Iba dnes sa nebudem báť. A najmä sa nebudem báť tešiť sa zo všetkého, čo je krásne, a veriť v dobro.
Pozerám sa do zrkadla. Som to ja? Šedivé vlasy, pribudla aj nejaká vráska a hlavne kilá navyše. Vek spravil svoje. No keď sa usmejem, ešte stále sa cítim mladá. Stále som plná bláznivých nápadov. Postupne som sa naučila tešiť sa zo všetkého, čo je krásne, a zo všetkého vyťažiť to dobré.
Doma sme pri večeri všetci spolu, ale viem, že dlho to tak nebude. V septembri sa bude vydávať dcéra a ja viem, že najbližšie Vianoce už bude večerať asi inde… Aj keď je to ešte ďaleko, do…
Zaujímavý nadpis, no zaujímavé je aj svedectvo, ktoré vám chcem napísať. Aspoň pre mňa by bolo, keby som si ho pred prečítala pred polrokom.
Vždy, keď vysloví moja manželka Simonka tieto slová, či už na prednáškach pre snúbencov alebo v rozhovore s priateľmi, zahrejú ma pri srdci a cítim sa milovaný a šťastný. O to viac, že to hovorí teraz, a nie týždeň po svadbe, keď je ešte pre mladomanželov „svet gombička“ a akýkoľvek možný problém sa zdá nepravdepodobný alebo ľahko zvládnuteľný.
V úvodníku od Adama Prentisa s názvom