Keď som mala 28 rokov, po štyroch rokoch manželstva a po dvoch pôrodoch mi zlyhalo srdce. Bolo to dosť ťažké obdobie, lebo náš starší syn mal vtedy 3 roky a mladší len 16 mesiacov. Moja diagnóza nás dosť zaskočila, keďže dovtedy som so srdcom nikdy problémy nemala, pôrody prebehli bez komplikácií a odrazu zistíme, že moje srdce funguje na 16 %. Nikto dodnes presne nezistil, z čoho ochorenie vzniklo, ale väčšina lekárov sa zhodla na tom, že ho spustil pôrod.
S manželom sme plánovali 4 - 5 detí, ale po týchto komplikáciách sme na to mohli zabudnúť. Lekári nám pri každej príležitosti zdôrazňovali, že ďalšie tehotenstvo by som v žiadnom prípade neprežila ani ja, ani bábätko. Tak sme sa dostali do situácie, keď sme nevedeli, čo ďalej. V oblasti morálky to máme obaja s manželom jasné, takže v tomto smere sme povoľovať nechceli a snažíme sa o to stále. Ale keďže s mojimi vedomosťami prirodzených metód (trochu som poznala hlienovú metódu) sme si nemohli byť stopercentne istí, že neotehotniem, nejaký čas sme sa rozhodli pre úplnú zdržanlivosť. Bolo to pre nás veľmi ťažké obdobie. Aj keď sme si nežnosti prejavovali a myslím, že vtedy sme prehĺbili našu lásku, obdobie úplnej zdržanlivosti bolo pre nás oboch neznesiteľné.
V tom čase som sa dozvedela od kamarátky o STM a o manželoch Predáčovcoch, ktorí robia kurzy STM. Poprosili sme ich, aby prišli k nám a sme im vďační, že nás naučili všetko potrebné. Aj keď som predtým mala strach a pochybnosti, či sa môžem na PPR úplne spoľahnúť (keď mi išlo o život), STM ma uspokojila v tom, že sa predsa sledujú tri symptómy, a to už je istejšie, ak sa nespolieham len na jeden.
Po tom kurze (je to približne 8 rokov) som používala STM asi rok. Pomohla mi dobre spoznať môj cyklus, ktorý je vďaka Bohu dosť ustálený. Neskôr sa mi už nezdalo potrebné naďalej sledovať všetky tri symptómy, a tak teraz používam len hlienovú metódu. A ak mám pochybnosť, radšej ešte deň, dva počkáme, aby sme nič neriskovali. Keďže od ochorenia mám kratšie cykly (23 - 25 dní), využívame na manželské spolužitie až fázu po ovulácii, nie pred. V podstate je to aj naďalej o zdržanlivosti a sebazápore, ale keď už sa poznám, nežijeme v strachu a vieme sa spoľahnúť na PPR, že to funguje.
Chcem povzbudiť všetkých manželov v podobných situáciách, že aj keď veci vyzerajú ťažko a neriešiteľne, Otec nám ukáže svoju cestu, keď ho chceme po nej nasledovať. Dá nám prostriedky, ako to dosiahnuť (PPR), a oslobodí nás aj od strachu, ktorý pri tom prežívame.
A týmto svedectvom chceme vyjadriť aj vďaku Bohu za to, že nám s manželom ukázal cestu čistého manželského spolužitia cez PPR.
Števka a Peter