146.11Zaujímavý nadpis, no zaujímavé je aj svedectvo, ktoré vám chcem napísať. Aspoň pre mňa by bolo, keby som si ho pred prečítala pred polrokom. 

Mnohí z vás asi viete, že ženy si po svojom aktívnom plodnom období musia postupne zvykať na rôzne prejavy úbytku hormónu estrogénu. Nie je čo závidieť. Niektoré vo väčšej a iné v menšej intenzite pociťujú návaly tepla, zvýšené potenie, nespavosť, priberanie na váhe, plačlivosť a smútok bez zjavného dôvodu, náladovosť. Neskôr pribúdajú aj rôzne zdravotné problémy, zvýšený krvný tlak, nepravidelná menštruácia alebo silné krvácanie, problémy s kĺbami či osteoporóza. Tieto príznaky majú spoločného menovateľa: klimaktérium čiže postupná menopauza. Ženy tieto prejavy netešia a každá,

Čítať ďalej


obr.146.2Vždy, keď vysloví moja manželka Simonka tieto slová, či už na prednáškach pre snúbencov alebo v rozhovore s priateľmi, zahrejú ma pri srdci a cítim sa milovaný a šťastný. O to viac, že to hovorí teraz, a nie týždeň po svadbe, keď je ešte pre mladomanželov „svet gombička“ a akýkoľvek možný problém sa zdá nepravdepodobný alebo ľahko zvládnuteľný.

Prešli sme už relatívne dlhý kus spoločnej cesty životom – 33 rokov. Rokov plných krásnych chvíľ a zážitkov, ale aj rokov s ťažkými situáciami, sklamaniami, s dňami, keď milovať a ctiť si toho druhého, ako sme si sľúbili pri vyslúžení sviatostného manželstva, bolo rozhodnutie vôle a nešlo to samo od seba. Som vďačný Bohu za manželku Simonku a jej

Čítať ďalej


pokračujeme v tohtoročnej téme - MUŽ a manželská intimita, zodpovednosť a láska.  Dostávate ho v čase, keď kresťania na celom svete vstupujú do slávenia Veľkonočného trojdnia. Svätý Ján nám hovorí, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. (Jn 3, 13). A tak ako Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, sú muži vyzvaní milovať svoje manželky (por. Ef 5, 25).Veríme, že osobné svedectvo jedného muža, zamyslenia, či otázky na telo, ktoré vyžadujú chlapskú odpoveď, budú zaujímavým a podnetným čítaním pre vás všetkých.

* * * 

145.2.2V úvodníku od Adama Prentisa s názvom  Quo vadis?  si

Čítať ďalej


Iba dnes budem pevne veriť, aj keby okolnosti naznačovali presný opak, že dobrotivá Božia prozreteľnosť sa o mňa stará tak, ako keby okrem mňa nebolo na svete nikoho.

Každé leto chodievam s rodinou na púť do Levoče, duchovné cvičenia, či na kopec Podbrdo. Sedím alebo kľačím pred krížom a všetko odovzdávam Bohu a našej nebeskej Matke. Dnes odovzdávam seba. Kto vlastne som? Matka, manželka, dcéra, priateľka. Často som si myslela, že som nikto, a predsa som sa mýlila. Boh mi dal poznať, že mu na mne záleží, že nie som nikto, ale NIEKTO.

Pred dvadsiatimi rokmi:
Ráno mi zapípal teplomer. To nie je pravda! Na 19. deň zapisujem do

Čítať ďalej


Zazvoní budík, ale hned nevstávám. Přemýšlím, co hezkého pořídit ženě, dětem, sobě, kdy dát syna do hudebky… Náhle si uvědomím, že už zase nestihnu ranní modlitbu a že všechny ty myšlenky jsou vzhledem k okolnostem ve světě i celkovému smyslu života tak trochu bláhovým rozmarem.
     Životní cíl křesťanů je jasný: ne sobě, ne světu, ale Bohu se klanět – jemu sloužit a druhým pomáhat. Někdy se ten cíl – a cesta k němu – ztrácí v mlze každodenních starostí a slabostí. Pomáhají pak dílčí ukazatele: „K čemu směřuješ ve svém povolání?“, nebo pro naše téma podstatné: „Kam kráčíš ve svém manželství?“

145.2.1     Když povzbudím manželku vlídným slovem, když překonám nechuť

Čítať ďalej