Dve deti do 3 rokov, z jednej materskej na druhú. Byť s nimi doma alebo umiestniť staršie dieťa v škôlke, ak sa podarí nájsť miesto? Zváženie je na každom rodičovi.
Takto sa rozhodla mama Majka:
Nedala som ho do škôlky. Vyhodnotila som totiž, že by sa mohol cítiť ešte viac odstrčený príchodom svojho nového súrodenca. U nás to nebolo veľmi hladké, a to mal takmer tri roky, bolo tam dosť žiarlenia a pútania pozornosti na seba za každú cenu, vzdorovania, scén. Som rada, že syn zostal so mnou doma a kedykoľvek sa mohol pritúliť, pomojkať, keď to potreboval. Kto by to urobil v škôlke?
Ostatné mamičky v okolí často krát argumentovali tým, že sa chcú venovať naplno aj druhému dieťaťu, tak ako sa venovali tomu prvému, čo celkom nechápem, lebo predsa už to nikdy nebude ako pri prvom dieťati. Druhé aj ďalšie dieťa neprichádza do bezdetnej rodiny. Je so svojimi súrodencami už od bruška, počúva ich, nasáva zvuky, poznáva ich hlasy a dotyky, keď ho hladkajú.
Mne to prišlo úplne prirodzené, že sme boli všetci spolu, že som sa venovala všetkým naraz, respektíve uspokojovala potreby podľa nejakej akútnej priority a áno, našla si popri tom hoci len chvíľu, ktorú som venovala „iba“ niekomu z detí ako „jedináčikovi“. Čo, samozrejme, vždy ocenili, že majú mamu iba pre seba. Aj keď to nebolo na 8 hodín, kým bol brat v škôlke.
Individualizmus v rodine
Niekedy sa mi zdá, že sme individualizmom postihnutá spoločnosť. Načo sa venovať každému dieťaťu zvlášť tri roky? Potom ich máme koľko? Maximálne dve, lebo tá akože výlučná starostlivosť nás stojí mega veľa energie, ktorú zbytočne plytváme nesprávnym smerom - na jednotlivca, namiesto budovania rodiny ako komunity. Dieťa potrebuje vedieť, kam patrí, že je súčasťou rodiny. Buďte jednoducho s nimi. Buďte im nablízku. Budujte svoju rodinu ako komunitu, kde má každý člen svoje miesto.
Príspevok je prevzatý z www.babetko.rodinka.sk, redakčne krátený.