Dodo a Simona Predáčovci

     Praktizovaním PPR Boh neustále volá manželov k spoznaniu reči vlastného tela, k prijatiu zodpovednosti a k obetavej láske vo všetkých oblastiach manželského života. Volá po skutočnom zrovnoprávnení muža a ženy.

     Vyzýva nás mužov, aby sme sa nezriekli svojej zodpovednosti na spoločnom intímnom živote. Pozýva nás porozumieť plodnosti vlastnej manželky a spolupodieľať sa nielen na uskutočnení manželského objatia (nestačí byť len ústretový a manželke pošepnúť: „Povedz mi, keď už budeme môcť…“), ale aj na rozhodovaní, kedy si prejaviť lásku pohlavným spôsobom a kedy nie. Mnohé ženy svedčia o tom, že pocítili úľavu a stali sa uvoľnenejšími pri intímnom objatí, odkedy sa ich manželia naučili rozumieť ich plodnosti. Vzájomná úcta a skúsenosť aj s periodickou zdržanlivosťou v plodnom období (ak manželia predchádzajú počatiu), ktorá je nevyhnutnou súčasťou praxe prirodzených metód, pomáha manželskému páru vzájomne sa rozprávať a naučiť sa odoprieť si niečo príjemné v záujme spoločného cieľa.

PPR napomáha k svätosti manželov, ku ktorej sme povolaní, a preto by bolo nesprávne myslieť si, že PPR je záležitosť len mužskej zdržanlivosti. PPR je rovnako výzvou aj pre ženy. V čom?

Mnohí muži môžu svedčiť o tom, ako sme im my, ich manželky svojim správaním „pomohli“ zlyhať, alebo ako sme im naopak pomohli prekonať rôzne pokušenia v čistote. Napríklad tým, že sa im láskyplne odovzdáme aj vtedy, keď náš záujem o intímny styk nie je taký intenzívny ako záujem našich manželov. Aj sv. Pavol uvedomujúc si nebezpečenstvá nevery vravel: „Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť.“ (1.Kor;7,5).

Prirodzené plánovanie rodičovstva teda nie je len o metóde predísť alebo docieliť počatie, ale pomáha manželom rozvinúť práve tie osobné hodnoty, ktoré sú potrebné pre celoživotné manželstvo vo vzájomnej dôvere – vlastnosti akoje  zodpovednosť, trpezlivosť, láskavosť a sebaovládanie. Tie apoštol Pavol označuje za ovocie Ducha (Gal 5,22-23).