Zélia a Ľudovít sú svätými nie preto, lebo majú svätú dcéru (a učiteľku Cirkvi), ale pre svoj svätý život, v ktorého prostredí ich deti mohli vyrastať. Postupne sa pozrieme na niekoľko čŕt z ich života, ktoré sú menej známe.
Keď sa narodila Terezka, ich posledné dieťa, Zélia sa veľmi snažila dojčiť, ale nešlo to. Dokrmovala tým, čo mala k dispozícii: ryžovým odvarom i kozím mliekom. Dieťa však chradlo, zle pilo, vracalo a objavili sa príznaky podobné tým, na ktoré už predtým zomreli tri ich deti v útlom veku. Lekárovo odporučenie bolo jasné: ak má dieťa prežiť, musí byť dojčené materským mliekom.
Zélia teda vzala svoju 8-týždňovú dcérku…
