Konštatovaním : „Každému človeku od jeho počatia až po prirodzenú smrť prislúcha ľudská dôstojnosť“ – sa začína dokument Kongregácie pre náuku viery Dignitas Personae, ktorý koncom minulého roka (12.12.2008) predstavila Svätá stolica a ktorý sa zaoberá otázkami bioetiky. Píše sa v ňom:
„Cirkev s dôverou prihliada na vedecký výskum, ale zároveň vyzýva všetkých zainteresovaných k etickej a sociálnej zodpovednosti. Základným princípom je to, že „ovocie ľudskej generácie od počiatku života, teda od vzniku zygoty – bunky, ktorá vznikne splynutím vajíčka a spermie – je potrebné priznať právo osoby, človeka, spomedzi ktorých tým najdôležitejším je právo na život“.
Pre krátke priblíženie tohto dokumentu prinášame článok Doc. ThDr. MUDr. Jána Ďačoka SJ, PhD., ktorý bol zverejnený TK KBS – dátum: 12. 12. 08:
Inštrukcia reaguje na mimoriadny pokrok biomedicínskych vied, ktorý otvára nové liečebné možnosti, ale vedie aj k vážnym etickým a morálnym otázkam. Je zameraná na formáciu svedomia a je adresovaná nielen veriacim, ale aj všetkým tým, ktorí hľadajú pravdu. Nadväzuje na postoj Katolíckej cirkvi o dôstojnosti a ochrane ľudského života, ktorý vyjadruje inštrukcia Kongregácie pre náuku viery Donum Vitae (Dar života, 1987) a encykliky pápeža Jána Pavla II. Veritatis Splendor (Jas pravdy, 1993) a Evangelium Vitae (Evanjelium života, 1995).
Inštrukcia má tri časti. Prvá (1) rozoberá niektoré antropologické, teologické a etické hľadiská, ktoré sa týkajú ľudského života a plodenia. Druhá (2) časť sa venuje novým problémom, ktoré súvisia s odovzdávaním ľudského života a tretia (3) časť skúma niektoré nové liečebné návrhy, ktoré súvisia s manipuláciou ľudského zárodku alebo ľudského genetického materiálu.
(1) Inštrukcia jednoznačne prehlasuje, že je nutné rešpektovať každú ľudskú bytosť od okamihu počatia až po prirodzenú smrť. Ľudskú bytosť treba rešpektovať a prijímať ako osobu už od jej počatia. A preto od toho istého okamihu sa jej majú uznať práva osoby, hlavne neodňateľné právo na život. Prirodzeným a dôstojným miestom odovzdávania života je iba manželstvo a rodina, kde sa môže počať nový jedinec na základe vzájomného oddania sa a spojenia manželov.
(2) Pri ťažkostiach s otehotnením možno prijať iba také techniky, ktoré napomáhajú manželské sexuálne spojenie a jeho plodnosť. Inštrukcia odmieta všetky techniky umelého heterológneho oplodnenia (pohlavné bunky sú od inej osoby – darcu) a techniky umelého homológneho oplodnenia (pohlavné bunky sú od manželov), ktoré nahrádzajú manželský pohlavný styk. Inštrukcia povzbudzuje neplodné páry k adopcii detí – sirôt. Odsudzuje všetky techniky oplodnenia v skúmavke, pri ktorých sa zničí až 80% prenesených ľudských zárodkov. Tieto techniky vopred počítajú s „obetovaním“ – zničením mnohých ľudských zárodkov v prospech života iba niektorých, čo je neprijateľné. Dokument odmieta aj techniku prenesenia jednej spermie do vajíčka (ICSI), zmrazovanie a odmrazovanie zárodkov, zmrazovanie vajíčok za účelom umelého oplodnenia, zníženie počtu zárodkov a predimplantačnú diagnostiku ako nedôstojné a manipulačné. Rovnako odmieta aj tie postupy, ktoré zabránia oplodnenému vajíčku zahniezdiť sa v maternici alebo odstraňujú už zahniezdené vajíčko z výstelky maternice a tak spôsobujú potrat.
(3) Inštrukcia považuje ľudské klonovanie za nedôstojné človeka, neprirodzené a nemravné, a preto neprijateľné. Génovú liečbu pripúšťa iba na úrovni telových buniek, ale nie pohlavných buniek. Inštrukcia odmieta získavanie a liečebné používanie kmeňových zárodočných buniek, čo je spojené so zničením ľudského zárodku, ale schvaľuje liečebné používanie dospelých kmeňových buniek, ktoré možno získať z pupočníkovej krvi po pôrode alebo z organizmu dospelého človeka. Inštrukcia rovnako odmieta aj kríženie človeka so zvieraťom. Používanie „biologického materiálu“, ktorý bol získaný eticky neprijateľným spôsobom (napr. z ľudských zárodkov za cenu ich zabitia), odsudzuje ako ťažký priestupok proti morálke.
Inštrukcia chce brániť hodnotu a dôstojnosť každej ľudskej bytosti, ktorej prameňom je sám Boh Stvoriteľ. Cirkev nechce predkladať ľuďom iba mnohé zákazy. História ľudstva však dostatočne dosvedčuje, ako človek zneužil a zneužíva svoju moc a schopnosti, ktoré dostal od Boha. Touto Inštrukciou chce Cirkev znovu potvrdiť dôstojnosť, základné a neodňateľné práva každej ľudskej bytosti aj v počiatočných štádiách svojej existencie a chce zdôrazniť nutnosť ochrany a rešpektu od všetkých.