Nedávno som čítala rozhovor s psychoterapeutom Zoltánom Mátyusom[1], v ktorom odznela aj takáto zaujímavá myšlienka: naše manželstvo je vlastne naše „nulté“ dieťa. Oproti tým skutočným deťom má však jednu veľkú nevýhodu: neplače, neteplotuje, nepýta si hlučne našu pozornosť (namiesto dieťaťa si pokojne dosaďte starostlivosť o rodičov, firmu či domácnosť). A preto na starostlivosť oň často zabúdame.
Sme v období, keď krátko po sebe oslavujeme milé sviatky – deň matiek, otcov, detí či dokonca deň rodiny. Ich cieľom nie je idylicky básniť o rodičoch či rodinách, nevnímajúc zložitú realitu mnohých rodín okolo nás, ale s vďakou upriamiť pozornosť na dôležitosť týchto poslaní, bez ktorých by naša spoločnosť neprežila. A hoci supermarkety ponúkajú rýchle, sladké či voňavé riešenia dilemy, čím tento rok obdarovať mamy, otcov alebo deti v našom okolí, predsa len sa mi ako hodnotnejší dar javí výzva zo spomínaného článku.
A tak mi dovoľte položiť (verím, že nie básnickú) otázku: Ako sa má naše/vaše nulté dieťa? Ako sa má vaša rodina? Jej spokojnosť je úzko prepojená s tým, či a ako sa staráme práve o náš manželský vzťah. A tu sa mi ponúka jedno slovo: vnímavosť. Niekedy totižto stačí možno celkom málo – vnímať, vidieť, zaujímať sa, venovať čas. Vlastne, asi to vôbec nie je málo… 🙂
Skúsme tieto dni viac vnímať potreby našej rodiny, nášho manželstva. Je to investícia, ktorú nevidieť na účte, no predsa má nevyčísliteľnú hodnotu. Ako konkrétne by to mohlo vyzerať? Možno aj takto: Vnímam ťa ako človeka, ako partnerku, chcem vedieť, ako sa naozaj máš, nie len to, či si stihol zaplatiť účty. Ktorá oblasť nášho vzťahu potrebuje podľa teba zvýšenú starostlivosť? Ľúbim ťa – cítiš to z môjho správania? Je niečo, čo by som mohol zajtra urobiť lepšie? Si spokojný s naším intímnym životom? Podobné otázky sa pokojne môžeme spýtať aj svojich detí: Cítiš, že ťa s ockom ľúbime? Je niečo, čo by sme mohli doma robiť inak/lepšie? Alebo, ak je to v našich silách, skúsme posunúť našu vnímavosť na vyšší level: ako sa majú rodiny okolo nás? Čo tak postrážiť deti kamarátom, ktorým by tak veľmi pomohlo ísť po dlhej dobe na rande? Možností je neúrekom, stačí sa na chvíľu zamyslieť a byť ochotný venovať svojim drahým to najvzácnejšie: čas. Ako hovorí Malý princ: „Čas, ktorý si venoval svojej ruži, robí tvoju ružu takou dôležitou.“
A tak na záver chcem poďakovať všetkým vám, ktorí sa vedome snažíte formovať, pestovať a starať sa o svoje vzťahy, manželstvo, deti, o vašu rodinu napriek životným okolnostiam, ktoré často vôbec nie sú ideálne ani jednoduché. Nech je vám odmenou spokojné a naplnené manželstvo, ktoré je výborným východiskom pre šťastie celej rodiny.
Viera Dobrotková
[1] Rozhovor bol publikovaný v denníku Postoj: https://www.postoj.sk/193802/myslia-si-ze-maju-velke-mnozstvo-moznosti-vyberu-partnera-je-to-vsak-iluzia