Iba dnes budem šťastný s vedomím, že som stvorený pre šťastie nielen na druhom svete, ale aj na tomto.
Dnes je obyčajný pracovný deň. Streda. Ráno chystám do školy svoju najmladšiu dcéru. Chvíľu kráčame spolu, potom jej dám krížik na čelo a ona odchádza do školy. Ja zas kúpiť chlieb a pečivo. Predavačka je už od piatej ráno neustálym vydávaním tovaru unavená. Usmejem sa na ňu a prehodím pár slov. Cestou domov stretávam paniu, ktorá kedysi bývala v našom vchode. Dnes je už stará a žije sama. Jej štyri deti už odrástli a majú svoje rodiny. Ráno o paličke prejde do obchodu a večer ešte do kostola. Má ma rada a vždy ma povzbudí, poradí, vie pochopiť.…
Príbeh našej lásky sa zdanlivo začal v septembri 2016, keď sme prvýkrát prišli do kontaktu. Ale pri hlbšom pohľade som si uvedomil, že sa začal už omnoho skôr. Ešte počas základnej školy (asi 8. ročník) nás kňaz na náboženstve povzbudzoval, aby sme sa už teraz modlili za svojho budúceho partnera. Vraj aké to bude pekné, keď mu po tom, ako ho stretneš, budeš môcť povedať, že sa za neho už toľko rokov modlíš. Mne sa táto myšlienka zapáčila, ale nezačal som ju hneď praktizovať. Až niekedy počas strednej školy (cca pred 18-timi rokmi) som sa začal za svoju budúcu partnerku modliť.
Dlouho jsem o nich nevěděla. Až jednou – už ani nevím kdo mi to řekl – jsou to ženy, které se nescházejí odpoledne v cukrárně na kávu a koláček, ale sejdou se, když je potřeba a ty koláče pečou. Dělají to zdarma, jen za svačinu.