Elkána a Anna
Skončili sa Vianoce a vstúpili sme do liturgického obdobia, ktoré má názov "Cezročné". Môžeme ho vnímať ako to všedné, obyčajné, nie sviatočné. Liturgické čítania tohto obdobia sa začínajú čítaniami z prvej knihy Samuelovej a hneď na začiatku opisujú nie ľahkú situáciu v živote Anny, Elkánovej manželky a neskôr Samuelovej matky (je uctievaná ako spravodlivá žena Starého zákona).
Anna trpela nenaplnenou túžbou po dieťati. Rok čo rok prichádzala do chrámu v Šíle a prosila. Tie dni, ktoré napĺňali roky, boli dni, v ktorých znášala okrem svojho sklamania, že nie je tehotná, aj pohŕdanie a urážky od Feneny, ktorá deti mala. Dokonca s ňou žila v jednej domácnosti. Deň čo deň mala pred očami inú ženu, ktorá otehotnela bez problémov, a ktorá jej to dávala pocítiť. Ako sa asi cítil Elkána? (Asi to nebola veľká výhra, mať dve ženy naraz.) Elkána Annu miloval a čítame, ako sa jej prihováral a utešoval ju: "Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Vari som ti ja nie lepší ako desať synov?"
Elkána nevedel vyriešiť Anninu bolesť - to urobil neskôr Pán. Ale robil, čo vedel - bol všímavý, vnímavý a láskavý. Ani my nevieme odstrániť zo sveta všetku bolesť, krivdy a nespravodlivosť. Aj sami navzájom sa zraňujeme. No všetci máme možnosť byť pozorní, prihovoriť sa - možno jednou láskavou vetou, ktorá vo všedných dňoch zažiari ako lúč slnka v mrazivom dni.
Mária Schindlerová
