Používame cookies. +

utopia   Utópia je vlastne miesto, ktoré neexistuje. Alebo existuje, ale len v predstave. Vo svete „keby...“. Skúsme sa teda na chvíľu preniesť do takéhoto sveta utópie: Keby tak všetci ľudia žili prirodzene, v tom najvlastnejšom zmysle slova. Teda v súlade s logikou sveta a vesmíru.
Áno, keby nikto, naozaj nikto nepomýšľal na použitie antikoncepcie. Muži a ženy by sa milovali. Boli by zodpovední. Ovládali by sa.

Snažili by sa nezamieňať si lásku so žiadostivosťou. Všetci by vítali nový život ako dar. Ale pretože by žili v tomto svete, neboli by ušetrení od námahy a starosti o živobytie. V zhode so zodpovednosťou by sa učili orientovať vo svojej plodnosti. Možno naivne, ale myslím si, že by boli ľudia viac súdržní. A iste by sa aj vtedy stalo, že niekto by otehotnel nie plánovane. Možno preto, žeby sa pomýlil. Alebo na chvíľu pripusťme, že nie všetci by boli zodpovední. Aj tak by asi bolo viac tých rodín, kde by bolo viac detí ako jedno či dve.
   Možno v takomto svete, kde by sme vedeli, že nemáme všetko tak absolútne pod kontrolou, že nie sme pánmi života, by sme boli viac vďační za dar života a boli by sme zhovievavejší k tým, ktorí by mali viac detí, ako sami pôvodne zamýšľali. A najmä by nás tak neovládal strach z mienky okolia.
   
Veď si len predstavme: bolo by také hrozné zistiť, že na ceste je nový život?  Keď by to mali všetci okolo podobne? Bolo by také nereálne, že máte piate, šieste, siedme... dieťa? Keď by ste tým nijako nevyčnievali z radu? Alebo že máte dieťa v 45-ke, keď by ste mali okolo viac takýchto mám? Alebo keby ste žili, dajme tomu, na nejakom ostrove, kde by ste boli sami, možno ešte s pár ľuďmi, ktorí by vás mali radi a priali by vám – bolo by to také nemožné prijať do svojej mysle, srdca... myšlienku na ďalšie dieťa?
   Možno nás viac ovplyvňuje mienka okolia, než si dokážeme pripustiť.
   A späť do reality: je pravda, že nežijeme v takomto svete utópie. Žijeme v prostredí, kde je normou mať jedno – dve deti, a kto má viac, už je pod drobnohľadom okolia, ktoré niekedy dosť netaktne zisťuje, či sme to plánovali, či máme dosť financií, koľko máme izieb v byte či dome, koľko muž zarába...
   A tak, ako sa hovorí: keby nebolo keby, boli by sme v nebi. Ale zatiaľ sme tu, na tomto svete.
   A napriek tomu, že sa stretáme s nepochopením, tak máme možnosť svet okolo nás ovplyvňovať. Možno to, že sme prijali ďalšie dieťa, niekoho iného povzbudí, aby sa nebál ďalšieho tehotenstva. Veď bytie je vždy viac ako „nebytie“.

Mária Schindlerová

Pozn. red.: Utopie? Nikoli, nýbrž nutná podmínka pro přežití západní, křešťanské civilizace. Pomoc k realizaci této vize je hlavním smyslem apoštolátu Ligy pár páru!