Používame cookies. +
Janko Vígľaš
 
V predchádzajúcom čísle Novín z rodiny LPP sme priniesli vyjadrenia dvoch farmaceutiek k vyhláseniu bioetickej subkomisie KBS k predaju 
a výdaju hormonálnej antikoncepcie a iných prípravkov zameraných proti ľudskému životu a avizovali sme aj zverejnenie odpovedí morálneho teológa k tejto problematike.
 
Na otázky Jozefa Predáča odpovedal ThLic. Ján Viglaš, morálny teológ
a člen Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie KBS.
 
1. Boh daroval človeku slobodnú vôľu a rešpektuje ju.
Mnohí neveriaci, veriaci iných vyznaní, ale aj veriaci hlásiaci sa ku Katolíckej cirkvi kritizujú na vyhlásení to, že farmaceut, ktorý odmietne kupujúcemu vydať hormonálnu antikoncepciu (za účelom predchádzania tehotenstvu), odmieta rešpektovať slobodu toho druhého. Ako im môžete odpovedať?
 
Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) hovorí:
Ľudská sloboda je nesmierne veľký dar, ktorým sa človek podobá Bohu (1730). Boh určite rešpektuje slobodu človeka, ale pripomína mu, že slobodnejším sa nestane konaním zla, ale dobra a spravodlivosti (1733). Ľudská sloboda je teda ohraničená a omylná. Dejiny ľudstva už od svojich začiatkov svedčia o nešťastiach a utláčaniach, ktoré sa zrodili v srdci človeka ako následok zneužívania slobody (1739). Používanie slobody neznamená právo hovoriť a robiť čokoľvek (1740).
    Hriech je osobný čin. Okrem toho nesieme zodpovednosť aj za hriechy spáchané inými, keď pri nich spolupracujeme, a to:
– keď na nich máme priamu a dobrovoľnú účasť,
– keď ich nariaďujeme, radíme, chválime alebo schvaľujeme,
– keď ich neoznámime alebo im nezabránime vtedy, keď sme povinní to urobiť,
– keď chránime tých, čo páchajú zlo (KC 1867).
Akým alibizmom môže byť tvrdenie, že treba rešpektovať slobodu druhého, ukazujú napríklad prípady pohlavného zneužívania detí alebo týrania žien či detí. Obete takýchto činov sa dodnes cítia zradené tými, ktorí o tom vedeli, a nezasiahli, ani neurobili nič proti zlu, ktoré sa na nich páchalo.
   Stanovisko Subkomisie teda len pripomína náuku Cirkvi a aplikuje ju na také závažné morálne zlo, akým je hormonálna antikoncepcia a všetky prostriedky zamerané proti ľudskému životu. Keď ide o útok na ľudský život v ktoromkoľvek štádiu, Cirkev nemôže mlčať v mene rešpektovania slobody druhého.
 
2. Nie je na farmaceutov a majiteľov lekární uvalené týmto vyhlásením „nadľudské“ bremeno, ohrozujúce existenciu ich lekárne/zabezpečenia rodiny? Nebolo by vhodnejšie, aby bol farmaceut-katolík vo svedomí viazaný iba povinnosťou informovať kupujúcich o nežiaducich a postfertilizačných účinkoch, keď zákazník/klient/pacient aj napriek tomu bude trvať na svojom?
 
Ako odpoveď na túto (a zároveň aj prvú) otázku si pripomeňme najprv slová pápeža Jána Pavla II.
z encykliky Evangelium vitae č. 74:
„Zavedenie nespravodlivých zákonov často stavia morálne čistých ľudí pred ťažké problémy svedomia, týkajúce sa otázky spolupráce a vyplývajúce z povinnosti obrany vlastného práva odmietnuť účasť na morálne zlých činoch. Rozhodnutia, ktoré treba pritom urobiť, sú neraz bolestné a môžu si vyžadovať zrieknutie sa dosiahnutého postavenia v zamestnaní i legitímnych očakávaní v súvise s budúcou kariérou. V iných prípadoch sa môže stať, že vykonávanie istých činností, zo svojej povahy indiferentných alebo dokonca pozitívnych, ktoré však predpokladajú celkovo nespravodlivé zákony, umožňuje zachraňovať ohrozený ľudský život. Na druhej strane sa však možno správne obávať, že disponibilita konať takéto činnosti nielenže vyvolá pohoršenie a pričiní sa o oslabenie nevyhnutného odporu proti útokom na život, ale nenápadne bude viesť k stále všeobecnejšiemu podliehaniu permisívnej logike.
Aby sme osvetlili túto ťažkú morálnu otázku, treba si pripomenúť všeobecné zásady, týkajúce sa spoluúčasti na zlých činoch. Kategorický príkaz svedomia zabraňuje kresťanom, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle formálnu spoluúčasť na praktikách, ktoré napriek tomu, že ich štátne zákonodarstvo dovoľuje, sú v rozpore s Božím zákonom. Z morálneho hľadiska nikdy neslobodno formálne spolupracovať na konaní zla. O takúto spoluprácu ide aj vtedy, keď vykonaný čin – či už zo svojej povahy, alebo vzhľadom na určité okolnosti – má charakter priamej účasti na úkone, namierenom proti nevinnému ľudskému životu, alebo súhlasu s nemorálnym úmyslom hlavného vykonávateľa. Takúto spoluprácu nemožno nikdy ospravedlniť, ani odvolávaním sa na zásadu rešpektovania slobody druhého človeka, ani na skutočnosť, že civilné právo ju predpokladá a prikazuje: za osobne vykonané činy nesie totiž každý osobnú morálnu zodpovednosť, ktorej sa nikto nevyhne a pre ktorú bude každého súdiť sám Boh (porov. Rim 2,6; 14,12).
Odmietnutie spolupráce pri konaní nespravodlivosti nie je len morálnou povinnosťou, ale aj základným ľudským právom. Keby to tak nebolo, človek by bol donútený konať činy vnútorne nezlučiteľné s jeho dôstojnosťou, a tak by sa jeho sloboda, ktorej autentický zmysel a cieľ spočíva v orientovaní sa na pravdu a dobro, radikálne narušila. Ide tu teda o základné právo, ktoré práve preto, že je také, malo by byť zohľadnené a chránené štátnym zákonodarstvom. Znamená to, že lekári, zdravotnícky personál, ako aj osoby, ktoré riadia zdravotnícke zariadenia, kliniky a liečebné strediská, majú mať zaistenú možnosť odmietnuť účasť na plánovaní, príprave a uskutočňovaní činov, namierených proti životu. Kto sa odvoláva na námietky svedomia, nemôže byť vystavený nielen trestným sankciám, ale ani žiadnemu inému následnému právnemu, disciplinárnemu, hmotnému či profesionálnemu postihu.“
     Encyklika Evangelium vitae pripomína, že zavádzanie nespravodlivých zákonov a oslabenie odporu proti nim vedie k permisívnej logike – čiže k mylnému presvedčeniu, že všetko je dovolené, aj útok na ľudský život. Preto pápež Ján Pavol II. hovorí, že formálna spolupráca na zle nie je nikdy dovolená. Formálna spolupráca znamená súhlas s nejakým zlým skutkom, pričom ten, kto súhlasí, vôbec nemusí byť prítomný pri jeho vykonávaní. Formálnu spoluprácu má napríklad politik alebo poslanec, ktorý sa síce hlási ku kresťanskej viere, no zastáva sa práva na umelý potrat. Priama spolupráca zase znamená, že človek síce vnútorne nemusí súhlasiť so zlom, ktoré niekto iný koná, ale je prítomný priamo pri jeho vykonávaní, napr. anestéziológ pri potrate, alebo asistujúca zdravotná sestra. Ťažko však niekto môže obhájiť, že so zločinom nesúhlasí, ak sa ňom priamo alebo veľmi blízkym spôsobom podieľa.
     Aj v prípade lekárnikov ide o priamu spoluprácu na zle, ak vydajú prostriedok, ktorý je zameraný proti ľudskému životu, a oni o tom vedia.
 
3. Niektorí ľudia vnímajú vyjadrenie subkomisie ako názor skupiny ľudí, ktorá sa snaží niečo ľuďom nanútiť, tvrdiac, že aj tak to ľudí vo svedomí neviaže. Akú morálnu váhu majú pre svedomie katolíkov stanoviská komisií biskupských konferencií? Platia pre katolíka aj vtedy, ak sa presťahuje napr. do Česka, kde takéto vyhlásenie nebolo prostredníctvom KBČM urobené?
 
Vyjadrenia Subkomisie pre bioetiku nie sú vyjadrením názoru nejakej úzkej alebo exkluzívnej skupiny ľudí, ale aplikovaním morálneho učenia Cirkvi na konkrétne problémy, s ktorými sa veriaci obracajú na svojich biskupov. Úlohou biskupov kdekoľvek na svete je zorientovať svojich veriacich podľa morálnej náuky Cirkvi v súlade s Magistériom, objasniť dôvody, aby sa s nimi mohli veriaci aj vnútorne stotožniť, a povzbudiť k odvahe ich zachovávať. Ak ide o učenie, ktoré má univerzálnu platnosť, tak vo svedomí viaže každého katolíka kdekoľvek na svete. Učenie o bezpodmienečnej ochrane nevinného ľudského života a o rešpektovaní dôstojnosti ľudského plodenia má takúto univerzálnu platnosť. Aj v tomto prípade, ako to uvádza stanovisko v úvode, išlo o otázku, s ktorou sa na biskupovobrátili priamo farmaceuti, pretože im spôsobovala problém vo svedomí. Ako odborníci na účinky liekov totiž vedeli, čo syntetické hormóny spôsobujú, a zdalo sa im to nezlučiteľné s ich základným poslaním zdravotníka chrániť ľudský život a zdravie. A to, že nejde len o slovenský problém, ale univerzálny, dokazujú aj príhovory pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. adresované farmaceutom, na ktoré sa stanovisko odvoláva.
     A pokiaľ ide o českú situáciu, aj tam práve z dôvodu výhrady vo svedomí vzniklo združenie Lékárníci pro život (http://bioetika-v-lekarenstvi.webnode.cz).
 
* * *
K stanovisku KBS ohľadom predaja a výdaja prípravkov hormonálnej antikoncepcie dávame do pozornosti aj blog Janky Kopincovej k :
Teraz sa nás to týka všetkých 2 (po mesiaci)
 
[Pozn. red.: ďakujeme portálu Cesta + za súhlas sprevzatím fotky. Pre tých, ktorí majú záujem bližšie spoznať ThLic. Jána Vígľaša dávame do pozornosti rozhovor