Vždy, keď vysloví moja manželka Simonka tieto slová, či už na prednáškach pre snúbencov alebo v rozhovore s priateľmi, zahrejú ma pri srdci a cítim sa milovaný a šťastný. O to viac, že to hovorí teraz, a nie týždeň po svadbe, keď je ešte pre mladomanželov „svet gombička“ a akýkoľvek možný problém sa zdá nepravdepodobný alebo ľahko zvládnuteľný.
Prešli sme už relatívne dlhý kus spoločnej cesty životom – 33 rokov. Rokov plných krásnych chvíľ a zážitkov, ale aj rokov s ťažkými situáciami, sklamaniami, s dňami, keď milovať a ctiť si toho druhého, ako sme si sľúbili pri vyslúžení sviatostného manželstva, bolo rozhodnutie vôle a nešlo to samo od seba. Som vďačný Bohu za manželku Simonku a jej lásku, a tiež za mnohé ďalšie páry,o ktorých vieme, že prežívajú radosť zo vzájomnej blízkosti, podpory a jednoty napriek pribúdajúcim rokom.
V tomto čísle Novín z rodiny LPP sa stretli tri príspevky od pisateľov, ktorých vlasy sú viac alebo menej ozdobené strieborným leskom. Reflektujú práve manželskú lásku a jej nové výzvy po rokoch spoločnej púte.
Prajem vám príjemné čítanie a najmä to, aby ste si mohli z úprimného srdca povedať aj vy:
Toto je žena (muž), s ktorou (ktorým) chcem zostarnúť! ☺
Jozef Predáč