Mesto Erzin v tureckej v provincii Hatay, ktorá je jednou z naviac postihnutých oblastí tohtoročným zemetrasením, nehlási ani jednu obeť. Následky zemetrasenia sa prejavili poškodením niektorých pár budov, ale nezrútili sa, nie sú tam trosky ani ranení. Starosta Erzinu má prosté vysvetlenie: mesto v minulosti nepovolilo takzvané stavebné amnestie a na jeho území nestoja žiadne nelegálne budovy. Spomínané amnestie z roku 2019 spočívali v tom, že úrady povolili pokračovať vo výstavbe domov po zaplatení pokuty napriek tomu, že sú v nich nedostatky. Cieľom amnestií bolo „vyriešiť problém“ s bývaním.
Starosta Erzinu s vedením mesta však nepovolili žiadnu nelegálnu výstavbu. V prípadoch, kde sa o ňu niektorí pokúsili, prijali rozhodnutie o demolácii. Týmto spôsobom sa snažia zmeniť mentalitu obyvateľov, aby neočakávali od štátu žiadne ústupky ohľadom nelegálnych stavieb.
Možno sa toto dôsledné trvanie na dodržiavaní stavebných noriem v predošlých rokoch nijako zvlášť neprejavilo. Ale pri tom zemetrasení sa ukázalo, že má význam, že toto je najlepšia prevencia pred následkami zemetrasenia.
Myslím, že podobne sa môžeme pozrieť aj na dodržiavanie mravného zákona. Veď všetci naokolo ho nedodržiavajú… takmer všetci praktizujú nejakú formu antikoncepcie… zdržanlivosť nie… aký význam má to náročné dodržiavanie nejakej etickej normy? Možno sa nejako takto pozerali v minulých rokoch na toho tureckého starostu a vedenie Erzinu tí, ktorým zamietli povolenie na stavbu alebo ktorým zbúrali nevyhovujúcu alebo nelegálnu stavbu: všetci potrebujú bývať… kde máme vziať na iné?… mali ísť na ulicu?… veď tie normy sa nedajú dodržať, aj tak sú „predimenzované“, to je len pre niektorých…
Možno aj my desiatky rokov nepocítime, že by to nejako nášmu manželstvo škodilo, ak by sme tú antikoncepciu povolili… aspoň niekedy… aspoň niekde… Ale ak chceme, aby stavba nášho manželstva vytrvala a odolala „zemetraseniam“, je potrebné uveriť, že Cirkev vie, prečo tak trvá na tom, že jej náuka nie je jej, ale Kristova.
Tie „stavebné normy“ si nevymyslela ona – tie zákony a zákonitosti uspo-riadal hlavný Architekt. Predstavte si, že by sám Kristus zostúpil z neba, v tele z mäsa a kostí, živý… zazvonil by u vás pri bráne a povedal by vám: ja viem, že je to náročné. Ale uver mi. Uver, že viem, čo znamená láska – tá náročná, až po kríž. Uver, že dom tvojho manželstva odolá búrkam, ak nepôjdeš nelegálnou cestou.
Ježiš je živý aj dnes. Hovorí k nám cez Cirkev. Ona nemá moc zmeniť jeho zákon, aj keď sa nám môže vidieť tvrdé a náročné, niekedy aj nemožné ho zachovať. Aj my, ktorí sa snažíme o šírenie tejto pravdy, na vlastnej koži pociťujeme náročnosť tohto života.
A tak ako zemetrasenie prišlo a zasiahlo všetkých, zomrelo mnoho nevinných, a nie „za trest“, ale sčasti aj ako následok rozhodnutia iných, podobne sa ani my dnes nevyhneme tým búrkam a zemetraseniam, ktoré ohrozujú naše manželstvá a vzťahy. A síce sa im nevyhneme, ale máme možnosť už dnes, teraz, pracovať na preventívnych opatreniach. Buďme teda vďační, že máme normy… to naozaj nie je len ideál, ale základ, ako hovorí Písmo:
„Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“ (Mt 7, 21. 24–27)
Mária Schindlerová