V Španielsku je pod názvom Vincentova voda známy tento príbeh:
Jedna žena sa svätému Vincentovi Ferrerskému s trpkosťou sťažovala na svojho manžela, že je mrzutý a výbušný, jednoducho na nevydržanie. Kňaz ju poslal k vrátnikovi s tým, že ho má poprosiť o vodu z kláštornej studne. „Keď tvoj muž príde domov, daj si za hlt tejto vody a opatrne ju podrž v ústach. Potom zažiješ zázrak.“ Žena urobila, ako jej odporučil svätý Vincent. Keď večer prišiel jej rozladený a netrpezlivý muž domov, vzala si z tajomnej vody a pevne stisla pery, aby udržala tekutinu v ústach. A muž sa skutočne rýchlo upokojil. Zopakovala to niekoľko dní po sebe, zakaždým s tým istým neskutočným úspechom. Jej muž sa úplne zmenil, začal…
Príbeh našej lásky sa zdanlivo začal v septembri 2016, keď sme prvýkrát prišli do kontaktu. Ale pri hlbšom pohľade som si uvedomil, že sa začal už omnoho skôr. Ešte počas základnej školy (asi 8. ročník) nás kňaz na náboženstve povzbudzoval, aby sme sa už teraz modlili za svojho budúceho partnera. Vraj aké to bude pekné, keď mu po tom, ako ho stretneš, budeš môcť povedať, že sa za neho už toľko rokov modlíš. Mne sa táto myšlienka zapáčila, ale nezačal som ju hneď praktizovať. Až niekedy počas strednej školy (cca pred 18-timi rokmi) som sa začal za svoju budúcu partnerku modliť.…
„Iba dnes...nebudem nikoho kritizovať, ba ani len nezatúžim druhých opravovať či polepšovať... iba seba samého."
Blíži sa sobota. Mám rada sobotu. Je to čas, keď sme všetci spolu. Neutekáme do práce a deti do školy. Máme čas posedieť si pri raňajkách či obede. Ráno s manželom môžeme dlho zotrvať v náručí, cez deň byť viac spolu, rozprávať sa a večer má tiež svoje čaro.
Tento týždeň bol však manžel viac pracovne zaneprázdnený. On to tak necítil. Ale ja áno. Ráno pusa pred odchodom do práce, druhá po príchode domov a tretia pred spaním. Krátky rozhovor a žiadne objatie.
…
Dlouho jsem o nich nevěděla. Až jednou – už ani nevím kdo mi to řekl – jsou to ženy, které se nescházejí odpoledne v cukrárně na kávu a koláček, ale sejdou se, když je potřeba a ty koláče pečou. Dělají to zdarma, jen za svačinu.
To když je ve farnosti 1. sv. přijímání, když se kněz loučí s farností nebo přichází nový, když je farní den, nebo se žení některý z ministrantů... No uvažte, zvládli byste ve své kuchyni napéct víc než tisíc koláčků? Tyto ženy se sejdou v Katolickém domě a celý den pečou... Jejich věkový průměr odhaduji na téměř osmdesát roků. Už nezvládnou zpívat ve sboru…
„Iba dnes sa vynasnažím prežiť deň bez toho, že by som chcel naraz vyriešiť problém svojho života.“
Sú letné prázdniny. Opäť horúci týždeň pred nami. Vrchné poschodie – a to vždy moje obľúbené slnko od rána tak nemilosrdne páli. Najskôr do kuchyne, spálne a potom do obývačky a detskej izby. Starnem? Tie vysoké teploty mi posledné roky hlavne doobeda prinášajú veľkú únavu. Vstávam s pocitom, že v tomto teple by som najradšej v posteli ostala celé doobedie. Ani noc neschladila vnútornú teplotu bytu. Ospalými očami pozerám na tri veľké koše plné červených rajčín. Opäť ma čaká zaváranie. Včera som zavárala lečo. Dnes to bude pretlak…