Zmeny kvality
Väčšina žien zaznamená po menštruácii niekoľko suchých dní. Keď sa objaví prvý hlien, býva spravidla lepkavý, hustý, zakalený, belavý, prípadne žltkastý.
Ak sa ho žena pokúsi napnúť medzi prstami zistí, že sa trhá. Hoci je tento typ hlienu pre spermie menej užitočný a označuje sa ako menejplodný hlien, je aj tak na začiatku cyklu známkou začínajúcej plodnosti.
Obr. Zakalený, lepkavý - menej plodný typ hlienu
S blížiacou sa ovuláciou hlien krčka maternice redne, obvykle sa stáva ťažným, priesvitným a vzhľadom pripomína surový vaječný bielok. Je možné napnúť ho medzi prstami ( často aj na niekoľko centimetrov). V mnohých prípadoch hlien v období ovulácie natoľko zredne, že voľne vyteká z pošvy a žena na vonkajších rodidlách zaznamená už len pocit mokra. Ťažný alebo vodnatý hlien vytvára pre spermie optimálne prostredie, označuje sa ako viacplodný (plodnejší) a obdobie, počas ktorého sa vyskytuje, je považované za obdobie s najvyššou plodnosťou.
Obr. Viacplodný, ťažný, číry hlien
V období tesne okolo ovulácie sa začne hlien znovu meniť. Začína strácať vlastnosti plodného typu a trhá sa. Stáva sa opäť lepkavým, hustým, prípadne sa zakalí a u väčšiny žien postupne zmizne. Proces, v priebehu ktorého sa viac plodný typ hlienu zmení na menej plodný, prípadne až zmizne, sa nazýva vysychanie.
Množstvo
Množstvo hlienu býva rôzne. Niektoré ženy majú hlienu také množstvo, že potrebujú vložku (Liga odporúča namiesto toho častejšiu výmenu nohavičiek, viď Odporúčania na úpravu hlienového príznaku , zatiaľ čo iné si hlien sotva všimnú. Typický hlienový príznak začína malým množstvom hlienu. S blížiacou ovuláciou sa toto množstvo spravidla zväčšuje. Po ovulácii hlienu ubúda a u mnohých žien úplne zmizne.
Pozorovanie a záznam
Žena môže zmeny hlienu posúdiť pocitom, hmatom a zrakom
- na vonkajších rodidlách - hovoríme o vonkajšom pozorovaní hlienu,
- na krčku maternice- hovoríme o vnútornom pozorovaní (vyšetrení).
Vonkajšie pozorovanie.
Žena sa v priebehu dňa sústreďuje na vnímanie pocitov vlhkosti, mokra alebo sucha na vonkajších rodidlách. Niektoré ženy vnímajú ťažko definovateľný pocit vo vnútri pošvy, niekedy popisovaný ako „bublanie v pošve,“ ktorý jasne hovorí, „že sa niečo deje“. Tento pocit ich informuje o nástupe hlienového príznaku. Svoje pocity môže žena niekoľkokrát za deň doplniť skúškou hmatom a posúdením zrakom, využijúc prirodzené návštevy toalety alebo bezprostredne potom, keď pocítila vlhko na vonkajších rodidlách. Jednoducho si prejde po vonkajších rodidlách prstom alebo toaletným papierom. V niektorých dňoch sa prst (papier) posúva ľahko, akoby sa kĺzal, hovoríme o pocite klzka (K). Ak je na vonkajších rodidlách hlien, nájdeme jeho čiastočky na prste (papieri) a urobíme vizuálne hodnotenie kvality tohto hlienu. Je užitočné robiť hmatovú skúšku ešte pred močením, lebo po močení je papier vždy mokrý a malé množstvo hlienu by sme mohli ľahko prehliadnuť. Vizuálne hodnotenie predstavuje popísanie vzhľadu a ťažnosti hlienu. Hlien môže byť hustý, rôsolovitý, hrudkovitý, biely, žltkastý, priehľadný, ako vaječný bielok. Ťažnosť najlepšie posúdime, keď stlačíme trošku hlienu medzi palcom a ukazovákom (alebo stlačíme hlien na preloženom toaletnom papieri) a ich pomalým rozpojením pozorujeme, aké dlhé vlákno sme natiahli.
Záznam zmien hlienu.
Ak má žena pocit sucha, na prste ani papieri nemá žiadny hlien do záznamovej tabuľky zapíše značku S (sucho), alebo medzinárodný symbol:
Keď žena zaznamená hlien, posúdi jeho kvalitu a zaradí ho do jednej z nasledovných kategórií: menejplodný hlien alebo viacplodný (plodnejší) hlien.
Viacplodný typ hlienu - hlien ťažný, ktorý sa dá napnúť medzi prstami viac ako cca 1 cm, hlien číry, alebo ten, pri ktorom žena vníma pocit klzka alebo mokra, sa do záznamovej tabuľky zapíše značkou T (ťažný), Č (číry), M (mokro), K (klzko),VB (ako vaječný bielok) alebo jednoduchým univerzálnym medzinárodným symbolom:
Menejplodný typ hlienu - hlien lepkavý, hustý, ťažkodefinovateľný, ktorý však nemá charakteristiku plodnejšieho typu hlienu ( keď si ho žena zoberie medzi prsty, nedá sa vôbec napnúť, alebo sa nenapne viac ako cca 1 cm ), sa do záznamovej tabuľky zapíše značkou L (lepkavý), Z (zakalený), H (hustý, ťažkodefinovateľný - nie plodnejší typ hlienu) alebo jednoduchým univerzálnym medzinárodným symbolom:
Záznam pozorovania hlienu
Kedy a ako často robiť vonkajšie pozorovanie hlienu?
S vonkajším pozorovaním hlienu je potrebné začať hneď po menštruácii. Ak má žena krátke cykly - 25 dní a menej – je užitočné robiť skúšku toaletným papierom hneď, ako prejde silné krvácanie. Prax ukázala, že s vonkajším pozorovaním hlienu je užitočné začať najneskôr 6. deň cyklu aj vtedy, ak tento deň žena ešte trochu špiní. Vizuálne pozorovanie hlienu sa odporúča robiť pred močením a po stolici predovšetkým v I. a II. fáze cyklu. Pozorovanie hlienu v III. fáze cyklu pri praktizovaní symptotermálnej metódy PPR nie je potrebné a väčšina žien má v tieto dni cyklu úplne sucho. Je však užitočné ( pokiaľ sa hlien vyskytuje) na to, aby sa žena naučila rozpoznať menejplodný typ hlienu.
Účelom vnútorného vyšetrenia hlienu je získať hlien pri jeho zdroji, krčku maternice. Význam takéhoto pozorovania je v tom, že žena môže nájsť hlien na krčku obvykle o jeden až tri dni skôr, ako sa tento objaví pri vonkajšom pozorovaní. Skúsenosť ukazuje, že vnútorné pozorovanie hlienu pomáha mnohým ženám vyznať sa vo svojom hlienovom príznaku v prípade, že im vonkajšie pozorovanie nedáva jasnú informáciu.
Na vyhodnotenie zmien hlienu krčka maternice a určenie plodného a neplodných období cyklu existujú presné pravidlá, ktoré si môžete naštudovať sami z publikácie Príručka symptotermálnej metódy PPR.
Liga ponúka možnosť naučiť sa symptotermálnu metódu aj formou kurzu STM, na ktorom na rozdiel od knihy môžete využiť prítomnosť učiteľského páru pre detailnejší výklad a prípadnú osobnú konzultáciu.
