Stručná odpoveď je NIE. Nie je to potrebné.
Tretie cirkevné prikázanie - Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu – zabezpečuje obdobia askézy a pokánia, ktoré nás pripravujú na liturgické sviatky a prispieva k tomu, že získavame nadvládu nad svojimi pudmi a slobodu srdca. To znamená, že je potrebné vykonať predpísané skutky kajúcnosti – vo Veľký piatok a Popolcovú stredu treba zachovať prísny pôst – zriekať sa mäsitých pokrmov, len raz za deň sa dosýta najesť (odlíšená je povinnosť pre mladistvých a starších, ťažko pracujúcich). Okrem toho každý piatok sme povinní konať nejaký skutok kajúcnosti – niekedy to bolo zriekať sa mäsitého pokrmu, ale teraz Cirkev upravila toto prikázanie tak, že môžete nahradiť zriekanie sa mäsitého pokrmu iným skutkom kajúcnosti – napr. dobrovoľnou obetou, návštevou chorého, rozjímaním nad Božím slovom a pod.
Je dobré si pripomínať, že tieto skutky pokánia nám majú pomôcť pripraviť si srdce, vnímať, aký je Boh dobrý a tieto naše skutky aby tak boli odpoveďou lásky na lásku Boha.
Autorka otázky sa však pýtala konkrétne na pohlavný styk.
Pohlavný styk v manželstve má byť vyjadrením úplného zjednotenia a sebadarovania manželov. Ak je realizovaný ako takýto prejav lásky, ak nie je úmyselne uzavretý životu – napr. antikoncepciou, kondómom a pod., ak je dobrovoľný a nie vynútený jednou stranou, stáva sa oslavou Boha Stvoriteľa, prostriedkom milosti. Ján Pavol II. sa nebojí takéto zjednotenie manželov nazvať „manželskou liturgiou“.
Z toho vyplýva, že takýto pohlavný styk je DOBRÝ, krásny, dôstojný. Ak sa rozhodnete zriecť sa pohlavného styku z dôvodu, že touto obetou chcete pripraviť svoje srdce, je to chvályhodné.
Nesmieme však zabudnúť, že pohlavný styk je vecou dvoch. Ak by sa jeden z manželov chcel zriecť pohlavného styku z lásky voči Bohu, dobrovoľne, a priniesť tento dar Bohu ako skutok pokánia, musí s týmto jeho počínaním súhlasiť aj jeho manžel/manželka. Ak by sa ten druhý cítil odmietnutý, zanedbaný (keby napr. manželka povedala manželovi – ja chcem dnešný deň prežiť duchovne, takže tieto „telesné“ veci pusť z hlavy), to by nebolo oslavou Boha. Môžu byť situácie, kedy pohlavný styk v deň pôstu môže byť skutkom pokánia – napr. ak by sa žena chcela zriecť tohto spojenia z dobrého dôvodu, ale jej manžel by nedospel na túto istú úroveň. Ak by sa ona vzdala svojej vôle a svojej predstavy a s láskou by sa manželovi odovzdala, určite nehreší, ba prináša inú obetu – obetu svojej vôle. Dôležité je však uvedomiť si, že sa nezriekame niečoho „nečistého“, „menej duchovného“ a pod. Zriekame sa vtedy dobrej veci, dobrej skutočnosti – z lásky, ako keď dobrovoľne prinášame dar. Takto sa zriekame aj hlučných zábav. V pôstne dni počas obdobia Veľkého pôstu sa máme osobitne zamerať na zmenu nášho srdca, nášho vnútra. Primknúť sa bližšie k Bohu a ďakovať mu za to, čo pre nás urobil. Bez jeho vykupiteľskej obety by sme nemali ani sviatosti – ani sviatosť manželstva s tou úžasnou posväcujúcou milosťou.
Katolícka cirkev osobitne vyzýva k stíšeniu na začiatku Veľkého pôstu (teda na Popolcovú stredu) a na Veľký piatok. Na Veľký piatok sa napr. ani neslúžia sviatosti okrem sviatosti zmierenia a pomazania chorých – nie je sv. omša, neslávi sa sviatosť manželstva, sviatosť birmovania, nevysluhuje sa sviatosť kňazstva. Najvyšší Veľkňaz sám slúži obetu svojím obetovaním sa na kríži.
Je však veľmi dobré urobiť aj niečo „viac“, než len to, čo je predpísané v prikázaniach. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Záväzný ráz týchto pozitívnych zákonov vynesených pastorálnou autoritou Cirkvi má za cieľ zabezpečiť veriacim naozaj potrebné minimum ducha modlitby, morálneho úsilia a rastu v láske k Bohu a k blížnemu.“
Teda, ak sa vrátim späť k otázke, pokúsim sa zhrnúť svoju odpoveď:
Zrieknutie sa pohlavného styku na Popolcovú stredu, Veľký piatok alebo v kajúce dni nie je pre katolíkov predpísané, a teda nie je záväzné pod hriechom. Jeho dobrovoľné zrieknutie sa, po vzájomnej dohode s manželským partnerom, však môže byť tiež jedným z prejavov kajúcnosti.
Mária Schindlerová