S manželom praktizujeme prirodzené metódy od sobáša podnes. Metóda nám funguje na 100%. Problém však nastáva inde. Dni, keď po manželovi skutočne túžim, sú pre nás „zakázané“ a keď konečne môžem, ide to všetko akosi s obtiažami. Manžel má tak pocit, že je to z mojej strany povinnosť a obeta a má pravdu. Rozprávali sme sa aj s kňazmi, ktorí nám povedali, že máme byť radi, že po sebe túžime, že sme manželia a môžeme sa milovať kedy chceme, prerušovaný pohlavný styk vraj tiež môžeme praktizovať v plodnom období, keď deti máme a ešte aj chceme. Netreba to ani vyznávať pri spovedi, lebo toto je manželský život a toto nie je hriech. Môj muž po mne túži ako po svojej manželke, ja po ňom a takto by to malo byť. Poviem vám pravdu, som z toho celá zmätená, ako to teda je? Odpoveď kňazov ma veľmi prekvapila a oslobodila. Chcela by som však poznať váš názor, radu i vysvetlenie. Veľmi ma to mrzí, s mužom sme mysleli, že to bude takto krásne a správne, ale nech sa snažíme akokoľvek, nie je to pre nás požehnaním, Boh predsa nechce, aby sme sa trápili a boli nešťastní, veď po sebe túžime.
Cesta manželského sexuálneho života v rytme cyklu ženy (prirodzeného plánovania rodičocvstva) je dobrá a niet inej dobrej cesty – buď odmietneme kríž, alebo ho príjmeme a nájdeme aj v ňom radosť. V manželskom vzťahu je možné pri rešpektovaní prirodzeného mravného zákona prežívať uspokojenie, lásku a naplnenie. Ide to – ale takýto vzťah treba vytvárať, nevzniká náhodou. Ste na dobrej ceste. Neobviňujte PPR z Vašich ťažkostí. Je omylom myslieť si, že antikoncepcia, ktorá by nám umožnila spojenie v plodných dňoch a vždy, keď máme chuť, bez rizika počatia dieťaťa, by priniesla do nášho manželského života viac slobody a pohody.
Mimochodom, presne túto otázku si kládli už na II. vatikánskom koncile, keď sa hovorilo o problematike antikoncepcie. Neviem, či ste niekedy prečítali encykliku Humanae vitae alebo dokument Familiaris consortio. Hneď v úvode encykliky je otázka: nemali by sme využiť prostriedky doby, ktoré by uľahčili manželom ich zodpovednosť za veľkosť rodiny?
Pápež Pavol VI. nerozhodoval sám, podklady zbieral aj od laikov a odborníkov, nielen od kléru. Jeho stručná encyklika je jasnou odpoveďou – v nej vlastne zhrnul a objasnil učenie, ktoré je nemenné, Cirkev nie je jeho autorom – teda nikdy svoj postoj nemôže zmeniť. Ale asi by bolo vhodnejšie si túto encykliku s otvoreným srdcom prečítať. Nie je ťažká. A ak by ste mali chuť, aj tie ďalšie…
Pápež Pavol VI. nerozhodoval sám, podklady zbieral aj od laikov a odborníkov, nielen od kléru. Jeho stručná encyklika je jasnou odpoveďou – v nej vlastne zhrnul a objasnil učenie, ktoré je nemenné, Cirkev nie je jeho autorom – teda nikdy svoj postoj nemôže zmeniť. Ale asi by bolo vhodnejšie si túto encykliku s otvoreným srdcom prečítať. Nie je ťažká. A ak by ste mali chuť, aj tie ďalšie…
K tej zdržanlivosti v plodnom období, prípadne v dňoch, kedy si manželia nie sú istí, či ide o plodné obdobie, opakovane hovoríme, že sex je výslednicou vzťahu… a pokiaľ manželia praktizujú rôzne formy nesexuálnych dotykov, fyzického kontaktu, nebudú sex vyhľadávať tak často, ale o to viac ich naplní. Ten fyzický kontakt potrebujeme všetci... skúste ho vyhľadávať vo všetkých príjemných nesexuálnych formách, emocionálne príjemných. Verím, že Pán požehná Vášmu manželstvu, vidí, že sa snažíte.
Naše pocity nie sú smerodajné. V mnohom závisia od vnútorného postoja. Napríklad ani ranné vstávanie do práce nie je spontánne a neprináša radosť. Ale radosť môže prinášať to, že tú prácu mám rada alebo aspoň viem, že ma živí a že jednoducho tá námaha k nej patrí. Podobne je to pri deťoch: Máme ich radi, aj keď nás unavujú, niekedy hnevajú, aj keď si musíme veľa vytrpieť v tehotenstve a pri pôrode. Chcem tým povedať, že veľa závisí od toho, ako máme túto otázku „nastavenú v hlave“. Ak prijmem, že toto je cesta, uverím, že Pán to tak chce, alebo mi to potvrdzuje nielen cez učenie Cirkvi, ale aj cez príklady mnohých svätých, ak hľadám spôsob, ako zlepšiť svoj vzťah a nie potvrdenie tej ľahšej cesty… ak objavím zmysel a krásu, pochopím, že bez kríža niet lásky a ani Boh nenašiel lepší spôsob, ako prejaviť lásku, než je obeta – potom sa mi ľahšie prijímajú aj tie námahy a menia sa aj pocity.
Okrem toho – ak by antikoncepčný životný štýl prinášal oslobodenie, prečo sa tak rapídne rozmohli rozvody, prečo sú manželstvá vo svete také nestabilné, prečo je toľko nešťastných ľudí?
Je pravda, že keď je zdržanlivosť „bolestivá“, je to znakom Vašej lásky a toho, že si nie ste ľahostajní. Zdržanlivosť je prejav lásky. Je to iný prejav ako sex, ale nedá sa poprieť, že je v ňom úcta voči človeku, prijatie času = aj času osoby, jej biologickej danosti, zodpovednosť za možný dar života. Aj milovať sa máme 24 hodín denne, a konkrétne prejavom manželského spojenia kedykoľvek, keď sa dohodneme a zvolíme si ho. Manželia na manželské spojenie majú právo – je to vlastne doslova stelesnenie ich manželského sľubu, ktorý obsahuje jednotu a plodnosť. Ale nie je pravda, že prerušovaný styk je v manželstve v poriadku. Ak Vám tak kňaz povedal, mýli sa. Pravú slobodu nám omyl neprinesie. Prerušovaný styk je antikoncepčným správaním. Ak by bol morálne v poriadku, načo sa
Je pravda, že keď je zdržanlivosť „bolestivá“, je to znakom Vašej lásky a toho, že si nie ste ľahostajní. Zdržanlivosť je prejav lásky. Je to iný prejav ako sex, ale nedá sa poprieť, že je v ňom úcta voči človeku, prijatie času = aj času osoby, jej biologickej danosti, zodpovednosť za možný dar života. Aj milovať sa máme 24 hodín denne, a konkrétne prejavom manželského spojenia kedykoľvek, keď sa dohodneme a zvolíme si ho. Manželia na manželské spojenie majú právo – je to vlastne doslova stelesnenie ich manželského sľubu, ktorý obsahuje jednotu a plodnosť. Ale nie je pravda, že prerušovaný styk je v manželstve v poriadku. Ak Vám tak kňaz povedal, mýli sa. Pravú slobodu nám omyl neprinesie. Prerušovaný styk je antikoncepčným správaním. Ak by bol morálne v poriadku, načo sa
obťažovať vlastne nejakým PPR?
Aj učenie Cirkvi hovorí jednoznačne:
To, že prerušovaný styk patrí objektívne medzi ťažké hriechy, je jasne vyjadrené vo Sv. písme, konkrétne v knihe Gn 38, 8-10 (príbeh o Onanovi). Ak to bolo niečo také, za čo Boh potrestal smrťou, tak išlo o vážnu vec. A pokiaľ ide o dokumenty Cirkvi, je ich hneď niekoľko, ale v modernej dobe, po objave hormonálnej antikoncepcie, to je najjasnejšie a najobsažnejšie vyjadrené v encyklike Pavla VI. Humanae vitae, konkrétne v č. textu 11: „…akýkoľvek manželský akt musí zostať otvoreným na odovzdávanie života.“ a ďalej v č. textu 14: „Opierajúc sa o tieto základné princípy ľudského a kresťanského učenia o manželstve, musíme znova vyhlásiť, že vonkoncom treba zavrhnúť ako oprávnený spôsob určenia počtu detí priame prerušenia už začatého procesu plodenia (…) Podobne treba vylúčiť akýkoľvek zásah, ktorý buď vzhľadom k predvídanému manželskému styku, alebo pri jeho uskutočňovaní, alebo v priebehu jeho prirodzených následkov sleduje ako cieľ alebo ako prostriedok znemožniť splodenie života.“
Čiže:
a) vzhľadom k styku, t. j. pred – napr. hormonálna antikoncepcia, sterilizácia
b) pri jeho uskutočňovaní – jednoznačne coitus interruptus, prerušovaný styk, ale aj kondóm, pesar, alebo akákoľvek mechanická či chemická bariéra
b) pri jeho uskutočňovaní – jednoznačne coitus interruptus, prerušovaný styk, ale aj kondóm, pesar, alebo akákoľvek mechanická či chemická bariéra
c) v priebehu jeho prirodzených následkov – napr. postkoitálna antikoncepcia.
A aby som teraz príliš nerozširovala túto odpoveď, odporúčam Vám text, ktorý je uverejnený na stránke LPP o budovaní emocionálnej intimity – v ňom sme aj s manželom zhrnuli svoje skúsenosti i skúsenosti iných manželských párov a navrhli možné riešenia, ako prijať s láskou náročnosť cesty PPR a nájsť v nej radosť.
Mária Schindlerová, LPP
Odpoveď autorky otázky:
Veľmi som vám vďačná za vašu odpoveď, ktorú ste mi poslali. Prešla som si cestou hľadania a som rada, že som sa vám odhodlala napísať. Odpoveď, ktorú ste mi poslali ma hlboko zasiahla, v tom dobrom slova zmysle:) Rátala som s takými informáciami, ale vysvetlenie, ktoré ste mi dala ma naozaj dostalo. Teraz viem, že to, čo sme sa rozhodli s manželom žiť a nasledovať je správne a krásne. Priznám sa, že zo všetkého najviac ma zasiahla a do pravdy uviedla veta: Sex je výslednicou vzťahu! Keď sme si s manželom dávali dokopy všetky podnety a informácie, obaja sme si uvedomili, kde nastáva u nás chyba – manžel sa úplne vyhýbal akémukoľvek fyzickému kontaktu v čase plodných dní a nedával dôraz na napĺňanie mojich potrieb, čo sa potom v závislosti na to prejavilo aj v mojich neplodných dňoch, kedy túžba u mňa nemala z čoho rásť. Prišli sme k záveru: „ako môžeme v čase neplodných dní piť z plného pohára, keď sme si ho predtým nenaplnili:)“? A mnoho ďalších vecí, o ktorých teraz nie je nevyhnutné písať:)
Takže ĎAKUJEME:) Mrzí ma, že je v Cirkvi toľká nejednotnosť ohľadom tejto veci, prerušovaný styk a pod. a to hlavne aj medzi kňazmi, mnoho kňazov má na túto vec rozdielny názor, veľmi to potom mätie. Vniesli ste svetlo do našich „dní“ a musím povedať, že odkedy sme na tom zapracovali, vidím ovocie aj v neplodných dňoch a opäť sa to stáva pre mňa krásne:)
