Používame cookies. +

obr.146.2Vždy, keď vysloví moja manželka Simonka tieto slová, či už na prednáškach pre snúbencov alebo v rozhovore s priateľmi, zahrejú ma pri srdci a cítim sa milovaný a šťastný. O to viac, že to hovorí teraz, a nie týždeň po svadbe, keď je ešte pre mladomanželov „svet gombička“ a akýkoľvek možný problém sa zdá nepravdepodobný alebo ľahko zvládnuteľný.

Prešli sme už relatívne dlhý kus spoločnej cesty životom – 33 rokov. Rokov plných krásnych chvíľ a zážitkov, ale aj rokov s ťažkými situáciami, sklamaniami, s dňami, keď milovať a ctiť si toho druhého, ako sme si sľúbili pri vyslúžení sviatostného manželstva, bolo rozhodnutie vôle a nešlo to samo od seba. Som vďačný Bohu za manželku Simonku a jej

Čítať ďalej


pokračujeme v tohtoročnej téme - MUŽ a manželská intimita, zodpovednosť a láska.  Dostávate ho v čase, keď kresťania na celom svete vstupujú do slávenia Veľkonočného trojdnia. Svätý Ján nám hovorí, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. (Jn 3, 13). A tak ako Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, sú muži vyzvaní milovať svoje manželky (por. Ef 5, 25).Veríme, že osobné svedectvo jedného muža, zamyslenia, či otázky na telo, ktoré vyžadujú chlapskú odpoveď, budú zaujímavým a podnetným čítaním pre vás všetkých.

* * * 

145.2.2V úvodníku od Adama Prentisa s názvom  Quo vadis?  si

Čítať ďalej


Iba dnes budem pevne veriť, aj keby okolnosti naznačovali presný opak, že dobrotivá Božia prozreteľnosť sa o mňa stará tak, ako keby okrem mňa nebolo na svete nikoho.

Každé leto chodievam s rodinou na púť do Levoče, duchovné cvičenia, či na kopec Podbrdo. Sedím alebo kľačím pred krížom a všetko odovzdávam Bohu a našej nebeskej Matke. Dnes odovzdávam seba. Kto vlastne som? Matka, manželka, dcéra, priateľka. Často som si myslela, že som nikto, a predsa som sa mýlila. Boh mi dal poznať, že mu na mne záleží, že nie som nikto, ale NIEKTO.

Pred dvadsiatimi rokmi:
Ráno mi zapípal teplomer. To nie je pravda! Na 19. deň zapisujem do

Čítať ďalej


Zazvoní budík, ale hned nevstávám. Přemýšlím, co hezkého pořídit ženě, dětem, sobě, kdy dát syna do hudebky… Náhle si uvědomím, že už zase nestihnu ranní modlitbu a že všechny ty myšlenky jsou vzhledem k okolnostem ve světě i celkovému smyslu života tak trochu bláhovým rozmarem.
     Životní cíl křesťanů je jasný: ne sobě, ne světu, ale Bohu se klanět – jemu sloužit a druhým pomáhat. Někdy se ten cíl – a cesta k němu – ztrácí v mlze každodenních starostí a slabostí. Pomáhají pak dílčí ukazatele: „K čemu směřuješ ve svém povolání?“, nebo pro naše téma podstatné: „Kam kráčíš ve svém manželství?“

145.2.1     Když povzbudím manželku vlídným slovem, když překonám nechuť

Čítať ďalej


144.5.1Hádali sa slnko a vietor, kto z nich je mocnejší. Napokon hádku zakončili dohodou: ten z nich bude uznaný za mocnejšieho, komu sa podarí zhodiť kabát pocestnému, ktorý kráčal po ceste. Prvý to skúsil vietor. Dul, fúkal a usiloval sa strhnúť kabát z pocestného. Dosiahol iba to, že pútnik si kabát lepšie pozapínal a hľadal úkryt. Vietor sa vzdal a bolo na rade slnko. Slnko nič nepovedalo, len sa usmievalo. Usmievalo sa na pútnika tam dolu. O chvíľu si pútnik kabát rozopol. Slnko sa usmievalo stále silnejšie a jeho úsmev bol čoraz teplejší. Pútnik si vyzliekol kabát a prehodil si ho cez ruku. Slnko sa obrátilo k vetru a stále mlčalo, len

Čítať ďalej