Všetko má svoj čas a svoju chvíľu
každé úsilie pod nebom.
Svoj čas má objímať sa,
svoj čas má zdržovať sa objatia.
Kaz 3, 1.5b
Prečo písať o tvorivej zdržanlivosti?
Z vlastnej skúsenosti i zo skúsenosti
iných vieme, ako je pre väčšinu z nás niekedy (alebo dokonca vždy)
ťažké zachovávať pohlavnú zdržanlivosť. Cieľom tohto letáku je podeliť
sa s vami o úvahy a nápady ako premeniť zdržanlivosť plodnej fázy
z neprekonateľnej prekážky na niečo pozitívne.
Pri praktizovaní prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR) a v rozhovore
s inými pármi sme si všimli určité postoje a spôsoby správania,
ktoré môžu mať veľmi pozitívny alebo negatívny vplyv na zachovanie
periodickej zdržanlivosti.
Záväzné rozhodnutie
Jedným z kľúčov úspešného zachovania tvorivej zdržanlivosti je záväzné rozhodnutie.
Sme presvedčení, že je to ako prestať fajčiť. Pokiaľ ste sa naozaj pevne
nerozhodli, asi to sotva dokážete. Záväzne sa rozhodnúť pre dodržiavanie
periodickej zdržanlivosti znamená, že si už "nedáte ďalší pohárik", ktorý by
oslabil vašu vôľu tak, že by ste sa už nedokázali ovládnuť. Znamená to, že
nepôjdete vo svojej telesne intimite tak ďaleko, aby ste boli v nebezpečenstve
straty sebakontroly. Znamená to, že v plodnej časti cyklu nebudete čítať zmyselné
romány a dráždivé časopisy. (Ozajstné rozhodnutie vlastne znamená
vyhýbať sa dráždivému čítaniu, filmom, televíznym programom zásadne a
vždy). Boh chce, aby vaše manželstvo bolo čisté a chce Vám pomáhať žiť podľa
jeho vôle. "Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj
schopnosť, aby ste mohli vydržať" (1 Kor 10,13). Avšak manželská čistota musí
byť vašou vôľou - preto je potrebné záväzné rozhodnutie.
Ale čo je to záväzné rozhodnutie? Znamená to byť celou svojou bytosťou presvedčení,
že to, čo robíte, je správne a že chcete konať správne za akýchkoľvek
okolností. My sami spätne zisťujeme, že po takomto rozhodnutí sa pre manželskú
čistotu sme prestali robiť to, čo nášmu vzťahu predtým škodilo. Spoločná
ochota znášať ťažkosti periodickej zdržanlivosti za všetkých okolností náhle
premenila plodnú fázu z obdobia bolesti a niekedy pocitu viny, na zážitok,
ktorý bol takmer radostný. Stala sa veľmi významným vzájomným darovaním
sa. Cena tohto daru bola o to väčšia, že sme obidvaja vedeli, čo každého z nás
stojí.
Duchovné spojenie
Ak sme sa pevne rozhodli, sme na ceste. Sme pripravení pozrieť sa na ďalšie
činitele, ktoré majú vplyv na náš vzťah.
Spoločne sme sa rozhodli a zaviazali praktizovať PPR. Pozorujeme a zaznamenávame
príznaky plodnosti, tešíme sa z krásneho zážitku intímneho spojenia
až do obdobia zdržanlivosti. Naraz je všetko iné. Vedeli sme, že vylúčenie
pohlavného styku v plodnej fáze nebude práve "prechádzka rajskou záhradou",
ale netušili sme, že to bude až také ťažké! (pokračovanie vo vnútri)
Naše pocity v tejto dobe ovplyvňuje viacero činiteľov. Po prvé, ako zrejme patrí
k ľudskej povahe, túžime vždy najviac po tom, čo nemôžeme mať. Po druhé,
a to nemôžeme podceňovať, sme stále bombardovaní televíziou, rozhlasoma ostatnými médiami, ktoré naznačujú a niekedy priam dotieravo vnucujú
názor, že pohlavná aktivita je tým najdôležitejším v živote a dobrovoľne sa jej
zriecť je nenormálne.
Keď však prídu ťažké chvíle alebo dni, to hlavné, na čo sa máme upriamiť, je,
že nechceme žiadnu formu umelej antikoncepcie, pretože sme o užitočnosti
PPR pre naše zdravie a manželstvo presvedčení a považujeme to aj za vec
nášho vzťahu k Bohu. Pre nás veriacich je vedomie Božej prítomnosti v ťažkých
situáciách pomocou a posilou, ktorú neveriaci ešte nepoznajú. Boh nám
pomôže prekonať všetky ťažkosti, ktoré s tým súvisia. Treba ho len prosiť.
Pochopte nás teraz správne. On neodstráni všetky pokušenia, ani chvíle "bolesti
a trápenia", ale dá nám silu a vytrvalosť potrebnú na víťazstvo. Pravé
manželstvo, to nie sú len dvaja ľudia, ktorí spolu žijú - to je muž, žena a
Boh. Aby bolo úspešné, je treba vybudovať pevný duchovný vzťah jedného s
druhým a s Bohom. To neznamená len prosiť o pomoc, keď máme ťažkosti.
Potrebujeme sa naučiť byť na Boha stále napojení.
Napriek tomu, že sme obidvaja zvyknutí pravidelne sa modliť, modlitby v kostole
boli spočiatku jediné, ktoré sme hovorili spoločne. Teraz sme zistili, že
nám unikali niektoré veľké Božie dary, pretože sme si ako manželia neurobili
čas na spoločnú modlitbu.
Ak chceme pochopiť význam spoločnej modlitby, mali by sme sa zamyslieť
nad tým, ako sme boli stvorení. "Na to Boh povedal: Urobme človeka na náš
obraz a podľa našej podoby." (Gn 1,26a). A o niečo neskôr čítame: "Tu Pán Boh
dopustil na Adama tvrdý spánok a keď zaspal, vybral mu rebro a jeho miesto zaplnil
mäsom... Vtedy Adam povedal: Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho
mäsa! Preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža. Preto muž opustí svojho
otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom." (Gn 2,21.23-
24).
Keď čítame, že Pán Boh vzal len časť Adamovho tela, aby z nej stvoril Evu, je
to pre nás znamenie, že vzal tiež len časť Adamovej duchovnej existencie. Zo
skúsenosti vieme, že muž a žena sú rozdielni nielen telesne. A keďže sa dopĺňajú
ich fyzické rozdiely, nemalo by to isté platiť aj o rozdieloch duchovných?
Teraz prichádzame k myšlienke, ktorá nás osobne veľmi oslovuje. V liste
Efezanom píše Pavol, ako Ježiš miluje Cirkev a odvodzuje od toho: "Tak sú aj
muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku,
miluje seba samého." (Ef 5,28)
Potom, keď vysvetlí, ako sa človek stará o svoje telo, ako aj Kristus o cirkev,
cituje z knihy Genezis: "Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej
manželke a budú dvaja v jednom tele." (Ef 5,31) Keď čítame tento text samotný
v knihe Genezis, zdá sa, že ide skôr o telesné spojenie: budú jedným telom.
Avšak v súvislosti s Pavlovými listami ide zrejme o viac než len telesné spojenie.
Zdá sa, že ide o duchovné väzby a ich prelínanie sa medzi manželom a
manželkou.
Boh nám dal dar plodnosti spojením našich rozdielnych, ale vzájomne sa dopĺňajúcich
tiel. Nemohlo by duchovné spojenie manželov - spoločná modlitba
- byť rovnako plodné duchovným spôsobom? Veríme, že áno.
My sme si naozaj všimli, že v období, keď zachovávame pohlavnú zdržanlivosť,
vtedy prirodzene vystupuje do popredia duchovná stránka nášho vzťahu: viac
si ju uvedomujeme. Pozorujeme, že keď strávime určitý čas modlitbou ráno a
večer, náš život je pokojný.
Naopak, keď svoj duchovný život zanedbávame, máme skutočné ťažkosti
vyrovnať sa so zdržanlivosťou.
Keď sa ako manželský pár spojíme v modlitbe, môžeme prežiť duchovnú
jednotu, ktorá je svojim spôsobom rovnako uspokojujúca ako telesné
spojenie. To je dar - milosť manželstva. Keď tento dar prijmeme a
používame ho, objavíme nový obohacujúci aspekt v našom spoločnom
živote a vo vzťahu k Bohu.
Telesné spojenie
Videli sme, v čom spočíva skutočné rozhodnutie a aké je dôležité. Všimli sme
si, akým významným činiteľom je pre väčšinu ľudí duchovné spojenie, keď
majú úspešne praktizovať PPR. Pozrime sa teraz na telesné spojenie.
Na prvý pohľad je to jednoduché. Skrátka, počas plodnej fázy sa nebudete
pohlavne stýkať. Naliehavo vám ale radíme, aby ste sa v tej dobe nesnažili
jeden druhému vyhýbať, ako to niektorí z nás skúšali. Najväčší problém nie je
v tom, ako nás Pán Boh stvoril, ale v tom, čo v oblasti ľudskej sexuality od nás
očakáva spoločnosť okolo nás.
Verejná mienka sveta o telesnom styku by sa dala popísať nasledovne: dotýkať
sa je vzrušujúce, a prečo nepokračovať? Každý dotyk musí viesť k pohlavnému
styku, alebo prinajmenšom orgazmu. Tento názor ale môže spôsobiť ťažkosti
v každom vzťahu a je v rozpore s teóriou aj praxou životného štýlu, ktorý
prinášajú prirodzené metódy. Ak majú manželia zvládnuť zdržanlivosť
plodného obdobia, je telesný kontakt nutný. Človek potrebuje telesný
kontakt s ľuďmi, ktorých má rád. Ale telesný kontakt nemusí vždy viesť
k pohlavnému styku. Keď pochopíme, že držať sa za ruky, okolo ramien,
pohladenie a platonické objatie sú spôsoby vyznania lásky, ale nemusia byť
vždy pozvaním k pohlavnému styku, prešli sme veľký kus cesty k úspešnému
zvládnutiu periodickej zdržanlivosti. Vedomie, že každý dotyk neznamená
automaticky cestu do spálne, môže byť niekedy dokonca úľavou.
Väčšina z nás potrebuje niekoľko cyklov, než si na takéto niečo zvykneme.
Pokiaľ je niekto z vás presvedčený, že pohladenie a každý bozk sú výzvou k
pohlavnému styku, bude chvíľu trvať, než sa prevychováte a nenecháte sa uniesť
každým platonickým objatím. Netrápte sa tým, a aj keď sa to bude spočiatku
zdať ťažké, nevzdávajte to. Práve teraz sa prejaví pevnosť vášho rozhodnutia a
vášho duchovného spojenia. Keď sa budete spolu modliť za prekonanie svojich
problémov, nakoniec sa vám to predsa podarí.
Tí šťastnejší z vás, ktorí prežili svoje dvorenie cudne, môžu teraz znova prežívať
radosť zo vzájomného objatia, ktoré nevrcholilo intímnym stykom. Tí,
ktorí takéto šťastie nemali, sa budú radovať z príležitosti učiť sa byť nielen
milencami, ale i priateľmi.
Citové spojenie
Je to, čo zväčša chýba manželom, ktorých manželstvo je v kríze a rozpadá
sa. Práve tento základný prvok manželského vzťahu je veľmi posilňovaný
praktizovaním PPR.
Pozrime sa na bežný manželský pár, ktorý používa antikoncepciu. Obaja sú
vyťažení v zamestnaní, každodennými prácami okolo domácnosti, venujú
sa deťom, prípadne koníčkom. Večer doháňajú to, čo nestihli cez deň a keď
zatúžia po sebe a nájdu si čas na milovanie, milujú sa a potom za okamih
zaspia. Poznáme všetci páry (prípadne sme takým párom sami boli alebo
dosiaľ sme), kde je toto všetko, čo manželia spolu prežívajú. A život postupne
mení každého inak. Naraz sa objaví problém, vznikne kríza a títo ľudia sa už
natoľko zmenili, že sú si vlastne celkom cudzí, nevedia nájsť spoločnú reč...
Človek, s ktorým vstupovali do manželstva, už neexistuje, je celkom iný.
Pri praktizovaní PPR sa takéto nebezpečenstvo odhalí veľmi rýchlo. Ak váš
doterajší vzťah závisel od občasného intímneho styku, naraz v plodnom období
zistíte, že je medzi vami prázdno. Čo teraz?
V našom manželstve takáto situácia nastala. Mysľou nám chodili myšlienky:
Ako je to možné? PPR zničilo náš vzťah! Predsa sme obaja verili, že PPR je
Božia vôľa pre naše manželstvo. Malo nám pomáhať a nie nás raniť.... Kto to
zažil, dosvedčí, aké zdrvujúce je takéto poznanie.
Na druhej strane sme premýšľali, či nám neuniklo niečo dôležité. A tak sme
hľadali odpoveď - modlitbou.
Pomaly sme začali chápať, že náš telesný vzťah sa má striedať
v mesačných cykloch. Pán Boh stvoril ročné obdobia, hodiny, dni a
noci. Cykly sú teda celkom normálne. Čo nám teda zostáva? Predsa
okrem telesnej má náš vzťah tiež citovú a duchovnú stránku. Nebolo
by vhodné, aby sme nahradili intímny styk (ak sa ho máme v plodnom
období na čas vzdať) rozvíjaním citovej a duchovnej stránky našej
manželskej lásky? Skúsili sme to - išlo to!
Zistili sme, že namiesto toho, aby sme ticho trpeli, cítili sa nepochopení,
nemilovaní a ľutovali sa, teraz spolu hovoríme (to je nápad!) a stále
hlbšie spoznávame jeden druhého. O niekoľko mesiacov sme si všimli,
že sa nám vracia to niekdajšie vzrušenie z dôb prvého zoznámenia, keď
sme spolu začali chodiť. Znovu sme sa zamilovali.
Keď budete spolu hovoriť o svojich pocitoch v plodnej fáze (a neuškodí
to samozrejme aj inokedy), i keď budú záporné, nezačínajte, prosíme,
vetu slovami: mal by si..., ale hovorte za seba, napr.: páči sa mi...,
mrzí ma..., teší ma... Uvidíte, že sa do vášho manželstva začne vracať
romantika a budete prežívať radosť.
