Iba dnes budem pevne veriť, aj keby okolnosti naznačovali presný opak, že dobrotivá Božia prozreteľnosť sa o mňa stará tak, ako keby okrem mňa nebolo na svete nikoho.

Každé leto chodievam s rodinou na púť do Levoče, duchovné cvičenia, či na kopec Podbrdo. Sedím alebo kľačím pred krížom a všetko odovzdávam Bohu a našej nebeskej Matke. Dnes odovzdávam seba. Kto vlastne som? Matka, manželka, dcéra, priateľka. Často som si myslela, že som nikto, a predsa som sa mýlila. Boh mi dal poznať, že mu na mne záleží, že nie som nikto, ale NIEKTO.

Pred dvadsiatimi rokmi:
Ráno mi zapípal teplomer. To nie je pravda! Na 19. deň zapisujem do…

Čítať ďalej

Zazvoní budík, ale hned nevstávám. Přemýšlím, co hezkého pořídit ženě, dětem, sobě, kdy dát syna do hudebky… Náhle si uvědomím, že už zase nestihnu ranní modlitbu a že všechny ty myšlenky jsou vzhledem k okolnostem ve světě i celkovému smyslu života tak trochu bláhovým rozmarem.
     Životní cíl křesťanů je jasný: ne sobě, ne světu, ale Bohu se klanět – jemu sloužit a druhým pomáhat. Někdy se ten cíl – a cesta k němu – ztrácí v mlze každodenních starostí a slabostí. Pomáhají pak dílčí ukazatele: „K čemu směřuješ ve svém povolání?“, nebo pro naše téma podstatné: „Kam kráčíš ve svém manželství?“

     Když povzbudím manželku vlídným slovem, když překonám nechuť…

Čítať ďalej

Hádali sa slnko a vietor, kto z nich je mocnejší. Napokon hádku zakončili dohodou: ten z nich bude uznaný za mocnejšieho, komu sa podarí zhodiť kabát pocestnému, ktorý kráčal po ceste. Prvý to skúsil vietor. Dul, fúkal a usiloval sa strhnúť kabát z pocestného. Dosiahol iba to, že pútnik si kabát lepšie pozapínal a hľadal úkryt. Vietor sa vzdal a bolo na rade slnko. Slnko nič nepovedalo, len sa usmievalo. Usmievalo sa na pútnika tam dolu. O chvíľu si pútnik kabát rozopol. Slnko sa usmievalo stále silnejšie a jeho úsmev bol čoraz teplejší. Pútnik si vyzliekol kabát a prehodil si ho cez ruku. Slnko sa obrátilo k vetru a stále mlčalo, len…

Čítať ďalej

Rok s výnimočnou kombináciou číslic 2020 sa o pár dní skončí. Myslím, že pre každého z nás sa stal výnimočným aj pre vírus, ktorý nám znova ukázal, že i napriek pokroku a priam neuveriteľným možnostiam dnešnej medicíny sme voči jeho šíreniu dosť bezmocní. Výrazné obmedzenie stretávania obmedzilo aj naše možnosti organizácie klasických kurzov STM a akýchkoľvek spoločných stretnutí: prvýkrát v histórii LPP sa nekonala spoločná česko-slovenská konferencia. Nabrali sme odvahu a začali ponúkať online formu kurzov a stretávania lektorov Ligy. Ako skonštatoval náš priateľ: Svet už nikdy nebude taký, aký bol pred objavením sa Covid19…
Prečo to spomínam?
     O niekoľko dní budeme oslavovať najdôležitejšie narodeniny v histórii ľudstva. Boh sa stal človekom a začal sa nový letopočet. Svet…

Čítať ďalej

Azda mi svätý Jozef odpustí, že som si dovolila urobiť s ním takýto fiktívny rozhovor.

Pôvodne som mala v pláne písať niečo o tom, ako je život s PPR bremenom, no bremenom ľahkým a príjemným – ako k tomu dozrievame. Je tu Advent a v ňom vidíme pred sebou udalosti, ktoré predchádzali i sprevádzali Ježišovo narodenie. A vznikol tento pokus…

Jozef, môžem sa ťa na niečo spýtať? Čo si si pomyslel, keď si videl Máriu tehotnú? Bol to šok?
Isteže, bol. Viem, ako vo mne zamrelo srdce. Najprv som si pomyslel, že asi jej niekto ublížil. A že sa mi to bála povedať. No keď som videl jej pokoj, tak som si myslel, že…

Čítať ďalej