Nové cesty plodnosti sa neodvíjajú len od daru dieťaťa, ale aj od našej schopnosti dať život novým snom, novým hodnotám a novým spôsobom bytia, ktoré môžeme zdieľať v našej rodine (Desmond Tutu).
Iste je ťažké zmieriť sa s tým, keď život nejde podľa našich predstáv. Túžba po rodine a deťoch je zapísaná hlboko v človeku, a keď nie je potlačená alebo zdeformovaná, je úplne prirodzeným vyjadrením „zachovať seba a svoj rod“. Krátko pred veľkonočnými sviatkami si vždy pripomíname sviatok sv. Jozefa a o čosi neskôr aj Zvestovanie Pána. Aj to sa týkalo Jozefa, a veľmi konkrétne.
V čase, keď žil Jozef, bola rodina a veľa detí požehnaním, očakávaním, radosťou. Keď Jozef zaregistroval, že jeho snúbenica čaká dieťa (a nie od neho), bol postavený pred zmenu plánu. Nevieme, prečo Boh neposlal anjela Gabriela k Márii vtedy, keď by tam bol s ňou aj Jozef, jej snúbenec. Pripomeňme si ešte, že „byť zasnúbení“ v tom čase znamenalo už vlastne „po sobáši“, ale ešte pred svadobnou hostinou a uvedením do ženíchovho domu. Jozefovu túžbu po rodine Boh naplnil inak, než si plánoval. Veď určite nebolo v jeho plánoch vychovávať cudzie dieťa a pred okolím vystupovať ako jeho biologický otec. A zrejme nebolo v jeho plánoch ani to, že bude mať len jedno dieťa (to osvojené).
Mal teda Jozef nové sny? Nové hodnoty? Nový spôsob bytia? Určite. A nemusel si ich vymýšľať; stačilo byť pripravený, otvorený, pozorný na nové výzvy. Niekedy myslím na to, či bol sklamaný. Ale o tom nemáme v Písme nič – len o tom, ako sa s novou výzvou popasoval tak, aby situácia bola predovšetkým pre Máriu – jeho snúbenicu/manželku čo najláskavejšia, najspravodlivejšia.
Ani my nemáme všetko vo svojej moci. Naše sny, plány a túžby môžu byť dobré a čisté. A predsa budeme postavení pred nové výzvy, nové plány. Každý si vie dosadiť tie konkrétne „premenné“ – deti, veľkosť rodiny, zdravie detí i vlastné, vek, bývanie, podmienky...
Možno sme si priali mať veľkú rodinu – a nemáme deti. A vidí sa nám zbytočné budovať domov, keď sme v ňom len sami dvaja. Možno deti máme – ale nie sú zdravé. Možno sme si dieťa osvojili, ale pociťujeme limity v tom, čo mu chceme a vieme odovzdať. Možno sa naše deti vydali úplne inou cestou, než sme si priali a predstavovali.
Nech nás neopúšťa dôvera a viera v to, že Boh je nad všetkým a vie o nás. On nám pošle usmernenie, dá svoju pomoc, ukáže cestu a bude s nami.
Mária Schindlerová