prirodzená antikoncepcia“ sa niekedy označuje použitie tej-ktorej metódy PPR čisto ako „ekologickej“ metódy regulácie počatia kombinovanej v plodnom období s niektorým spôsobom nehormonálnej antikoncepcie (bariérové prostriedky, antikoncepčné správanie sa – napr. coitus interruptus). Metódy, ktoré kombinujú sledovanie príznakov plodnosti s použitím bariérových metód alebo prerušovaného styku v plodnom období, sa označujú ako „kombinované metódy“. Na odlíšenie PPR od takýchto kombinovaných metód sa niekedy pre PPR používa pojem „čisté PPR“.
V zhode s WHO prirodzené plánovanie rodičovstva nepovažujeme za antikoncepciu, ale skôr za spôsob určovania plodných a neplodných období. PPR nepotláča plodnosť, ani nesmeruje k sterilite, neslúži ako „ochrana“ proti plodnosti, naopak, vychádza zo znalostí a integrácie plodnosti do zámerov plánovania rodiny. Predstavuje istý prístupk plodnosti, životných postojov a spôsobu života, preto namiesto výrazu PPR sa niekedy možno stretnúť aj so slovným spojením Život v rytme cyklu.
Medzi metódy prirodzeného plánovania rodičovstva patria metódy založené na výpočte, resp. fixnom pravidle, a metódy založené na sledovaní príznakov plodnosti. Metódy založené na výpočte alebo na fixnom pravidle (kalendárna, Knaus-Oginova metóda) sa vzhľadom na nízku adaptabilitu voči aktuálnym zmenám v cykle ženy už na Slovensku nevyučujú, avšak v anglicky hovoriacich krajinách je v súčasnosti známa podobná metóda založená na výpočte bez sledovania príznakov plodnosti - metóda SDM (Standard Day Method), ktorá je však určená iba ženám s pravidelnými cyklami dĺžky 26 – 32 dní. Moderné vysokospoľahlivé metódy (z pohľadu predchádzania počatia) sú založené na sledovaní aktuálnej úrovne plodnosti v cykle. Podľa toho, koľko príznakov plodnosti sledujú rozdeľujeme ich na metódy, ktoré sa riadia sledovaním iba jedného príznaku plodnosti (single index methods) a metódy, ktoré sledujú a vyhodnocujú súčasne najmenej dva príznaky (multiple index methods). Medzi tie, ktoré vyhodnocujú len jeden príznak, patria teplotná metóda (Döringova metóda) a hlienové metódy (napr. Billingsova ovulačná metóda – BOM, Creightonský model, či TwoDay Method – TDM). Metódy sledujúce najmenej dva príznaky plodnosti ženy nazývame symptotermálnymi metódami (STM), najčastejšie ide o kombináciu príznakov bazálnej teploty a hlienu krčka maternice, prípadne konzistencie a polohy krčka maternice. Symptotermálne pravidlá využívajú poznatky teplotnej i hlienovej metódy. Hoci metódy sledujúce iba jeden príznak dosahujú vysokú efektivitu pri predchádzaní tehotenstvu, ich spoľahlivosť klesá, ak je daný príznak narušený napr. chorobou (sťažuje sledovanie teploty), stresom (často sa mení charakteristika hlienu), vonkajšími vplyvmi a podobne. Symptotermálne metódy umožňujú presnejšie vymedzenie plodného obdobia a poskytujú spoľahlivé informácie o plodnosti, aj keď je sledovanie jedného príznaku rušivým vplyvom ťažšie vyhodnotiteľné. Symptotermálna metóda má viacero variantov: napr. Bonnský variant, Rötzerov variant, Kippley-Prem variant (ktorý šíri a vyučuje LPP).
Okrem týchto metód sa v súčasnosti výskum orientuje aj na využitie prístrojov, ktoré by mohli pomôcť orientácii v ľudskej plodnosti. Medzi známe na Slovensku patria napr. Persona, Cyclotest, Eva-test a rôzne ovulačné testery, citlivé na prítomnosť určitých látok v tele ženy.
Prehľadnejšie rozdelenie metód uvádza nasledovná tabuľka:
