Používame cookies. +

manželská spálňaPohľad Janka:
     Skôr než začnem opisovať svoju cestu k PPR, začal by som s tým, že v mladosti (pred manželstvom) som počul niečo o predmanželskej čistote. No nikto mi v mojom okolí nevedel vysvetliť, prečo je čistota taká dobrá a potrebná pre zdravý rast človeka. Vedel som iba, že Boh to od nás vyžaduje, ale prečo, to mi nik nevedel povedať. Nik v mojom okolí to nežil, nemal som vzor. V hĺbke vo svojom vnútri som cítil, že to, ako žijem, nie je v poriadku. No i častou spoveďou som to nepochopil. Vysvetľoval som si to potom po svojom, s ospravedlnením, že „Boh je Láska“, a preto kde je láska (tam je aj Boh), tam je všetko v poriadku. Až keď som veľa zranení rozdal a prijal, Pán mi poslal do cesty vzor čistého žitia v dievčati, ktoré popri svojej čistote a živej viere zapálilo vo mne túžbu pochopiť to, žiť tak a zmeniť sa. Postupne sa ľady pohli a ďakujem Pánovi za dar poznania, ktoré mi potom dal. Stretol som nato svoju životnú lásku, s ktorou som mohol začať čistý vzťah. Obaja sme vyznávali rovnaké hodnoty, preto sme sa snažili zachovať si predmanželskú čistotu. Pokušenie vrátiť sa do starého nesprávneho sebeckého spôsobu života bolo niekedy skoro až neznesiteľné (lebo v doterajšom živote som netrénoval v sebaovládaní), ale pocit čistej lásky mi dával silu. Chcel som to priniesť ako dar do manželstva.

      Do manželstva sme vstupovali obaja s presvedčením, že tu už je všetko dovolené, lebo je to požehnané. To všetko bol len obraz našej duchovnej zrelosti (nezrelosti). Obaja sme cítili, že chemická antikoncepcia je nielen zlá, ale verili sme, že je aj zdraviu škodlivá. Nepoznali sme síce, aké skutočné následky zanecháva na zdraví, psychike a aké duchovné zranenia spôsobuje, ale prirodzene sme ju odmietali (ďakujem ti za to, Pane). To, že Cirkev rozumne argumentuje proti nej, nás v rozhodnutí len uistilo (ďakujem Cirkvi, že to robí). 

     Ale stáli sme pred otázkou, ako plánovať nielen rodičovstvo, ale aj náš budúci život. Niečo o Bilingsovej metóde sme síce z rýchlika počuli a na predmanželských stretnutiach dostali bulletin, ale neoslovilo nás to. Vyzeralo to zložité a neisté. Pýtali sme sa aj iných kresťanských párov, ako to oni riešia, a na základe toho sme sa rozhodli prerušovať. V tom čase sme to považovali za štandardný (škoda, že aj pre kresťanov), najjednoduchší a najprijateľnejší spôsob.

    Ale ako v prípade predmanželskej čistoty, tak aj v prípade manželskej čistoty, zasiahol po rokoch náš milujúci a trpezlivý Boh. Znovu nám poslal do cesty svojich anjelov v podobe mladých manželov, ktorí mali tie isté starosti, ba oveľa väčšie, a s Božou pomocou ich zvládali. Obdivoval som ich živú vieru. Rozmýšľal som, čo je iné, čo robíme zle. 

    Po dlhších rozhovoroch som pochopil, že mám zo života odstrániť prekážky, ktoré nám bránia priblížiť sa k Bohu. A na otázku, aký je náš intímny život, som pocítil, že nežijem v súlade s Božím plánom. Tu som pocítil, že práve prerušovanie je to, čo seje do môjho vnútra nepokoj. Vďaka prerušovaniu síce náš intímny život bol častý, ale z môjho mužského pohľadu nenaplnený. Namiesto toho, aby som sa radoval z telesnej jednoty manželov v láske, v Bohu, som musel stále sledovať svoje telo, aby som „to stihol“. Namiesto toho, aby sme sa po zjednotení tešili, chválili Pána a ďakovali za rajský zážitok s ním, nás ako prvé a jediné trápilo, či som stihol prerušiť.  Môj hlad po intimite len narastal, uspokojenie mizlo, a navyše pribaľovalo sa k tomu čoraz viac a viac sebectvo, nejednota. Prichádzalo pokušenie hľadať stratenú vášeň (dnes už viem) v nezmyselných technikách alebo pomôckach. Prichádzali stále väčšie pokušenia všetkého druhu. Poznanie, že nežijeme v súlade s Božím plánom mi dalo silu rozhodnúť sa, že to chcem naozaj zmeniť, ale ako? Ako žiť manželstvo čisto a prekonať všetky prekážky? Začali sme znovu hlbšie hľadať riešenie u veriacich kamarátov, no výsledky nás ako manželský pár neuspokojili. 

     Boh mi dal čas na hľadanie, až prišiel „Advent“ (po 10 rokoch manželstva), kde som pocítil konečne rozhodnutie skončiť s prerušovaním. Bolo to práve v tom najťažšom období nášho manželstva. (Pán miluje tento čas, lebo tu cítime jeho pomoc). Manželka bola dva mesiace po štvrtom pôrode, mali sme nedostavaný dom (trávil som všetok rodinný čas na dokončovaní stavby), bez financií, z častého dojčenia totálne nevyspatá a vyčerpaná manželka, ktorá sa starala o domácnosť a zvyšné deti. Viete si predstaviť reakciu, keď som jej povedal o svojom rozhodnutí ??? :) 

     Začiatok bol neskutočne ťažký. Manželka sa do toho času nikdy nepozorovala, nepoznala sa, a navyše bola len dva mesiace po pôrode. Kojila skoro každé dve hodiny, nevyspatá a vyčerpaná. Ja som musel sľúbiť úplnú absenciu intimity, kým sa nenaučíme žiť podľa PPR.

     Toto bolo pre mňa najťažšie obdobie, lebo my muži potrebujeme „telesne cítiť“, že nás polovičky milujú. Nám mužom slová nestačia, potrebujeme sa dotknúť (často). Ale nedá sa súčasne dotknúť a vydržať. Skĺzlo to až do extrému, že som sa nemohol pozrieť na vlastnú ženu, aby ma pohľad na jej krásu nedráždil, čo u mňa spôsobilo vychladnutie vzťahu, hádky, nepokoj, nepochopenie a nedorozumenia. Bola to veľká skúška vernosti. Netrénoval som v doterajšom živote sebaovládanie a umŕtvovanie telesných potrieb, čo sa mi teraz vypomstilo.

     Po vzájomnej dohode, že začneme s PPR, sme začali pátrať po všetkých dostupných zdrojoch informácií. V rádiu Lumen som počul o Lige pár páru, čo ma posunulo dopredu. Zohnali sme si literatúru, ale tej sme až tak nerozumeli. Hľadali sme osobný kontakt vo forme prednášky, ale v našom okolí neboli. Našťastie sme natrafili na manželov Predáčovcov, ktorí nám veľmi ochotne všetko vysvetlili. 

    Ako to cítim po dvoch rokoch praktizovania PPR?

    V pravde musím povedať, že výrazne klesol počet pohlavných stykov za mesiac, čo je dôsledok nielen prispôsobenia sa cyklu ženy a získania skúseností s praktizovaním PPR, ale aj vedľajší účinok sebaovládania a umŕtvovania.  V čase ovulácie (všetko ide hladko), keď po sebe túžia obaja, je to naozaj veľmi ťažké zdržať sa. Po ovulácií túžba ostáva častejšie jednostranná a je potrebná oveľa väčšia trpezlivosť s príchuťou obojstrannej obety z lásky.

     Na druhej strane som pochopil a prijal zmysel predmanželskej a manželskej čistoty a môžem sa zdieľať a pomôcť mladým ľuďom v mojom okolí. Vedie ma to k sebaovládaniu a umŕtvovaniu pre mužov takých silných telesných potrieb a v konečnom dôsledku potlačenie svojho ega a sebeckosti. Posilňuje to manželskú vernosť, ale čo ma teší najviac, že Boh tým, že kráčame v súlade s jeho plánom, nám pomohol znovu objaviť plnosť a vášeň intímnej manželskej jednoty. Mám pocit, ako keby sme boli novomanželia na svadobnej ceste a roky nášho života ako keby boli iba týždne.

Pohľad Zuzky:
     Som praktizujúca kresťanka, v podstate od narodenia. Pán si ma priťahuje, jemne, nenásilne, bez nátlaku, lieči moje boľačky a ukazuje, že život s ním je fakt super.

     Vždy som sa snažila zachovávať veci, o ktorých som vedela, že sú dobré a v súlade s vierou, ale napriek tomu som sa obávala pre mňa dvoch „kresťanských strašiakov“: dávať desiatky a praktizovať metódy PPR (dnes som presvedčená o správnosti oboch).

     Zachovávať čistotu pred manželstvom som bola vďaka mojej maminke odhodlaná, ale aby mi niekto rozkazoval v intímnej oblasti aj po svadbe, to už bolo na mňa priveľa... Branie antikoncepcie sme s manželom zavrhli, ale dlho som nechápala, čo je zlé na prerušovanom styku?! Viem, že veľa mojich kamarátov zdieľa rovnaké pocity, čo sa týka PPR, a keďže som si tým odmietaním prešla, úplne ich chápem.

     Trvalo mi desať rokov manželského života, kým som pochopila, nabrala odvahu a vybrala sa touto cestou. Schválne píšem v jednotnom čísle, lebo musím s hanbou priznať, že manžel by bol tejto metóde prístupný aj skôr. A bol to on, čo prišiel za mnou pred dvomi rokmi na začiatku Adventu a povedal: „Asi ťa veľmi nepoteším a asi sa aj naštveš, ale cítim, že by sme mali niečo v našom intímnom živote zmeniť ...“ Uvedomujem si, že toto asi nie je častá mužská túžba, a preto som Bohu za neho veľmi vďačná.

     Vtedy som z jeho nápadu vôbec nadšená nebola, a keďže som už nejaké chabé informácie o metóde mala, desila ma predstava že sa budem musieť sledovať. Tiež som sa bála, že to úplne zničí náš intímny život, veď práve v čase mojej ovulácie, keď je to najlepšie, spolu byť  nemôžeme. A začať sa učiť „tak riskantnú metódu“, keď už máme štyri deti?  Hotová hrôza...

     Ale náš nebeský Ocko je milujúci a nežne nás posúva vpred, a keďže som ho nechcela počúvať cez ústa manžela, o pár dní sa mi prihovoril ústami jedného kňaza ... a to bol pre mňa tak silný moment, že som vo svojom vnútri súhlasila, dokonca s nadšením. Doslova mi povedal, že svoje deti uchránim pred skazenosťou sveta, nemravnosťou, pornografiou a nečistým spôsobom života najlepšie tak, že JA budem žiť čisto. Čisto rovná sa v súlade s Božím plánom, v súlade s náukou cirkvi, teda podľa PPR. 

    Pre správnu vec sa dá nadchnúť a zapáliť veľmi rýchlo, ale vydržať v rozhodnutí býva niekedy veľmi ťažké. Pre nás bol začiatok skutočne náročné obdobie. Mali sme už štyri detičky, a keďže najmenší mal len tri mesiace a ja som ho kojila, sledovanie nejakých príznakov môjho tela bolo pre mňa nemožné. Metódu som poriadne nepoznala,  nieto ešte sa vyznať v neštandardnej situácii v období dojčenia. S manželom sme sa snažili prelúskať príručkou PPR, ale neviem, či to bolo spôsobené mojou nevyspatosťou, únavou, proste ja som mala pocit, že čítam čínštinu.  Bolo to zložité, cykly som nemala, hlienový obraz bol vždy len taký mliekový a krčok som ani nevedela, kde mám hľadať. Tak sme čakali a abstinovali. Pre manžela tŕnistá cesta... Priznávam, že mne niekedy aj dobre padlo nemať výčitky svedomia, že som večer odpadla od únavy a zase „nič nebolo“, veď sme nemohli... Trvalo skoro rok, kým som dostala cykly a naučili sme sa ako tak metódu aplikovať. Po teoretickej stránke nás zachránili manželia Predáčovci, ktorí nám veľmi ochotne a vysoko odborne podali všetky informácie. Vďaka Bohu za nich. 

     Praktizovať PPR nie je ľahká cesta. Musíme sa zapierať, a v pokore prijať fakt, že ani vo vlastnej spálni s vlastným partnerom si nemôžem robiť, čo chcem a kedy chcem. Mne sa aj teraz zdá úplné pochopenie metódy dosť náročné. Sledovanie hlienu vyžaduje určitú námahu a sústredenosť, veď kolotoč denných povinností sa nezastavuje, a do toho ešte sledovať a pamätať si hlienový obraz. Meranie teploty v rovnakú hodinu je niekedy na medailu, najmä cez víkendy, keď si môžeme pospať. A potom, zapisovať si poctivo odsledované veci vyžaduje návyk a to tiež chvíľu trvá. Niekomu aj dlhšie.

     Určite je namieste otázka, tak načo tá námaha? Stojí to zato? Tak tu skutočne s čistým svedomím hovorím áno, oplatí sa zapierať, oplatí sa  prehltnúť horkú slinu počas ovulácie a obťažovať sa s teplomerom. Ja to vnímam, akoby sme praktizovaním PPR povedali Pánovi, že je vítaný v každej oblasti nášho života, že mu veríme a pozývame, nech naše manželstvo On napĺňa svojou láskou a požehnaním. A On skutočne neostáva dlžný.

    Nemôžem povedať, žeby sme predtým mali zlý intímny život. Po telesnej stránke to bolo vždy dobré. Ale teraz je to akoby ešte doplnené a väčšiu radosť,  hlbšie prežívanie, slobodu, a pokoj. Ťažko sa to vysvetľuje, teraz je v našom intímnom živote niečo, čo hlboko uspokojuje môjho ducha i dušu. Kedysi som tak niekde v pozadí cítila, že to, ako intímne žijeme, nie je celkom v poriadku, a teraz tento pocit vystriedal pokoj. Nechcem, aby to vyznelo nejako príliš nadnesene a prisladko, ja to vnímam tak, že je to jednoducho krásne, lebo je tam s nami Boh.

     Môžem potvrdiť, že naša intimita vôbec nie je o nič ochudobnená, zdržanlivosť láske ani vášni neškodí, skôr nás očisťuje od nánosov sebeckosti, a tým je to fakt krajšie. Aj keď potvrdzujem svoju obavu, že intímne spojenie vo fáze ovulácie je najšťavnatejšie, a vlastne vtedy sa ho zriekame, ale na druhej strane toto do nášho vzťahu prinieslo romantiku a trošku starej zabudnutej vášne. Niekedy mám pocit, že sme si oprášili obdobie pred svadbou.

     Aj v takom praktickom živote, v našom manželstve vidím zmeny. Manžel je ku mne viac citlivý a pozorný, viac a ochotnejšie ma počúva a rozpráva sa. Netvrdím, že je to spôsobené len praktizovaním PPR, ale som si istá, že to s tým súvisí. A tiež vnímam ako výhodu to, že spoznávam svoje vlastné telo a viem si napríklad vypočítať, kedy sa mi začne ďalší cyklus. Máme tak dokonale naprogramované telá, že je super aspoň trošku ich spoznávať.

     V živote sú veci, ktoré vyžadujú námahu, ale oplatí sa za ne bojovať, a práve snažiť sa žiť svoju manželskú intimitu čisto považujem za jednu z tých ťažkých, ale požehnaných rozhodnutí. Vďaka Pánovi za to, že bol s nami trpezlivý. Ťažšia cesta je väčšinou tá správna cesta... ale za to požehnanie to stoji!!!

Janko a Zuzka Hroncoví