Naša potreba pracovať a snaha meniť a organizovať nám občas dáva pocit kontroly nad životom. To však nezaručuje, že dianiu okolo seba rozumieme, a už vôbec nám to nemusí priniesť pocit pokoja a zadosťučinenia. Veľa závisí od toho, čo sme schopní vidieť a čo vidieť nechceme. Keď sa pozrieme na svoj život, ešte nevidíme celok. Je to skôr mozaika, akési puzzle z okamihov, ku ktorému nepoznáme predlohu a ešte nevieme, ako bude vyzerať na konci po zložení všetkých dielikov. Predohu má niekto iný. Svätý Pavol v Liste Korinťanom hovorí: „Teraz vidíme len nejasne, [...] iba čiastočne“ (1 Kor 13, 12). Z tohto vyjadrenia vyžaruje nádej, že nejde o trvalý stav, len dočasný – raz príde čas, keď budeme vidieť celok.
Sú to slová povzbudenia, ktoré potrebujeme, keď pociťujeme bezmocnosť zmeniť aktuálny stav. Môžu nám pomôcť aj v manželstve pri sledovaní plodnosti, najmä v tých „ťažších“ obdobiach, ako je čas po pôrode či v prechode. Niektoré dôležité pevné oporné body, okolo ktorých vieme skladať svoje rozhodnutia už teraz a bez strachu, máme – sú to sviatosti.
Prvým takýmto oporným bodom je krst. V ňom dostávame základný balík navigácie, ktorý nám odmalička umožňuje rozlišovať dobro od zla. Ďalšie oporné body prichádzajú postupne a po troche nám dávajú tušiť, kde momentálne sme. Sú ako aktualizácie aplikácií – na to, aby fungovali a boli kompatibilné, musíme tie získané správne implementovať do života. Ak by sme si pomohli prirovnaním k mozaike, povieme, že všetky dieliky musia byť uložené správne, aby do seba zapadali.
Spočiatku potrebujeme niekoho, komu veríme a kto nám pomôže. Je fajn, ak to sú/boli rodičia. Pravdivosť ich konania a vytrvalá snaha nás ľahko mohla priviesť k túžbe žiť sviatostne, kresťansky. Byť kresťanom – stávať sa verným obrazom Krista – nám asi najviac pomáha Eucharistia. V nej prijímame zosobnené Slovo, ktoré sa za nás opakovane obetuje nekrvavým spôsobom.
Eucharistia nás zjednocuje s Bohom, ale aj s Cirkvou (človekom). Ako ženatému mužovi sa mi to prepája s naším manželstvom, manželským aktom, ktorý nás zjednocuje. A tak ako otvorený hrob mnohým priniesol spásu, naša otvorenosť životu a pravde nám pomáha na spoločnej ceste ku spáse. Nezabezpečí nám úspech ani kontrolu nad životom.
Božia láska dokázala ísť za hranicu nášho pochopenia. Manželská nemusí. Boh a v jednote s ním Cirkev nám umožňujú žiť svoje manželstvo prakticky, vecne a súčasne duchovne. Nám manželom prirodzené metódy už niekoľko rokov robia rám, do ktorého jednotlivé časti mozaiky vkladáme. A ak sa niektorá na chvíľu stratí alebo vypadne, vieme, kam patrí, a môžeme ju s dôverou zasa vložiť späť.
Braňo Garbera