naozaj 175.2V jednom zamyslení k príbehu o Adamovi, Eve a zakázanom ovocí z Knihy Genezis som počula myšlienku, ktorá ma veľmi zaujala a ponúkla nový pohľad (nielen) na tento známy text: „Naozaj povedal Boh: ,Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?‘“ pýta sa had Evy. Táto jeho otázka zasiala do Evinho srdca pochybnosť, následkom ktorej sa začína všetko kaziť. Tak málo stačí... Jedna presne mierená otázka. A teraz to nové uvedomenie: had vlastne vôbec nespochybnil existenciu Boha. Spochybnil však Božiu dobrotu: „Naozaj je ten váš Boh dobrý, keď vám zakázal jesť ovocie z tohto stromu? Nie je to od neho vypočítavé? Bojí sa, že by ste potom boli ako on…“ (por. Gn 3, 1 – 5).

Myslím si, že presne tento princíp stojí za mnohými našimi pádmi, ktorým predchádzalo rozhodnutie vziať veci do svojich rúk potom, ako sme s Bohom „stratili trpezlivosť“. Alebo inak – keď sme prestali veriť v Božiu dobrotu. Zdá sa mi, že rovnakú otázku by sme mohli vložiť do úst tých, ktorí v tomto modernom svete plnom neobmedzených možností nechápu, ako sa môže niekto nechať dobrovoľne obmedzovať náukou Katolíckej cirkvi: „Naozaj je ten váš Boh dobrý, keď si kvôli nemu musíte odopierať to ,naj‘? Ak vás miluje, prečo vám zakazuje sex? Dokonca musíte žiť celý život s jedným partnerom bez ohľadu na okolnosti…“

Chcela by som nás všetkých špeciálne v tento krásny veľkonočný čas plný nádeje pozvať, aby sme úprimne a pravdivo každý vo svojom srdci skúsili nájsť odpoveď na rovnakú otázku: „Verím, že môj Boh je naozaj dobrý? Aj keď odo mňa vyžaduje Desatoro, sebazapieranie, ba dokonca zdržanlivosť…?“
Buďme tým hlasom, ktorý bez zaváhania odpovie tomuto svetu: „Áno, verím.“ A odpovedajme nielen svetu, ale najmä samým sebe, v našich manželstvách, keď na nás doliehajú výzvy spojené so životom v periodickej zdržanlivosti. Nech je nám v tejto viere posilou Ježiš Kristus, ktorého víťazstvo nad smrťou práve oslavujeme. Veď ako sa píše v Biblii: „Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha, ktorý je Spasiteľom všetkých ľudí“ (1 Tim 4, 10). Áno – život s PPR je aj pre naše manželstvo niekedy namáhavý a zápasíme so svojimi túžbami, s vlastným egom… Aké úžasné je však povzbudenie, že naša námaha je založená na nádeji, že to všetko má zmysel v Ježišovi Kristovi. Svetu veľmi chýba táto nádej. A my ju môžeme ponúknuť ako odpoveď na spomínanú otázku: „Naozaj je tvoj Boh dobrý?“ Naozaj!

Viera Dobrotková