V Španielsku je pod názvom Vincentova voda známy tento príbeh:
Jedna žena sa svätému Vincentovi Ferrerskému s trpkosťou sťažovala na svojho manžela, že je mrzutý a výbušný, jednoducho na nevydržanie. Kňaz ju poslal k vrátnikovi s tým, že ho má poprosiť o vodu z kláštornej studne. „Keď tvoj muž príde domov, daj si za hlt tejto vody a opatrne ju podrž v ústach. Potom zažiješ zázrak.“ Žena urobila, ako jej odporučil svätý Vincent. Keď večer prišiel jej rozladený a netrpezlivý muž domov, vzala si z tajomnej vody a pevne stisla pery, aby udržala tekutinu v ústach. A muž sa skutočne rýchlo upokojil. Zopakovala to niekoľko dní po sebe, zakaždým s tým istým neskutočným úspechom. Jej muž sa úplne zmenil, začal dokonca chváliť jej miernosť a trpezlivosť. Rozžiarená žena sa vrátila k svätému Vincentovi a rozprávala mu o účinku tejto zázračnej vody. On jej s úsmevom odpovedal: „Dcéra moja, nie voda spôsobila tento zázrak. Bolo to tvoje mlčanie. Predtým si svojím protirečením svojho muža vždy dráždila. Tvoje mlčanie ho upokojilo.“
Tento príbeh, ktorý som čítala vo Víťazstve srdca (127/2019) mi chodí mysľou, keď píšem tieto riadky a mám pred očami výzvy nadchádzajúcich dní posledného mesiaca tohto kalendárneho roka.
Začína sa Advent. Ten nás pozýva upokojiť sa, stíšiť sa, je to čas prehodnotiť seba samého. Mnohé deti si zapaľujú adventné lampášiky, a s rodičmi alebo starými rodičmi prichádzajú na roráty. Ale v prvom rade jeto radostný čas, čas očakávania, narodenia Ježiška, tak ako radostne muž a žena v posledných dňoch tehotenstva čakajú na narodenie svojho prvého, druhého, či ďalšieho dieťatka. Radosť zaplavuje ich srdce a oni nedovolia, aby im ju niekto vzal.
Keďže sa blíži aj koniec kalendárneho roka a je potrebné stihnúť to aj ono, Advent prináša so sebou aj boj - boj o čas a naše priority, boj o to, čomu dať prednosť. Často sa nechávame strhnúť rýchlym vírom udalosti. V práci sa finišuje, veď idú sviatky. Treba stihnúť termíny. V školách treba ešte napísať posledné písomky a vysokoškoláci majú prvé zápočty či predtermíny. Mamy ťahajú za ruku deti, ktoré nechcú ísť do preplnených obchodov, ale radšej by sa vonku pohrali s prvým snehom. Treba kúpiť pomaranče, banány, všetko na sviatky. „Maťko má ešte v ZUŠ besiedku a Evička v škôlke vianočné posedenie s rodičmi“, kričí jedna mamička na dvojročného Paľka a ťahá ho do auta. Po takomto náročnom dni prichádzame domov unavení a často nervózni. Všetci to poznáme: niekedy naozaj stačí aj málo a „požiar“ je na svete. Hlavne my, ženy, dokážeme v takýchto situáciách podľahnúť a spomínaný požiar vyvolať.
Advent sa dá prežiť v hluku, ktorý nám ponúka súčasný svet, ale aj v tichu, ktoré nám ponúka Boh. Deň má stále 24 hodín a ani počas tohto Adventu nebude mať viac. Je na nás, na našom rozhodnutí, plánovaní a konkrétnom konaní, ako tieto predvianočné dni prežijeme.
Viaceré rodiny z vlastnej skúsenosti hovoria, že „dať dolu nohu z plynu“ im v hektických adventných dňoch pomohlo stretávanie sa pri deviatniku – Svätá rodina hľadá prístrešie.
Rodiny sa každý večer počas 9 dní schádzajú striedavo v jednotlivých rodinách a spoločne sa pomodlia, vypijú čaj... Pri rozlúčke si obraz Svätej rodiny od domácich prevezme druhá rodina, ktorá Jozefa s Máriou a dieťaťom symbolicky ubytuje vo svojom dome a na 24 hodín im poskytne prístrešie. Aj keď takéto stretávanie môže byť náročné zaradiť do programu, najmä ak sú menšie deti školopovinné a doma človeka čaká ďalšia práca, do tohto večerného času sa oplatí investovať. Čas venovaný Spasiteľovi, ktorý onedlho príde medzi nás, sa nám mnohonásobne vrátil, lebo tento čas ticha – krátke zastavenie so svätou rodinou kompenzuje v našej duši hluk sveta.
Milí naši čitatelia, v mene všetkých lektorov Ligy na Slovensku aj v Čechách vám prajeme, aby strácanie času v Advente s Pánom času i večnosti, prinášalo Jeho pokoj a pohodu do vašich rodín. Prajeme vám
radostnú oslavu jeho narodenín a zmysluplné, obohacujúce spoločné chvíle s vašimi drahými počas tohtoročných vianočných sviatkov.
Zuzka a Peťo Košťálovci, Jitka a Mirek Novákovi a Jozef a Simona Predáčovci