Používame cookies. +

(2. časť rozhovoru Márie Kohutiarovej s Máriou Schindlerovou na portáli cesta +)

HRANICOU MEDZI DOBROU A ZLOU MANŽELSKOU SEXUALITOU JE HRIECH

Okolo manželskej sexuality kresťanov je plno mýtov, dajme teda veci na pravú mieru: čo vlastne môžu v spálni?

V spálni môžu, samozrejme, spať :) a môžu a majú milovať (a to aj inde, nielen v spálni :)). Bližšie: môžu a majú denne žiť svoj manželský sľub, ktorého obsahom je sebadarovanie: teda vlastné slobodné, verné, úplné vydanie sa tomu druhému, osobitne v manželskom akte, ktorým slávia svoje manželstvo.

Existujú nejaké hranice, ktoré sa nedajú prekročiť ani v rámci manželskej sexuality?

Stále hovoríme o tom istom: hranicou je hriech. V oblasti manželskej sexuality je hriechom to, čo je proti manželskému sľubu. Ak sme pred chvíľou povedali, že manželský akt je slávením manželstva, je to preto, lebo doslova stelesňuje manželský sľub. Ale nie každý sexuálny akt medzi manželmi je manželský akt. Ak je sexuálny akt vynútený: „Daj mi, lebo ja si potrebujem uľaviť a uspokojiť svoju potrebu,“ tak druhá strana sa, pochopiteľne, cíti využitá. Muži bývajú viac v pokušení použiť svoju ženu ako prostriedok na svoje uspokojenie, ženy zas bývajú viac v pokušení využiť muža len ako darcu biologického materiálu, hrubo povedané ako inseminátora. Manželský akt má vyjadrovať rečou tela to isté, čo si muž a žena sľúbili v manželskom sľube rečou slov: v láske a úcte jednotu a tiež si odovzdali svoju potenciálnu plodnosť. Manželstvo má byť spoločenstvom lásky a života – ich láska potom presahuje prítomnosť aj osoby samotných manželov, lebo zasahuje do budúcnosti tým, že môžu spolupracovať so Stvoriteľom na odovzdávaní života a vzniku nových ľudských bytostí. Asi stále nevieme dosť oceniť toto úžasné pozvanie byť obrazom života Trojice.

Nielen neveriaci muži si prilepšujú svoj sexuálny život sledovaním pornografie. Je prínosom do intimity?

Sex je progresívny, hovorí psychológia. Znamená to, že človeku sa vždy bude zdať, že by mohol zažiť ešte lepší pôžitok, ešte niečo iné, nikdy nemá dosť. Keď vieme, že v dôsledku dedičného hriechu sú naša vôľa a rozum naklonené k zlu, jasnejšie vidíme, že táto stála túžba po niečom novom veľmi ľahko ide smerom dolu, k čím väčšej špine. Človeku nestačí normálny sex, chce vyskúšať sex orálny, potom análny, potom sex s človekom rovnakého pohlavia, niekto s dieťaťom, so zvieratami... Alebo v pornografii nejde len o zobrazenie sexu, ale posúva sa to k sadizmu, týraniu, ovládaniu... A všetko sa to obhajuje vetou: „Ak ti to robí dobre a nikomu tým neubližuješ, tak je to O. K.“ No ktorá žena je nadšená, že jej muž pozerá porno? Túži byť porovnávaná s tými herečkami, ich telom a proporciami? Kto chce byť zredukovaný na kus mäsa? A nehovorme ani to, že to nikomu neubližuje: ak to aj manželia sami necítia, každé sledovanie alebo stiahnutie takéhoto videa je podieľaním sa na zneužívaní tých žien a mužov, ktorí to neraz nerobia dobrovoľne.

Veľa vecí okolo sexuality rozoberajú muži zvlášť sami so sebou a ženy zvlášť a aj tak sa mnohokrát nevedia zhodnúť. Čo má napríklad urobiť pár, keď muž chce nejaké zvláštnejšie sexuálne praktiky, ale žena s tým nesúhlasí?

Skôr sa mi vidí, že ženy hovoria o vzťahoch a intimite navzájom, ale muži nie, respektíve určite menej. No k otázke: láska nenúti druhého k tomu, čo je proti jeho svedomiu. To nie je len o vzájomných kompromisoch. Manželia si majú navzájom pomáhať žiť v pravde svoj manželský sľub. Môže sa stať, že raz je slabý jeden, raz druhý. Padáme, zlyhávame. A Bohu nerobia problém naše pády a zlyhania, len nedostatok pokánia: ak svoje zlyhania vyhlásime za normálne, že inak sa nedá. Lebo on nám prvý prichádza na pomoc – sviatosťou manželstva, Eucharistiou, sviatosťou zmierenia... Manželstvo je cesta a jednota v ňom je stály proces, stála výzva. Kedysi som prečítala výstižné prirovnanie: predstavme si, že kráčame akoby po lúčoch k slnku. Čím bližšie sme k svetlu, tým bližšie sme aj k sebe navzájom.

 Ak je teda aj pre kresťanov určený dobrý, vášnivý manželský sex, čo je preň odporučené a dovolené urobiť?

Svätý Ján Pavol II. v Nitre 30. júna 1995 povedal: „Učte sa od Krista pravej láske; je to láska náročná, nehľadá sebecký pôžitok, ale je otvorená pre sebadarovanie.“ Pravdou je, že kvalita sexu závisí od kvality vzťahu. Konkrétne podrobnosti si dosadí každý sám.

ZDRŽANLIVOSŤ ZNAMENÁ, ŽE MI NIKDY NEPRESTANEŠ CHUTIŤ

Ani v tejto oblasti nie je núdza o „hrátky“ – teda o vzrušovanie sa akýmkoľvek spôsobom bez finálneho spojenia oboch manželov v pohlavnom styku. Je to O.K.?

Manželia majú právo zjednotiť sa v manželskom akte vždy, keď sa preň rozhodnú. A čo je prípravou na toto zjednotenie – alebo predohrou –, to je pre nich v poriadku aj vtedy, ak je to príprava na akt, ktorý sa rozhodnú mať neskôr. No aj tu platí zásada nepridávať plyn natoľko, že už nebudú vedieť ubrzdiť. Myslím tu predovšetkým na to, že uspokojenie v sexuálnom vyvrcholení patrí len k manželskému aktu. Ale zdržanlivosť neznamená vyhýbať sa fyzickému kontaktu. Je bolesťou našej doby, že uspokojenie očakávame výhradne od sexu, a pritom aj mnohé nesexuálne fyzické dotyky dokážu naplniť túžbu po intimite. Lekár Ed Wheat hovorí, že ak sa naučíme využívať fyzický kontakt aj vo všetkých jeho príjemných nesexuálnych formách, zistíme, že nám poskytne uspokojenie, ktoré sme predtým očakávali výhradne od sexu.

Osobitnou kapitolou sú aj medzi veriacimi používané prezervatívy či iná bariérová antikoncepcia. Odhliadnuc od zabraňovania počatiu, je toto cesta, vďaka ktorej bude intimita manželov plnohodnotná, obojstranne prežívaná?

Musíme medzi seba postaviť bariéru, aby sme si prejavili pravú lásku? Alebo inak: Je potrebné chrániť sa pred láskou druhého? Môže nás to viesť k zamysleniu, aký má význam, že ľudskú lásku žijeme v tele. Má telo nejaký význam? Má význam, že sme stvorení ako muži a ženy? Význam sa viaže na symbol: Vyjadruje sľúbenú jednotu a prijatie druhého aj s jeho plodnosťou taký akt, ktorý je „bariérový“, úmyselne zneplodnený? A čo symbolizuje „bezbariérové“ zjednotenie muža a ženy v láske?

Mnohí odôvodňujú svoje správanie strachom z počatia – teda chcú byť spolu, ale nechcú dieťa. Vyčítajú Bohu, že stvoril ženu takú príťažlivú práve v plodnom období, s tvrdením, že žiadna zdržanlivosť sa jednoducho nedá praktizovať...

Úmysel vyhnúť sa počatiu dieťaťa môže byť úplne v poriadku a je oprávnený, ak majú manželia objektívne, hovoríme spravodlivé, dôvody. Tými môžu byť zdravotné problémy, túžba zabezpečiť väčší odstup medzi deťmi, ekonomická situácia a iné. Ale nie je jedno, akými prostriedkami chceme zabezpečiť tento dobrý cieľ. Cieľ nesvätí prostriedky. A tak má človek možnosť vybrať si: buď spolupracovať s Božím darom plodnosti a naučiť sa orientovať v párovej plodnosti (potom môže integrovať toto poznanie do zámerov plánovania rodiny), alebo môže vziať všetko do svojich rúk a považovať plodnosť za niečo obtiažne, problematické, nepríjemné. To, že žena je v plodnom období príťažlivejšia, je predsa normálne. Áno, zdržanlivosť nie je vždy jednoduchá. O to viac si vážim svojho manžela a on mňa – tým, že je ochotný prijať zdržanlivosť, akoby mi hovoril: „To, že si žena, je dobré. To, že si stvorená so svojou cyklickou plodnosťou, je dobré, nepotrebujem, aby si sa umelo prerobila na neplodnú – prijímam ťa z Božích rúk ako ženu takto stvorenú.“ A nakoniec – je predsa dobré, že zdržanlivosť je náročná – veď to znamená, že sme si stále vzácni, aj keď nám rokmi pribúdajú vrásky, kilá a možno aj šedivý vlas. :)

Tak teda, patrí Boh do spálne manželov, alebo nie? 

On tam je.

Čo máme vidieť ako úžasný dar od neho a čo určite nie je to, čo on chcel? 

Chce nám dobre a nie je ten, čo nám nechce dopriať. Ak poznáte film The Ultimate Gift (v češtine 12 podmínek dědictví), je to tam pekne vyjadrené (aj keď film nie je vyslovene kresťanský, ale má toto posolstvo): Mladík Jason získava dedičstvo, ktorého hodnotu nepozná. Podmienkou na jeho získanie je absolvovanie určitých úloh, „darov“, ktoré on vníma ako nezmyselné podmienky. Ale postupne sa vďaka nim mení a stáva sa schopným pochopiť a prijať nielen hmotnú hodnotu dedičstva, ale predovšetkým lásku. Stáva sa „hodným“ prijať tento dar a nezneužiť ho. Pritom vie, že si ho nijako nezaslúžil. Podobne je to aj s kresťanským životom v manželstve. Niektorým skutočnostiam porozumieme, až keď ich žijeme. Až potom spoznáme, že tie „podmienky“ sú vlastne darom. ...

Zdroj: http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/v-dobrom-a-zlom-maria-schindlerova © Copyright www.cestaplus.sk. Z láskavého dovolenia redakce.