(1. časť rozhovoru Márie Kohutiarovej s Máriou Schindlerovou, pre portál cesta +)
MÔŽEME VŠETKO, ČO JE V SÚLADE S LÁSKOU
Z pohľadu neveriacich sú kresťania chudáci hlavne kvôli sexualite: podľa nich si nemôžu veľa užiť, akurát môžu či musia mať veľa detí... Stretávaš sa s tým?
A to ešte nie je všetko, čo nemôžu: nemôžu kradnúť, nemôžu robiť daňové podvody, nemôžu zabiť svojich nepriateľov (ani priateľov), nemôžu byť neverní, podrážať nohy podriadeným ani nadriadeným, nemôžu klamať, nemôžu týrať zvieratá, nemôžu ničiť prírodu, nesmú šoférovať napití, nesmú byť grobianski k žene a deťom... Možno si niekto poklope po čele – že prečo montujeme do témy o sexualite čosi inšie. Ale podstata je tu rovnaká: ak je niečo zlé, tak je to zlé. Ak je zlé podvádzať, aj keby nejaký šéf povedal, že jeho podriadení podvádzať môžu, aj tak by to podvádzanie zostalo v samej podstate zlé.
V oblasti manželskej intimity teda Cirkev nie je autorom príkazov a zákazov, nariadení a predpisov... Ona len učí, trpezlivo vysvetľuje a hovorí, čo je pravdivé, dobré a dôstojné pre človeka a čo je s tým v protiklade. Takže jeden uhol pohľadu je: nemôžem si užiť sex s antikoncepciou; druhý uhol pohľadu hovorí: je to áno láske, áno sľubu, ktorý sme si dali, áno životu.
Má byť sexualita kresťanských manželov vďaka učeniu Cirkvi naozaj len nudný a technický proces?
Vyplýva z učenia Cirkvi, že pôjde o nudný a technický proces? V katechizme Cirkev hovorí napríklad toto: „Sexualita je prameňom radosti a potešenia: „Sám Stvoriteľ... ustanovil tiež, aby manželia v tejto úlohe [plodenia] nachádzali rozkoš a šťastie tela i ducha. Manželia teda nerobia nič zlé, keď túto rozkoš hľadajú a tešia sa z nej. Prijímajú to, čo im Stvoriteľ určil.“
Cirkev v podstate učí len to, že manželia majú žiť svoj manželský sľub, ktorý si dobrovoľne navzájom dali. To je milovať a ctiť – výlučnou, vernou láskou, ktorá je otvorená pre prijatie života. A žeby odmietnutie toho, čo nie je manželská láska, robilo manželstvo nudným? Znovu si pomôžem prirovnaním: Ak niekto získa vodičské oprávnenie, bude sa cítiť obmedzený, že nesmie ísť na červenú, že na stopke musí stáť, že musí dodržať rýchlosť, že musí brať ohľad na ostatných účastníkov cestnej premávky?
Možno niekedy áno – ale rozumný človek vie, že tieto obmedzenia sú nutné a sú tu pre naše dobro, aby sme prišli do cieľa cesty. Podobne je to aj v manželstve: je to cesta – spoločná cesta – k cieľu života, zjednoteniu sa v láske s Tvorcom života a lásky.
Výčitky voči Cirkvi a jej pohľadu na manželskú sexualitu majú aj mnohí veriaci... Prečo?
Lebo nespoznali podstatu, logiku, hĺbku a krásu toho, čo Cirkev hovorí o ľudskej láske. Konkrétne si vezmime encykliku Humanae vitae, kde sa Cirkev celkom jasne vyjadrila k téme odovzdávania ľudského života. Nie je to encyklika len o antikoncepcii a nie je určená len katolíkom, ale všetkým ľuďom dobrej vôle. Naša opakovaná skúsenosť na stretnutiach so snúbencami či manželmi je, že sa sotva nájde niekto, kto ju pozná a kto ju prečítal. Podobne je to aj s už spomenutým Katechizmom Katolíckej cirkvi. Preto je aj tu cesta: oboznamovať ľudí s tým, čo Cirkev v skutočnosti učí o manželskej láske.
Klasickou hláškou predovšetkým mužov je: „Čakal som do svadby, O. K., a prečo teraz aj tak všetko a vždy nemôžem?“
Môžeme všetko, čo je v súlade s láskou, ktorú sme si do manželstva sľúbili. Čo je proti nej, je zlé, nesprávne. Takže ak niekto „čaká do svadby“ len tak, ako sa čaká na otvorenie
obchodu, nepochopil, čo znamená sviatostné manželstvo. Alebo znovu: ak sa pripravujete na získanie vodičského oprávnenia, učíte sa dopravné predpisy. Ani po získaní vodičáku ich nemôžete svojvoľne meniť – ak im nerozumiete, tak sa učíte pochopiť ich.
Druhou vážnou záležitosťou je, že ešte stále sa presadzuje aj v sexualite termín podriadenosti ženy mužovi, akoby len on určoval, čo, kedy a ako...
Myslíte na podriadenosť na manželskom lôžku? Neviem o tom, že by to niekto presadzoval – ak myslíte na Cirkev, tá hovorí o takej vízii manželskej lásky, ktorá je obrazom vzťahu Krista a Cirkvi – tak ako on nežne miluje Cirkev, svoju nevestu, že seba samého vydal za ňu, nikdy si nenájde inú nevestu, aj keby mu ona bola tisíckrát neverná... Ak sa hovorí o takzvanej manželskej povinnosti, predovšetkým ide o povinnosť byť verný manželskému sľubu – milovať a ctiť.
A logicky potom nie je láska, ak by niekto vyžadoval jednostrannú podriadenosť, povinnosť vyhovieť v sexuálnej oblasti bez ohľadu na spravodlivé požiadavky a stav toho druhého. Manželstvo nie je v žiadnom prípade legalizáciou sexu na požiadanie. Nikto predsa nesľúbil, že sa stane v manželstve sexuálnym otrokom.
Pokračovanie prinesieme v budúcom čísle.
(Mária Schindlerová robí dlhé roky poradkyňu v oblasti, ktorá zatiaľ nemá v Cirkvi na Slovensku obdobu: vďaka vyštudovanej náuke o rodine, aktívnemu lektorstvu LPP, práci s rodinami a so snúbencami, ale aj zo zážitku vlastného manželstva dáva v rámci etickej poradne Ligy pár páru odpovede pre manželov, ktorí zápasia o pravdivé videnie
svojej intimity z pohľadu Cirkvi a viery. )
Redakčná poznámka. Celý rozhovor s Máriou Schindlerovou zverejnikl portál cesta+ http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/v-dobrom-a-zlom-maria-schindlerova; Keďže Noviny z rodiny sú od svojho založenia v r. 1992 spoločným projektom Ligy v Čechách aj na Slovensku, článok uverejňujeme z láskavého súhlasu redakcie, aby si ho mohli prečítať aj členovia a sympatizanti Ligy pár páru České republiky.