Iba dnes budem desať minút venovať dobrému čítaniu;
ako je potrava nevyhnutná pre život tela, tak je dobré čítanie potrebné pre život duše.
Včera sme mali druhé stretnutie kurzu STM. boli na ňom len ženy. Taká babská jazda. Možno práve preto, že muži ostali s deťmi, sa neponáhľali domov. V otvorenom rozhovore sme riešili veľa otázok, ktoré ich zaujímali. Navrhla som im, aby si prečítali aj niektoré hodnotné knihy, ktoré ponúka Liga. Vtedy začali takmer všetky negatívne krútiť hlavou. Chýba čas!
Naozaj, čas nám vždy chýba. Mužom i ženám. Neraz sa nám zdá, že deň má akosi málo hodín. Po návrate domov som si spomínala na časy, keď boli moje deti malé. Ako som túto situáciu riešila ja? Čítanie mi chýbalo, lebo mám veľmi rada knihy. Hlavne duchovné a zmysluplné, zväčša životopisy svätých, ale aj iných zaujímavých ľudí. Čítam ich život a rozmýšľam. Vždy ma niečím inšpirujú, povzbudia, ukážu nový pohľad na životnú situáciu. Najradšej som mala kočíkovanie. Vtedy sa dalo úžasne čítať. Samozrejme, nie vždy. Občas som musela aj nakúpiť, ale pokiaľ som mohla, vyhľadávala som tiché miesta niekde pri potoku a čítala. V každom ročnom období, keď bolo teplo, aj keď mrzlo. Jasné, že to bolo iba vtedy, keď som bola sama. Deti boli často na ZUŠ a ja som ich čakala s kočíkom vonku. A koľko kníh sme prečítali doma doobeda, večer pred spaním, pri dojčení mladšieho súrodenca, pri sedení na nočníku! Ako to teda urobiť dnes? Je možné zaradiť čítanie do bežného života, keď predovšetkým mamičky majú toľko práce okolo detí a domácnosti?
Čo by nám poradil dobrý pápež Ján XXIII.?
„Ako je potrava nevyhnutná pre život tela, tak je dobré čítanie potrebné pre život duše. Dnes budem preto desať minút zo svojho času venovať dobrému čítaniu.“
Angelo usilovne zhromažďoval vedomosti, nikdy mu však nešlo o kvantitu, ale viac o kvalitu. Zdôrazňoval: „Čítať, koľko a len dá, učiť sa, aby som si vytvoril naozaj zdravé a jasné princípy.“ Nie rozsah, ale schopnosť prijímať, nie rozumové poznatky, ale múdrosť srdca bola jeho cieľom. Preto nám radí: „Čítajte málo, ale dobre.“ On sám si vytvoril takýto zvyk:
„Každý deň, najmä pred spánkom, čítam dobrú knihu, ktorá mi prinesie duchovný úžitok.“
Naše deti si doteraz rady a veľa čítajú. Už na to nepotrebujú mňa. Len s najmladšou dcérou si nosíme knihy všade. Do prírody, do záhrady, na kúpalisko – všade si chvíľu desať až dvadsať minút čítame. Keď si čítame spolu, môžem jej veľa vecí vysvetliť, aby to lepšie chápala. Prečo to robím? Neviem. Knihy mi chýbajú, napĺňajú ma, povzbudzujú. Oddýchnem si pri nich, načerpám. Pri posteli mám položené moje obľúbené citáty svätej Terezky z Lisieux a listy Gianny a Pietra Mollovcov. Tí ma obzvlášť vždy potešia. Túto knihu som dostala ako vianočný dar od môjho manžela (milé a vzácne prekvapenie) a vždy pri nej spomínam na naše spoznávanie počas chodenia a na prvé roky nášho spoločného života. A keď niekedy nemám čas čítať? Možno som blázon, ale citáty mám nalepené i vnútri kuchynskej linky. Keď mi je ťažko, nejaký si prečítam. Ráno pred odchodom do školy sme si s deťmi vždy po krátkej modlitbe čítali úryvok zo Svätého písma a teraz sa len čudujem, že deti si čítajú Písmo viac ako ja. Dávno ma v tom predbehli a ja mám z toho radosť. Aspoň desať minút si čítať je naozaj dobré. Takto sa pri knihe nachvíľu zastavím, oddýchnem si, načerpám, nájdem pokoj.
Zuzka Košťálová