Iba dnes sa prispôsobím okolnostiam a nebudem chcieť, aby sa okolnosti prispôsobovali mojim prianiam.
Po dlhej studenej zime prichádza konečne jar. Teplé lúče slnka už začínajú prebúdzať prvé jarné kvety. Všetko dýcha teplom a radosťou. Sny. Prichádzajú spolu s jarou. Konečne môžem byť viac vonku, pracovať v záhrade a cez víkend ísť aj na výlet do prírody. Mamičky vyťahujú von kočiare a deti trávia čas na detskom ihrisku. Tie vzácne a krásne časy sú už za mnou. Dúfam, že zatiaľ len na čas. Možno prídu časom vnúčatá a budú chcieť ísť opäť na pieskovisko.
Naše deti sú už veľké. Vyrástli a chodia na vysokú školu.…
Před pětadvaceti lety, 25. března 1995, vydal papež Jan Pavel II. encykliku Evangelium vitae, encykliku o životě, který je nedotknutelné dobro. Dokument vychází proto, „aby byla opět jasně a jednoznačně potvrzena hodnota lidského života a jeho nedotknutelnost a zároveň aby byla všem lidem i každému jednotlivci ve jménu samotného Boha adresována tato důrazná výzva: chraň a opatruj, miluj a zachovávej život, život každého člověka! Pouze na této cestě nalezneš spravedlnost a pokrok, pravou svobodu, pokoj a štěstí! (EV 5)“
„Mysleli sme si, že budeme navždy zdraví v chorom svete...". Tieto slová pápeža Františka zazneli v jeho hlbokom posolstve svetu pri požehnaní Urbi et Orbi*.