Cirkev nás učí, že závažnosť skutku sa posudzuje nielen podľa samotnej "matérie" - teda toho konkrétneho činu, ale aj podľa poznania, úmyslu a okolností. Z toho logicky vyplýva, že zodpovednosť za svoje skutky je úmerná tomu, ako sa vyvíja rozum, poznanie, schopnosť ovládať sa - teda ruka v ruke s výchovou a tým, ako človek dozrieva.
Dieťa poznáva svoje telo - na tom nie je nič zlé. A rodič formuje jeho svedomie tým, že ho vedie, učí, vychováva. Keď sa dieťa hrá so svojimi genitáliami, nehreší tak, ako keby dospelý človek úmyselne masturboval. Keď ako matka vidíte, čo dcérka robí, máte príležitosť zareagovať tak, ako Vám to v danej chvíli…

Dobrý den, mám dotaz, jak by jste morálně hodnotili mužský orgasmus bez ejakulace, pokud by se to technicky zvládlo, (posilování pánevního dna, tělesná konstituce, nebo i kombinace více faktorů s nějakou vrozenou vývojovou vadou; jde to, je to možné nacvičit. Bylo by to morálně přijatelné při vážných a morálně čestných důvodech k oddálení početí?