Páči sa mi, že v našich zemepisných končinách je prirodzenou súčasťou očakávania Vianoc obdobie zimy, snehu a dlhých večerov. S tým snehom to v posledných rokoch nie je až také jednoznačné, ale o to viac nás krajina namaľovaná na bielo poteší a prebudí v nás spomienky na detskú radosť z prvej sánkovačky.
Aktuálne už ako mamina troch detí vnímam zimu trochu inak – vychystať na prechádzku seba a neposedných malých človiečikov by pokojne mohla byť olympijská disciplína. No práve vďaka deťom som si uvedomila niečo dôležité. Keď sa nám na zimnej prechádzke podarí stúpiť do blata, pomôže urobiť pár krokov po čerstvo napadanom snehu. Ten totiž zázračne „vysaje“ všetku špinu z našich podrážok a ďalej môžeme kráčať bez toho, aby sme po sebe zanechávali nepekné stopy.
Predstavujem si, že rovnako by to mohlo byť aj s našou snahou o čistotu, či už predmanželskú, manželskú, alebo vlastne akúkoľvek. Skôr než vstúpim na územie srdca druhého človeka, mala by som venovať čas tomu, aby som „vybielila“ svoje úmysly či myšlienky, ktoré následne vedú k skutkom. Prečo? Aby som v tom srdci nezanechala spomínané nepekné stopy.
Hoci ako katolíci často počúvame kritiku, že naša Cirkev nás núti zriekať sa svojej sexuality, myslím si, že opak je pravdou. Verím, že učením o sexuálnej zdržanlivosti nám Katolícka cirkev v skutočnosti pomáha pochopiť naozajstnú krásu a hĺbku sexuality. A to vďaka tomu, že sa ju učíme ovládať a užívať čistým spôsobom. Ako sa píše v Katechizme Katolíckej cirkvi: „Sebaovládanie je výchovou k ľudskej slobode.“ Až keď sa dokážem ovládať, vidieť v druhom vždy osobu, a nie prostriedok na uspokojenie vlastných túžob, môžem byť skutočne slobodným človekom, môžem sa slobodne rozhodovať konať dobro.
Verím, že na ceste k čnosti čistoty mi môže pomôcť aj obdobie Adventu, v ktorom chcem prijať ponuku nechať si „topánky“ vyčistiť u Toho najpovolanejšieho odborníka na ľudské srdcia. A tak sebe aj vám, drahí čitatelia, prajem, nech máme (nielen) počas týchto Vianoc aspoň o trochu „čistejšie topánky“.
Viera Dobrotková
