Nie je to tak dávno, čo som dostala v reakcii na svoju odpoveď otázku, kto ma (nás – LPP) vlastne poveril, aby sme ľuďom tlmočili učenie Cirkvi. Presnejšie, pisateľ sa pýtal, či máme povolenie Cirkvi odpovedať ľuďom na ich otázky a či to, čo hovoríme, je Cirkvou dané a záväzné.
Hm. Naozaj zaujímavá otázka.
Do služby LPP sme sa všetci zapojili dobrovoľne. Nikto nás priamo nepoveril – resp. neviem o tom, žeby niekto z našich biskupov povedal: pracujte na tom, aby manželia a snúbenci poznali učenie Cirkvi, a ako odpoveď na toto poverenie by vzniklo združenie či organizácia podobná Lige pár páru. A predsa sme tu – nielen LPP, ale aj ďalšie združenia, ktoré šíria, podporujú a vyučujú niektorú z metód PPR, a snažíme sa odovzdávať to, čo žijeme – teda nielen teóriu, ale aj svoje skúsenosti z reálneho života. Je nám jasné, že mnohí vnímajú Cirkev predovšetkým ako kňazov a biskupov. Ale Cirkev sme my všetci. Iste, biskupi sú prví poverení starostlivosťou o Boží ľud a kňazi sú ich najbližší spolupracovníci. Oni majú tú milosť kňazského stavu, sviatostného kňazstva. Snažíme sa svojou službou pomôcť a podporiť Cirkev.
V oblasti manželskej čistoty je to pre kňazov náročné: sami nemajú vlastnú skúsenosť s manželským životom, preto mnohí laici nepovažujú ich slová za opodstatnené. Aj my sa neraz stretáme s odmietaním. Niekedy aj s otvoreným protestom, s výčitkami… a možno sme všetci mali niekedy chuť nechať všetko tak. Už viac nejsť „s kožou na trh“, nechať ľudí, nech si poradia, ako vedia, nech sa každý riadi svojím svedomím. Jednoducho, nech sa každý zariadi, ako chce, nestarať sa do nikoho a o nikoho. Nakoniec, veď nás nikto „nepoveril“. Ale naozaj?
Kristove slová „choďte a hlásajte“ patria aj nám, nielen kňazom. Slová Cirkvi z encykliky Humanae vitae sú celkom adresné: aj manželom, rodinám, všetkým ľuďom dobrej vôle, aby sa delili so svojimi poznatkami a skúsenosťami, a takto, svedectvom života hovorili okoliu, že učenie Cirkvi je krásne, hlboké a logické. Síce to nie je vždy ľahká a jednoduchá cesta, skôr tŕnistá a úzka – ale ako hovorí írske príslovie, ak nás Boh zavedie na kamenistú cestu, dá nám aj dobré topánky. Nezavedie nás na ľahšiu cestu – ale pomôže nám tú cestu prejsť.
A na záver, aby nevznikli nedorozumenia: aj keď nemáme priame poverenie od jednotlivých biskupov, máme ich požehnanie pre našu službu. Na celoslovenskej úrovni je Liga partnerom napr. na projekte kurzovej prípravy snúbencov zastrešenom Radou pre rodinu Konferencie biskupov Slovenska, spolupracujeme s kňazom-morálnym teológom a diecézny biskup, pod ktorého územie patrí sídlo ústredia Ligy, je priebežne informovaný o našich aktivitách. To, čo povieme, nie je záväzné preto, lebo to hovoríme my; ale preto, lebo Cirkev ohlasuje pravdu, ktorú jej zveril Kristus. On sľúbil, že svoju Cirkev neopustí, že jej dá Svätého Ducha. Cirkev neučí vlastné výmysly; učí to, čo jej Boh zveril a zjavil. Ak by bola Cirkev len organizácia závislá od dohody svojich členov, sotva by dvetisíc rokov pretrvalo jej učenie o manželskej láske nezmenené. Je mater et magistra – matka a učiteľka. Máme nádej, že aj naša služba je jej podporou.
Mária Schindlerová
