Používame cookies. +

Volám sa Helenka a mám 45 rokov, 5 detí, úžasného manžela a prežívam už 25 krásnych rokov manželstva. Skúsenosť nášho manželstva nepíšem preto, aby som ním hodila ťažké bremeno na plecia manželov, ale naopak, aby som ohlásila že v manželstve sa dá žiť sexualita v slobode. Božie Slovo hovorí:

On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ (Matúš 22,37‑40 )

A práve toto sa stalo v našom manželstve pravdou a prinieslo nám to do manželstva Život.

Keď sme sa zobrali s mojím manželom Robkom, tak sme sa rozhodli, že chceme mať najmenej štyri deti. Keď sa nám narodili prví dvaja vytúžení synovia a tretieho som nosila pod srdcom, tak sme zistili, že obidvaja chlapci majú hemofíliu stredne ťažkého stupňa (jednoducho povedané krvácavá choroba, strata zrážanlivosti krvi) a náš najstarší syn mal k tomu ešte ťažkú poruchu sluchu na hranici hluchoty. Pre nás to bola veľmi ťažká rana a lekári nám povedali, že je veľká pravdepodobnosť, že každý ďalší chlapec bude mať na 99% túto chorobu. A keď sa zistilo že pod srdcom nosím chlapčeka tak nám navrhovali interupciu – čo sme rázne odmietli. Po narodení tretieho chlapčeka nám lekári oznámili, že aj tento má hemofíliu. Nastal na nás tlak z okolia a hlavne zo strany niektorých lekárov (česť výnimkám), že sme nezodpovední mať také deti, a že by sme to mali riešiť, pričom nám dávali rôzne ich – pre nás neprijateľné návrhy. Tento tlak a zároveň každodenný boj s touto chorobou pri našich malých chlapcoch, ktorí mali časté úrazy nás dostal do takého psychického stavu, že sme sa rozhodli, že už nebudeme mať ďalšie deti a začali sme zabraňovať počatiu tým, že sme používali antikoncepčný prerušovaný styk. Ja som v tom čase vôbec nevedela nič o plodných a neplodných dňoch a toto obdobie bolo pre nás veľmi ťažké. „Bili“ sa v nás túžba po intímnom zjednotení, strach z nečakaného tehotenstva, náboženské presvedčenie, uvedomenie si viny keď sme zlyhali, ... Môžem len konštatovať, že hoci sme mohli pri praktizovaní prerušovaného styku mať sex kedy sa nám zachcelo, neprinieslo to do nášho manželstva slobodu a požehnanie. Skôr naopak, s manželom sme sa ako keby začali odcudzovať. Je to zaujímavé zistenie, ale pravdivé.
     Pomoc nám prišla cez malé kresťanské rodinné spoločenstvo, do ktorého sme sa zapojili a kde som sa s týmto našim problémom pozdieľala. Dohodli sme sa s ostatnými, že sa budeme za tento problém modliť, volať Boha na pomoc pri riešení tohto problému a hľadať aj konkrétnu pomoc. Prosili sme, aby naše manželské lôžko nebolo pre nás otroctvom, bremenom a dokonca ani miestom bolesti, ale aby sa stalo oltárom našej vzájomnej lásky a sebadarovania. Spoločenstvo zavolalo k nám manželov Predáčovcov, ktorí nám urobili kurz symptotermálnej metódy plánovania rodičovstva. Postupne som sa naučila spoznávať moje plodné a neplodné dni. Môj manžel mi bol pri tomto spoznávaní veľkou oporou, kúpili sme si prístroj Personu, ktorý nám dodával istotu vo vlastných pozorovaniach a hodnoteniach.
     Hoci sme urobili prvý krok a začala som sa spoznávať, aj tak strach z nečakaného tehotenstva sa nestratil, bol veľký. A zlyhávali sme. Na základe týchto skúsenosti sme sa rozhodli ísť na duchovné cvičenia pre manželov – kurz Rút, kde sme sa jasne rozhodli, že už nebudeme a nechceme zabraňovať počatiu týmto hriešnym spôsobom. Boh vypočul naše modlitby a postupne uzdravoval aj môj strach a až do takej miery, že tri roky po tomto kurze sme sa slobodne s manželom rozhodli mať dieťatko! A Boh nám požehnal dcérku.

 A Boh neskončil len pri tomto dare. Ja osobne mám počas plodných dní veľkú túžbu po mojom manželovi a musím povedať, že zo začiatku bolo pre mňa veľmi náročné sa v tomto čase vzdať radostného zážitku z manželského spojenia. Môžem svedčiť, že po vzájomných rozhovoroch a modlitbách sme sa dostali do veľkej slobody. A ja zažívam aj počas neplodných dní túžbu po manželovi a počas nášho zjednotenia aj všetko čo s tým súvisí. Zažívame, že toto zjednotenie nie je len o uspokojení tela, ale je to pre nás hlavne vzájomným obdarúvaním až posvätením, kedy vnímame, že naše manželstvo, náš vzťah sa utužuje, spevňuje a prináša do manželstva jednotu, pričom môžem v pravde vyhlásiť, že v čase keď sme zabraňovali počatiu prerušovaným stykom toto nášmu manželstvu chýbalo, aj napriek tomu, že sme mohli byť spolu kedykoľvek. Skôr naopak, my sme vtedy žili akoby vedľa seba a dokonca nás to začalo odcudzovať.
     Čo sa týka dodržiavania plodných a neplodných dní nevravím, že sme počas plodných dní nepadli, ale k tomuto len poviem, že verím, že môj Boh vidí do našich sŕdc a na naše pohnútky, Keď z ľudskej slabosti zlyhávame a vyznávame mu svoj hriech vo sviatosti zmierenia, dáva nám cez kňaza rozhrešenie a posilu zdokonaľovať sa v žití úprimnej lásky. Myslím si, že náš nebeský Otec sa teší z toho, že máme túžbu chcieť podľa jeho plánu milovať jeden druhého a oceňuje našu každodennú snahu o to, aby sme ja a môj manžel boli jedno. Naše manželstvo sa utužuje a aj po 25 rokoch sme si vzácni a máme sa stále radšej a radšej. S mojím manželom sme sa zhodli, že dodržiavanie plodných a neplodných dní za pomoci Ducha Svätého, utužilo naše manželstvo, posilnilo naše telá v boji proti egoizmu a sebectvu a tým aj proti vonkajšiemu tlaku chorej a nezriadenej sexuality. 
     
Učenie Cirkvi, konkrétne toho, k čomu nás pozýval blahoslavený pápež Pavol VI. je reálna možnosť, ktorú môžu všetci manželia žiť vo svojom každodennom živote, tak ako sme to prijali a naučili sa praktizovať aj my. Sex je radostnou súčasťou nášho manželského života a tým, že sme sa naučili rešpektovať učenie Cirkvi neprináša nám rozdelenie, ktoré sme zakúsili, ale je pre nás darom pre naše zjednotenie a posvätenie.
    Podľa môjho názoru táto oblasť manželského života je veľmi napádaná a v tých manželstvách, kde sa sexualita nepodriadi láske – (nehovorím o seba láske) ale o Božej Láske v nás. Na druhej strane ani teplomer a Persona a iné prístrojčeky a kalendáriky nezaručia sami o sebe jednotu manželov a podľa môjho názoru majú byť len pomôckou k plneniu Božieho plánu.

Svoje svedectvo zakončím Božím Slovom:

Ak však ty budeš horlivo hľadať Boha a o milosť prosiť Všemohúceho, ak si čistý a úprimný, tak teraz povstane pre teba a obnoví tvoj spravodlivý príbytok a hoci tvoje začiatky boli nepatrné, tvoja budúcnosť sa preveľmi vzmôže. (Jób 8,5‑7 )
Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie: (1. Solúnčanom 4,3 )

Bože ďakujem ti že si mi dal môjho manžela a môžeme si byť jeden pre druhého Tvojim darom.                
Helenka

Redakčné doplnenie: Helenka, autorka svedectva aj so svojim manželom a pármi zo spoločenstva sa angažujú v pomoci manželským párom a poriadajú manželské kurzy MMM - Manželstvo misia možná.