Asistovaná reprodukcia, anonymné darcovstvo gamét a sólo materstvo v ČR.
Diskusia o asistovanej reprodukcii je v slovenskom verejnom priestore pomerne vzácnou udalosťou. Ak sa objaví kritické vyjadrenie upozorňujúce na jej eticky sporné aspekty, nezriedka býva v mediálnom priestore označené za spiatočnícke a autor je onálepkovaný ako bigotný katolík, čo bráni vecnej debate. Zdá sa, že situácia v Česku je iná.
V súvislosti s výrazným poklesom pôrodnosti v ČR sa v posledných mesiacoch vo verejnom priestore našich susedov objavila diskusia o legalizácii asistovanej reprodukcie aj ženám bez partnera. Medzi hlavné argumenty patrí očakávané zvýšenie pôrodnosti a dôraz na rovnosť a naplnenie práva na dieťa. V nedávno publikovanom článku ponúkajú profesionáli kritickú analýzu týchto argumentov z pohľadu biologického, etického, právneho a psychosociálneho. Poukazujú aj na eticky spornú legislatívu súvisiacu s anonymným darcovstvom gamét.
Termínom asistovaná reprodukcia (AR) sa označujú medicínske postupy, pri ktorých sa za účelom dosiahnutia tehotenstva manipuluje s ľudskými gamétami (oocytmi a/alebo spermiami), prípadne s ľudskými embryami. Pri klasifikácii týchto metód je kľúčovým kritériom to, či embryo vznikne priamo v organizme ženy, alebo v laboratórnych podmienkach. Ak k vzniku embrya dochádza v tele ženy, hovoríme o umelom oplodnení (intrauterinná inseminácia, intrafalopiálny transfer gamét), v oboch spomenutých prípadoch nastáva prirodzené-samovoľné splynutie pohlavných buniek. Do druhej skupiny metód AR patria všetky postupy, pri ktorých ku spojeniu gamét dochádza mimo organizmu ženy (fertilizácia in vitro, intracytoplazmatická injekcia spermie – ICSI), pričom pri metóde ICSI vôbec nedochádza k prirodzenému spojeniu gamét a výber konkrétnej spermie vykonáva embryológ. Takto vzniknuté embryá sú následne 3-5 dní kultivované v termostate a následne buď prenesené do maternice (embryo transfer), alebo zmrazené a dlhodobo uchovávané pre prípadné využitie v budúcnosti. Ak sú vyššie uvedené postupy realizované s využitím vlastných gamét heterosexuálneho páru, označujú sa ako homológna asistovaná reprodukcia. Pri využití darcovských gamét už ide o metódy heterológne.
Sólo materstvo
Súčasná právna úprava asistovanej reprodukcie je naprieč krajinami založená na vnímaní neplodnosti výhradne v biologickom kontexte, teda v rámci heterosexuálneho páru. Snaha o liberalizáciu prístupu k asistovanej reprodukcii pre sólo žiadateľky je dôsledkom mediálnej kampane, ktorá nie je podložená vedeckými faktami. Argument tzv. práva na dieťa nijakým spôsobom nezohľadňuje skutočnosť, že dieťa je v celom procese asistovanej reprodukcie najzraniteľnejšie a tieto rozhodnutia ovplyvnia celý jeho budúci život. Malo by byť zrejmé, že nie je možné domáhať sa univerzálne platného práva na dieťa v situáciách, ktoré sú z podstaty veci v rozpore s biologickými zákonmi ľudskej reprodukcie. Sólo žiadateľky o AR už z podstaty veci nie sú pacientkami, ktoré by mohli vyžadovať prístup k metódam „liečby neplodnosti“ (pozn. red.: hoci sa v skutočnosti o žiadnu liečbu nejedná). Single status jednoducho neznamená to isté ako diagnóza neplodnosti – nemôže byť preto indikáciou k jej liečbe. AR v takomto prípade nerieši žiadny reálny medicínsky problém.
Anonymné darcovstvo gamét
Eticky sporným bodom súčasnej legislatívy (nielen v ČR) je striktná požiadavka o zachovanie anonymity v prípade heterológnej AR – teda v prípade darovania pohlavných buniek. Podľa súčasného stavu nemôže ani neplodný pár, ani dieťa narodené z asistovanej reprodukcie za žiadnych okolností získať oficiálnou cestou údaje o darcovi, aj keby s tým darca súhlasil. Výnimkou je jedine údaj o zdravotnom stave. Takto nastavená legislatíva je v rozpore s právom dieťaťa poznať svoj biologický pôvod a je mu odopreté aj právo na pravdivé utváranie jeho vlastnej identity (Dohovor o právach dieťaťa, 1989). Genetický rodič je vždy konkrétny a je nezameniteľnou súčasťou pôvodu dieťaťa. Zatiaľ čo sociálne vzťahy môžu vznikať priebežne, genetický pôvod nie je možné nijako spätne získať či doplniť. Česká republika si ponecháva túto právnu úpravu o anonymite napriek tomu, že v európskom kontexte stále viac prevažuje snaha aspoň čiastočne odtajniť údaje o darcovi. V súčasnej dobe voľne dostupných genetických testov (dokážu zistiť napr. príbuzenstvo, etnický pôvod či predispozíciu k rôznym ochoreniam) v podstate prestalo úplné anonymné darcovstvo gamét tak či tak existovať. V súvislosti s anonymným darcovstvom stúpa aj riziko, že sexuálny vzťah nadviažu nevlastní súrodenci. Toto riziko je o to vyššie v krajinách, kde nie je nijakým spôsobom regulovaný počet gamét od jedného darcu – kam patrí Česko aj Slovensko. Je tu zrejmý aj záujem reprodukčných kliník – v prípade odtajnenia indentity darcov pohlavných buniek by takmer určite výrazne klesol ich počet.
Problematika anonymného darcovstva gamét a rovnako aj umožnenie prístupu k asistovanej reprodukcii pre single ženy predstavujú eticky veľmi problematický koncept. Pre reprodukčné kliniky by táto legislatívna zmena nepochybne znamenala príliv novej (aj zahraničnej) klientely a jasný finančný prínos, keďže väčšina okolitých štátov (vrátane Slovenska) single ženám využitie AR neumožňuje. Reprodukčná sloboda v zmysle práva byť rodičom nie je absolútnym právom, musí byť vyvažovaná s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, a to hlavne s právom poznať svoj pôvod a právom na identitu.
Viera Dobrotková, skrátený preklad článku Hany Konečné a kol.
Pôvodný článok Medicína místo partnera? Asistovaná reprodukce, anonymní dárcovství gamet a problematika single mateřství aj s odkazmi nájdete na https://medlawjournal.ilaw.cas.cz/cs/article/view/779/775.