Před pětadvaceti lety, 25. března 1995, vydal papež Jan Pavel II. encykliku Evangelium vitae, encykliku o životě, který je nedotknutelné dobro. Dokument vychází proto, „aby byla opět jasně a jednoznačně potvrzena hodnota lidského života a jeho nedotknutelnost a zároveň aby byla všem lidem i každému jednotlivci ve jménu samotného Boha adresována tato důrazná výzva: chraň a opatruj, miluj a zachovávej život, život každého člověka! Pouze na této cestě nalezneš spravedlnost a pokrok, pravou svobodu, pokoj a štěstí! (EV 5)“
Tato výzva přichází v době, kdy většina států akceptuje potraty, antikoncepční metody, z nichž mnohé vedou ke zničení již počatého života, různé formy asistované reprodukce, výzkumy na embryích a v západním…
„Mysleli sme si, že budeme navždy zdraví v chorom svete...". Tieto slová pápeža Františka zazneli v jeho hlbokom posolstve svetu pri požehnaní Urbi et Orbi*.
Svet je chorý. Umierajú tisíce ľudí. Smrť nám dýcha na krk. Je prítomná – hoci možno to ešte teraz nepociťujeme tak ako v tých najviac zasiahnutých krajinách.
A do týchto dní zaznieva Evanjelium života. Život zvíťazil.
Pán života a smrti porazil smrť. Premohol ju, lebo nie sme len telo. Aj keby naše telo podľahlo smrti, veríme, že duša žije večne. A telo bude vzkriesené tiež. Nemáme v moci koronavírus. Ale máme v moci svoje rozhodnutia. Máme možnosť voľby.
Na…
Je to už 25 rokov, ako vyšiel v slovenčine preklad knižky svätého Jána Pavla II. Prekročiť prah nádeje. Táto knižka odpovedí vtedajšieho pápeža na otázky talianskeho novinára Vittoria Messoriho vzbudila veľký záujem a je stále aktuálna aj pre ľudí dnešných čias. Tak ako pred štvrťstoročím, aj dnes si manželia kladú otázky, týkajúce sa zodpovednosti za veľkosť svojej rodiny a otvorenosti pre prijatie dieťaťa. Svätý Ján Pavol II. hovorí: „Je samozrejmé, že opakom civilizácie smrti nie je a nemôže byť program nezodpovedného rozmnožovania ľudstva na zemeguli. Správnou cestou je to, čo Cirkev nazýva zodpovedným otcovstvom a materstvom. Zodpovedné rodičovstvo je nevyhnutným predpokladom lásky k človeku a tiež predpokladom autentickej manželskej lásky, pretože láska nemôže byť nezodpovedná.“
Uskutočňovať…
Iba dnes budem šťastný s vedomím, že som stvorený pre šťastie nielen na druhom svete, ale aj na tomto.
Dnes je obyčajný pracovný deň. Streda. Ráno chystám do školy svoju najmladšiu dcéru. Chvíľu kráčame spolu, potom jej dám krížik na čelo a ona odchádza do školy. Ja zas kúpiť chlieb a pečivo. Predavačka je už od piatej ráno neustálym vydávaním tovaru unavená. Usmejem sa na ňu a prehodím pár slov. Cestou domov stretávam paniu, ktorá kedysi bývala v našom vchode. Dnes je už stará a žije sama. Jej štyri deti už odrástli a majú svoje rodiny. Ráno o paličke prejde do obchodu a večer ešte do kostola. Má ma rada a vždy ma povzbudí, poradí, vie pochopiť.…
V Španielsku je pod názvom Vincentova voda známy tento príbeh:
Jedna žena sa svätému Vincentovi Ferrerskému s trpkosťou sťažovala na svojho manžela, že je mrzutý a výbušný, jednoducho na nevydržanie. Kňaz ju poslal k vrátnikovi s tým, že ho má poprosiť o vodu z kláštornej studne. „Keď tvoj muž príde domov, daj si za hlt tejto vody a opatrne ju podrž v ústach. Potom zažiješ zázrak.“ Žena urobila, ako jej odporučil svätý Vincent. Keď večer prišiel jej rozladený a netrpezlivý muž domov, vzala si z tajomnej vody a pevne stisla pery, aby udržala tekutinu v ústach. A muž sa skutočne rýchlo upokojil. Zopakovala to niekoľko dní po sebe, zakaždým s tým istým neskutočným úspechom. Jej muž sa úplne zmenil, začal…