Iba dnes vykonám nejaký dobrý skutok a nikomu to nebudem rozprávať. Mám možnosť po celý deň robiť dobre.

Prázdniny, čas oddychu pre deti i rodičov, sa už skončili. Nastal bežný život. Práca, varenie, školské povinnosti, zhon. Všetko zladiť, aby bola doma dokonalá harmónia, dá niekedy zabrať. My, ženy, zvládame všelijaké situácie, ale muži, tí by najradšej chceli mať všetko ideálne. Ticho, pokoj a dobrú atmosféru, keď prídu domov a hlavne žiadne konflikty. No ešte nežijeme v raji.

     Opäť sme v III. fáze. Začiatok bol fajn. Teraz? Manžel sa urazil. Stačilo moje drobné nedorozumenie s dievčatami. Malá výmena názorov a o chvíľu by bolo zas všetko OK. No…

Čítať ďalej

Iba dnes si urobím presný program dňa a budem sa chrániť dvoch vecí: unáhlenosti a nerozhodnosti.

Zomrel. Kto? Náš kostolník Fero. Ticho a nečakane odišiel z tohto sveta. Bol to dobrý kostolník. Trochu ufrflaný, ale dobrý. Všetko v kostole urobil, ochotne pomohol a mal veľké srdce. Vždy si všetko zariadil doma i v kostole. 

Volala som manželovi: „Zomrel kostolník, pohreb bude o 10.30 v sobotu.“ „Mali by sme spievať na pohrebe,“ dodal manžel (vedie spevokol). „Hm, dohodneme sa doma, keď prídeš z práce,“ boli moje posledné slová. 

Ale ako to všetko skĺbiť? V sobotu doobeda máme mať snúbeneckú náuku (v inom meste, nie našom). Domov sa z nej vrátime najskôr po…

Čítať ďalej

Iba dnes budem desať minút venovať dobrému čítaniu;
ako je potrava nevyhnutná pre život tela, tak je dobré čítanie potrebné pre život duše.

Včera sme mali druhé stretnutie kurzu STM. boli na ňom len ženy. Taká babská jazda. Možno práve preto, že muži ostali s deťmi, sa neponáhľali domov. V otvorenom rozhovore sme riešili veľa otázok, ktoré ich zaujímali. Navrhla som im, aby si prečítali aj niektoré hodnotné knihy, ktoré ponúka Liga. Vtedy začali takmer všetky negatívne krútiť hlavou. Chýba čas!
     Naozaj, čas nám vždy chýba. Mužom i ženám. Neraz sa nám zdá, že deň má akosi málo hodín. Po návrate domov som…

Čítať ďalej

     Jsem zase doma po pěti týdnech strávených v nemocnici a na rehabilitaci.  Je to už druhá taková zkušenost. Před dvěma roky byla 1.TEP kolene. Pamatuji se, jak se mě tehdy místní kněz ptal, jak se mi v lázních líbí. „Nu, zatím jsem tam za exota, mám 7 dětí a sháním se po mši svaté“ Odpovídala jsem s úsměvem, ale uvědomila jsem si, že mi až takhle mezi cizími lidmi dochází, pro kolik lidí je to překvapující. A tak si teď v duchu procházím ty uplynulé dny, krátké rozhovory u jídla, při čekání na procedury, na procházce v parku…
     „Taky jste se byla projít?“ odpovídám:…

Čítať ďalej

Iba dnes sa prispôsobím okolnostiam a nebudem chcieť, aby sa okolnosti prispôsobovali mojim prianiam.

     Po dlhej studenej zime prichádza konečne jar. Teplé lúče slnka už začínajú prebúdzať prvé jarné kvety. Všetko dýcha teplom a radosťou. Sny. Prichádzajú spolu s jarou. Konečne môžem byť viac vonku, pracovať v záhrade a cez víkend ísť aj na výlet do prírody. Mamičky vyťahujú von kočiare a deti trávia čas na detskom ihrisku. Tie vzácne a krásne časy sú už za mnou. Dúfam, že zatiaľ len na čas. Možno prídu časom vnúčatá a budú chcieť ísť opäť na pieskovisko.
     Naše deti sú už veľké. Vyrástli a chodia na vysokú školu.…

Čítať ďalej