Používame cookies. +

S manželom sme 14 rokov  a máme 4 detičky, ktoré prišli na svet cisárskym rezom /bohužiaľ, vždy bol nejaký problém pri pôrode/ - bola som z toho veľmi nešťastná, ale už som to prijala ako fakt.
Teraz čakáme dvojičky ... Som už v 8 mesiaci a chystám sa ležať do nemocnice.
Mám veľký strach, že ďalšie tehotenstvo by som už asi neprežila /mám 35 rokov/. Doktori mi odporúčajú sterilizáciu, ale s tou musím súhlasiť ja. Už pri 4. dieťati na mňa pozerali či som normálna,
že sa nedávam podviazať. Doteraz sme praktizovali sympto-termálnu metódu, ale sme len ľudia ...
Chcem sa vás opýtať, či z morálneho, náboženského a zdravotného hľadiska mám právo sa dať sterilizovať?


Ďakujeme za dôveru, s ktorou ste sa na nás obrátili. Hneď na začiatku Vás chcem popriať pokojný zvyšok tehotenstva a aby sa detičky narodili v poriadku.Verím, že Boh je pánom života a keď sa on rozhodol Vám ďalšie deti zveriť, dôveruje Vám.
Konkrétne k Vašej otázke sterilizácie: Pýtate sa na hľadisko morálne, náboženské a zdravotné. Náboženské je podriadené v tejto oblasti mravnému: totiž morálka (etika) hovorí o tom, čo je objektívne dobré a zlé. Napríklad krádež je zlá, preto ju Cirkev zakazuje. Ale nie je to opačne: žeby krádež bola preto zlá, lebo je to v Desatore. To, že už spomínaná krádež je zlá, sa dá logicky zdôvodniť: nik nemá právo obrať druhého človeka o jeho majetok.
Pokiaľ ide o hľadisko zdravotné, tiež musí byť podriadené dobru, mravnosti. Znovu si pomôžem príkladom: ak má niekto takú otravu krvi na ruke, že je potrebné mu ju amputovať, je lepšie prísť len o ruku, ako prísť o život. Ale ak by mal človek tú ruku iba zranenú, a bolo by možné ju liečiť, bolo by neetické (a zo zdravotného hľadiska nerozumné) tú ruku amputovať a neliečiť.

Tento širší úvod som napísala preto, aby som mohla ľahšie priblížiť, ako je toto všetko poprepájané v otázke sterilizácie.
Sterilizácia ako taká je zmrzačenie človeka, lebo ide o poškodenie psychofyzickej integrity ľudskej osoby. Pod týmto pojmom sa chápe odstránenie nejakého orgánu alebo jeho časti, alebo spôsobenie jeho funkčnej nedostatočnosti. Zmrzačenie teda v širšom zmysle spočíva v pozbavení nejakej funkcie, ktorú vykonáva niektorý orgán.
Z morálneho hľadiska však rozlišujeme cieľ a okolnosti zmrzačenia. Morálne akceptovateľné vo vzťahu k dobru osoby je ospravedlniteľné terapeutické zmrzačenie (sterilizácia) – aby sa zachránil život organizmu. Je to napr. odstránenie orgánu postihnutého gangrénou alebo rakovinou, amputácia chodidla a pod. Tu je úmysel chrániť zdravie pacienta.
Morálne neakceptovateľné sú však druhy zmrzačenia agresívne (z pomsty, zastrašovania a pod.), z trestu (napr. odťatie ruky zlodejom) a zmrzačenie antiprokreatívne – t.j. odstránenie maternice a vazektómia za účelom neplodnosti.
Rozlišujeme sterilizáciu priamu a nepriamu:
Priama sterilizácia sa vykonáva preto, aby človek - subjekt (či muž alebo žena) bol neplodný a to je v protiklade s integritou a dôstojnosťou ľudskej osoby. Ľudská plodnosť nie je totiž iba nejaký jednoduchý biologický fakt, ale je symbolom, vyjadrením a prejavom celkovej plodnosti osoby v jej jednote tela a duše.
Nepriama sterilizácia má za cieľ prostredníctvom terapeutického zákroku zachrániť život alebo zdravie (napr. pri rakovinových nádoroch, pri nebezpečenstve vnútromaternicového krvácania, pri rakovine prsníka...). Lekár sleduje priamo terapeutický cieľ a sterilizácia je nepriamym efektom medicínskeho zákroku, teda nie je priamo chcená. Musí však byť zachovaná proporcionalita medzi zlom, ktorému sa chceme vyhnúť, a nechceným zlom, vyplývajúcim zo zákroku – neplodnosťou.
Vo Vašom prípade by šlo o sterilizáciu priamu (antiprokreatívnu) a nie je ju možné považovať za „terapeutickú“ - nič by sa ňou vo Vašom tele neliečilo. Totiž Vám ženské orgány – či už maternica, vaječníky alebo vajcovody nespôsobujú samy osebe ohrozenie života, nie je potrebné ich odstraňovať alebo urobiť nefunkčnými. Ohrozenie života by vám potenciálne mohlo priniesť ďalšie tehotenstvo.
Preto keď hľadáme prostriedky, ako tehotenstvu predísť, musíme rozlišovať, ktoré z možných prostriedkov a spôsob sú morálne dobré a ktoré nie (to je to hľadisko etické).
Rozumiem, že Váš úmysel je dobrý – chcete byť zodpovední za zdravie, za rodinu, deti, ktoré Vám Boh už zveril. Ale samotný cieľ, ani úmysel nestačí na to, aby „posvätil“ prostriedky – tu konkrétne priamu sterilizáciu. Vo Vašom prípade by bola sterilizácia v podstate chirurgickou antikoncepciou. A nik Vám v Cirkvi nemôže udeliť „výnimku“, aby ste mohli používať nejakú formu antikoncepcie – a to jednoducho preto, lebo nik nemá kompetenciu na to, aby určoval, čo je dobré a čo zlé. Používanie antikoncepcie je mravným zlom – človek vedome chce urobiť pohlavný akt neplodným, „sterilizovaným“. Preto aj keby ste boli v akejkoľvek ťažkej situácii, ani vtedy nik nemôže povedať, že vo Vašom prípade sa zlo „prerobí“ na dobro.
Snaha o predchádzanie tehotenstvu z objektívneho dôvodu nie je zlá. Vo Vašom prípade táto snaha je oprávnená.. PPR – ako orientácia vo vlastnej plodnosti – je prostriedkom mravne dobrým (teraz nehodnotím efektívnosť). PPR nie je „prirodzenou antikoncepciou“ a jeho podstata je úplne iná. Myslím, že je tu vhodné ešte napísať niečo k antikoncepcii ako takej (lebo sa týka aj jej chirurgického spôsobu pri priamej sterilizácii.)
Nielen manželia so zdravotnými dôvodmi, ale aj mnohí iní sa nachádzajú v podobnej situácii, samozrejme, každý pár je individuálny. Je veľa takých, ktorí by ochotne prijali viac detí, keby mali lepšie bytové podmienky, iní zas cítia, že nemajú síl pozývať viac detí do svojho života, než majú momentálne alebo sú už vo vyššom veku, kedy sa už necítia na to, aby vzali zodpovednosť za ďalšie deti, ale ešte plodní sú, iní majú možno postihnuté deti a pod. Títo všetci sa spoločne dostanú v určitom bode svojho manželského života pred otázku: Ako máme žiť, ak nechceme hrešiť, ale zároveň si chceme svoju lásku prejavovať aj manželským spojením?
Dávať si tieto otázky je prejavom zodpovednosti za rodinu, ku ktorej Cirkev manželov vyzýva. V encyklike Humanae vitae Cirkev manželom hovorí, že majú zvážiť svoje podmienky a možnosti – fyzické, ekonomické, sociálne... Majú mať na pamäti dobro detí – aj tých, ktoré sa narodili, aj tých, ktoré sa môžu narodiť.
Takže v tomto kontexte je aj Vaše súčasné rozhodnutie predchádzať tehotenstvu objektívne a zodpovedné (nazývame ho „spravodlivým“ dôvodom).
Ďalším krokom v rozhodovaní je otázka, ako tento spravodlivý a dobrý cieľ dosiahnuť. Mnohí vedia, že Cirkev antikoncepciu nepripúšťa, ale málokto vie (aj z katolíkov), prečo.
Z Vašich slov predpokladám, že ste veriaca. Preto Vám iste nebude vzdialený pohľad na samotnú podstatu sviatostného manželstva.
Manželstvo ste uzavreli manželskou zmluvou. Tá predelila váš život – vzájomne ste sa jeden druhému sľúbili odovzdať a prijať. Slovami manželského súhlasu ste vyjadrili vôľu žiť vo vzájomnej jednote, a ochotu prijať sa navzájom ako potenciálni rodičia. Manželský sľub teda má význam jednoty a vzájomnej plodnosti, pretože manželstvo je logicky uzatvárané ako základ možnej budúcej rodiny.
Preto až od chvíle vyjadrenia manželského súhlasu majú muž a žena právo na manželský akt. Manželským spojením vyjadrujú v telesnej rovine to, čo vyjadrili v rovine duchovnej – to, čo povedali svojou vôľou, svojimi ústami slobodne a úprimne pri sobáši. Keď túto istú skutočnosť vyjadria svojím telom (pretože človek je ako osoba jednotou tela a duše – nie sme netelesné bytosti, ani nie sme len živočíchy), manželstvo je nielen platne uzavreté, ale aj „dokonané“ a od tejto chvíle aj nerozlučiteľné. Potom každý manželský akt má byť vždy potvrdením manželskej zmluvy, tej sebadarujúcej lásky, ktorú ste si sľúbili.
Katolíckym manželom, ktorí pristupujú k sviatostiam, môže pomôcť aj paralela s Eucharistiou. Manželstvo sa nazýva sviatosťou Ženícha a nevesty – a vzťah Krista a Cirkvi je obrazom manželstva. Keď Kristus za nás vydal svoje telo, pri poslednej večeri hovori: Vezmite, jedzte.. toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás...“. Keby on svoju obetu neuskutočnil a zostalo by iba pri slovách, aký by mali slová význam? On to, čo povedal, aj urobil. Keď nám kňaz pri sv. prijímaní ukazuje hostiu a hovorí: „telo Kristovo“ - nehovorí len „duša Kristova“, aj keď, samozrejme, je v hostii Kristus prítomný aj s telom a božskou dušou.
Akt, ktorý by ste mali, keby ste sa dali vedome sterilizovať práve z dôvodu, aby ste zneplodnili vaše manželské spojenie, by potom síce bol akt sexuálnej aktivity, ale v nijakom prípade to nie je „manželský akt“. Neobsahuje totiž ten prokreatívny význam. Manželský akt musí mať vždy tieto dva významy – ak sa zruší jeden význam, ruší sa automaticky aj druhý. Prokreatívny (plodivý) význam nie je totožný s plodivou funkciou: tento význam má manželské spojenie vždy vtedy, keď je uskutočnené takým spôsobom, akým sa zvyčajne odovzdáva život – a to pri priamej sterilizácii nie je. (Pri sterilizácii nepriamej – keby Vám napr. odstránili maternicu kvôli nejakému nádoru a pod., by bola neplodnosť nechceným dôsledkom, a vtedy nemá vplyv na ten prokreatívny význam manželského spojenia. Prokreatívny význam manželského aktu je vylúčený len priamym zásahom s cieľom zneplodniť manželské spojenie).
Cirkev nás učí (a v spomínanej encyklike opakuje), že každé manželské spojenie si má zachovať oba svoje významy – význam zjednocujúci a plodivý. Zjednocujúci význam má vtedy, ak symbolizuje jednotu manželov na duchovnej úrovni a plodivý vtedy, ak nie je úmyselne daný styk zásahom človeka zneplodnený, povedali by sme sterilizovaný. Len vtedy, ak je manželský akt takýto, je prejavom skutočnej lásky a znovuobnovením manželského sľubu – prijatím aj odovzdaním sa svojmu manželovi, manželke. Len vtedy je pravým sebadarovaním.
Keďže každá antikoncepcia (tak hormonálna, ako aj chirurgická (priama sterilizácia), bariérová (kondómy, pesar) alebo behaviorálna – prerušovaný styk) má svoj cieľ práve v tom, aby urobila daný pohlavný styk spoľahlivo neplodným, je v priamom rozpore s manželským sľubom a sebadarovaním. (Viac o rozdiele medzi antikoncepciou a PPR sa môžete dočítať v brožúrke Boh za dverami manželskej spálne, ktorá nedávno vyšla v edícii Viera do vrecka vo vydavateľstve Don Bosco. LPP ju má tiež v ponuke). Výnimky v tejto oblasti neexistujú – to totiž nie je vecou dohody v Cirkvi. Ona to neurčila, ona len rozlišuje a označuje, čo je dobré a čo je zlé, aby sme si mohli správne formovať svedomie.
Znovu sa vrátim k príkladu s krádežou: kradnúť bude vždy zlé, aj keby sa celý parlament dohodol, že nie. A rovnako nemôžu byť výnimky, ktoré by prerobili krádež na „dobrú“, ani také, ako napr. keď by niekto povedal: ja teraz žijem len z podpory, len zo sociálnych dávok, stratil som prácu, to ani mne nedovolíte kradnúť? Veď aspoň v Tescu, inde nie..“
Niekedy ľudí mýli aj to, že plodivý význam manželského aktu považujú za plodivú funkciu. Nie, nemusíme mať úmysel dieťa splodiť, je celkom čestné a v poriadku, ak nemáme úmysel dieťa splodiť pre nejaký spravodlivý dôvod (ako už napr. vyššie uvedené). Pre zachovanie plodivého významu postačí to, že úmyselne svoj pohlavný manželský život nezneplodňujeme a nijako nezasahujeme do prirodzeného poriadku stvorenia. Ale ak by predsa k neplánovanému tehotenstvu prišlo (nič okrem úplnej zdržanlivosti alebo kastrácie nie je 100 %), sme ochotní dieťa prijať.
Ešte by som sa rada vyjadrila k spoľahlivosti metód na predchádzanie počatia. Ani sterilizácia by Vám nezaručila 100 % efektivitu, tú má len absolútna zdržanlivosť alebo kastrácia.
Medzi ľuďmi býva na prvom mieste kritizovaná nespoľahlivosť PPR, hoci spoľahlivosť prirodzených metód – konkrétne STM sa pri správnom používaní vyrovná spoľahlivosti hormonálnej antikoncepcie. (V svetovom odborom zdravotníckom časopise Human Reproduction bola uvedená nedávna štúdia o efektivite symptotermálnej metódy – je o nej informácia aj na stránke LPP. V súčasnosti sa stále viac výskum zameriava na PPR, hoci ho nemotivujú náboženské dôvody, ale najmä zdravotné. Aj spomínaná štúdia bola financovaná nemeckou vládou, prebiehala pod dohľadom univerzitných lekárov a svojím rozsahom a dĺžkou trvania asi nemá obdobu – 20 rokov, 900 párov.)
Problémom však býva práve to „správne používanie“. Vy píšete, že používate symptotrermálnu metódu. Neviem, či ste absolvovali kurz, či ste využili poradenstvo LPP , či máte vhodnú literatúru a pod. Nezriedka sa totiž môžeme stretnúť s prípadmi veľmi svojráznych metód, ktoré sú poskladané z rôznych rád a skúseností. Nie všetci, ktorí tvrdia, že poznajú a používajú PPR, túto metódu správne pochopili alebo aplikovali.
Stále máte možnosť využiť poradenstvo a sprevádzanie STM – či už telefonicky alebo cez emailovú adresu, alebo cez poradňu STM na našej stránke. (Kurz STM má jedno zo stretnutí venované aj návratu plodnosti po pôrode).
Vo Vašej situácii by sme Vám odporúčali používať symptotermálnu metódu s použitím konzervatívnejších – prísnejších – pravidiel (v praxi to značí využívať na manželské spojenie len obdobie poovulačnej neplodnosti). Prijatie týchto pravidiel znamená prijať do života možno viac zdržanlivosti, ale rozhodne nevyžaduje absolútnu zdržanlivosť.
A ešte pár slov k zdržanlivosti: zdržanlivosť sama osebe nie je zlom. Abstinencia môže byť prejavom zrelej lásky a úcty k partnerovi, i k Bohu. Poukazuje na schopnosť sebaovládania a na to, že naše manželstvo nestojí na sexe. Mnoho starších manželov sa sexu dobrovoľne vzdáva. A snáď v každom manželstve nastane situácia, kedy sú vážne a spravodlivé dôvody zdržať sa pohlavného styku na čas niekoľkých týždňov či mesiacov. Takéto obdobia sú bezosporu náročné. Ale paradoxne môžu manželstvo posilniť, pokiaľ ho obaja partneri dobrovoľne príjmu a rozvíjajú vzťah inými spôsobmi.
Odpoveď nebola stručná, ale veľmi mi záležalo na tom, aby ste mali komplexný pohľad na celú túto problematiku. V Lige pár páru sa snažíme naozaj úprimne pomôcť manželom v orientácii podľa mravných noriem. Mravné normy chránia určité hodnoty, a keď ich sprostredkúvame ľuďom, snažíme sa chrániť tým aj ich vlastné dobro. Totiž, ak je niečo proti morálke, je to zlé nie preto, že to nejaká abstraktná norma zakazuje, ale preto, že je to niečo, čo škodí človeku samotnému. Je to skutok vnútorne zlý, tj. tomu, kto si ho zvolí, škodí na tele i na duši. A to aj v prípade, keby sa pre takýto skutok rozhodol z nevedomosti (vtedy síce nemá vinu, ale to zlo a jeho následky pôsobia a zraňujú.)
Prajem Vám múdrosť Ducha svätého do Vašich rozhodnutí a ešte raz pokojné tehotenstvo.
Budem na Vás myslieť v modlitbe, osobitne na budúci týždeň, keď pôjdem do Magenty, kde žila sv. Gianna Beretta Molla, ktorá je patrónkou manželiek a matiek s rizikovým tehotenstvom. Nech Vás Pán sprevádza a žehná,

Schindlerová Mária, etická poradňa LPP.